Filozofické otázky a zdroje filozofických úvah

Filozofické otázky a zdroje filozofických úvah

Filozofia patrí medzi najstaršie a zároveň najaktuálnejšie formy myslenia. Pomáha nám premýšľať o svete, o sebe samých a o tom, čo považujeme za pravdu, dobro či zmysel života. Nasledujúce poznámky zhrňujú základné myšlienky o filozofii, jej otázkach a zdrojoch filozofického uvažovania.

Pojem a vznik filozofie

• Slovo filozofia pochádza z gréčtiny:
  • philein – milovať
  • sophia – múdrosť
    → filozofia = láska k múdrosti, záujem a úsilie o múdrosť.
• Vznik filozofie:
  • kolíska filozofie je staroveké Grécko (približne 7.–6. storočie pred n. l., niektoré zdroje uvádzajú 6.–5. storočie).
  • najstaršie filozofické úvahy na svete sa však objavili už v Indii a Číne (3000 – 1500 pred n. l.).
  • v rámci Európy je najstaršou práve grécka filozofia.
• Filozofia sa usiluje o dokonalú múdrosť – nechce sa uspokojiť iba s povrchným pozorovaním javov.
  • Snaží sa preniknúť k podstate bytia a hľadá odpovede na najzákladnejšie otázky o existencii sveta a vecí v ňom.
• Pojem filozofia vraj ako prvý použil Pytagoras, keď sám seba nazval filozofom.
• Skutočný, hlboký obsah pojmu filozofie rozvinul Sokrates, ktorý viedol ľudí k premýšľaniu otázkami.

Čo je filozofia?

• Základným atribútom filozofie je zvedavosť – snaha hľadať odpovede na zásadné a večné otázky.
• Filozofia zovšeobecňuje poznatky o svete, spoločnosti a človeku:
  • predmetom jej skúmania je človek, príroda a spoločnosť.
• Podstatou filozofie je premýšľanie:
  • kladenie otázok od najjednoduchších (napr. „Prečo?“) až po najzložitejšie (napr. „Aký je zmysel života?“),
  • mnohé z týchto otázok sú večné – ľudstvo na ne dodnes nenašlo jednoznačné odpovede,
  • filozofia nás vedie k tomu, aby sme samostatne hľadali odpovede a nepreberali názory bez rozmýšľania.

Spôsoby filozofovania človeka

Prehľad: laické a odborné filozofovanie

• Laické filozofovanie:
  • typické pre každého človeka, keď premýšľa o živote, spravodlivosti či šťastí „po svojom“.
• Odborné filozofovanie:
  • pestujú ho filozofi a vedci, opiera sa o argumenty, pojmy a dôkazy,
  • výsledkom sú filozofické teórie a systémy.

Predpoklady vzniku filozofie

Filozofia nevznikla náhodou. Objavila sa tam, kde sa spojili osobné (individuálne) a spoločenské predpoklady.

Individuálne predpoklady

• Údiv – schopnosť čudovať sa, nezobratie sveta ako samozrejmosti.
• Pochybnosti – otázky typu „Naozaj je to tak?“ vedú k preverovaniu názorov.
• Hraničné situácie – stretnutie so smrťou, utrpením či nespravodlivosťou núti človeka hľadať hlbší zmysel.
• Pojmové myslenie – schopnosť vytvárať pojmy, oddeliť podstatné od nepodstatného pomocou abstrakcie.
• Praktické požiadavky – človek hľadá rozumné spôsoby, ako riešiť svoje problémy a usporiadať život.

Spoločenské predpoklady

• Deľba práce – vznik remesiel a obchodu uvoľnil čas pre premýšľanie a vzdelávanie.
• Rozvoj polis – mestské štáty v Grécku priniesli diskusie o zákonoch, spravodlivosti a usporiadaní spoločnosti.
• Obchod a kontakty ľudí:
  • „kultúrne výpožičky“ – Gréci preberali poznatky od iných národov,
  • z Féničie prevzali písmo,
  • z Babylonskej ríše matematiku a astronómiu.
• Nahromadenie vedomostí – množstvo poznatkov si vyžadovalo teoretické premýšľanie, usporiadanie a vysvetlenie.

Filozofia a strata samozrejmosti

• Filozofovať začíname vtedy, keď náš dôverne známy svet stratí svoju samozrejmosť a stane sa problémom.
• V bežnom živote mnohé veci len „berieme ako dané“ – až keď sa niečo pokazí alebo nás niečo prekvapí, začneme sa pýtať „prečo?“ a „ako je to naozaj?“.
• Zdroje filozofovania sú preto najmä:
  • údiv nad svetom,
  • pochybovanie o zaužívaných predstavách,
  • pocit, že niečomu nerozumieme alebo niečo nesedí.

Filozofické otázky

Filozofické otázky sa líšia od bežných tým, že sa týkajú základných princípov bytia, človeka, poznania a hodnôt. Často na ne neexistuje jednoduchá, jednoznačná odpoveď.

Najtypickejšie filozofické otázky sú napríklad:

• Prečo vôbec niečo existuje a čo to znamená byť?
• Čo je podstata bytia a môžeme ju vôbec poznať?
• Čo je človek a ako má človek konať, aby konal dobre?
• Čo je dobro a čo je pravda?
• Aký zmysel má svet – je večný, alebo má začiatok a koniec?
• Existuje Boh? Stvorili sme si predstavu boha my, alebo boh stvoril nás?
• Kde sú hranice poznania – dokážeme spoznať všetko, alebo má ľudské poznanie svoje medze?
• Aký je zmysel života jednotlivca i ľudstva?
• Aká je úloha štátu – rieši spory, alebo je niekedy ich príčinou?
• Stačia peniaze na všetky problémy, alebo existujú otázky, na ktoré peniaze neodpovedia?
• Ako riešiť morálnu dilemu – v prospech seba, iných ľudí, alebo všeobecného dobra?
• Tieto otázky filozofia neberie ako samozrejmé, ale ich spochybňuje, rozoberá a hľadá argumentované odpovede.
• Vďaka filozofom máme možnosť pochopiť, ako ľudia kedysi premýšľali, ako sa rodilo a vyvíjalo myslenie a ako sa menili odpovede na tie isté otázky v priebehu dejín.

Zdroje filozofických úvah: zmysly a rozum

Pri hľadaní pravdy sa človek opiera o zmysly a rozum. Filozofi v dejinách zdôrazňovali raz jeden, raz druhý zdroj poznania.

Senzualizmus a racionalizmus – prehľad

• Optické ilúzie sú príkladom, že zmysly môžu klamať – to podporuje racionalistický pohľad.
• Na druhej strane bez zmyslov by sme nemali žiadne dáta pre rozum – preto mnohí filozofi zdôrazňujú spojenie zmyslov a rozumu.

Funkcie filozofie

Filozofia nie je iba teoretické uvažovanie. V živote človeka plní viacero dôležitých funkcií.

• Terapeutická funkcia
  • filozofia môže pôsobiť ako „terapia duše“, pomáha vyrovnať sa so strachom, utrpením či nespravodlivosťou,
  • učí nás hľadieť na problémy z odstupu a hľadať hlbší zmysel.
• Rozhodovacia (praktická) funkcia
  • rozvíjaním kritického myslenia a hodnotenia dôsledkov našich činov nám dáva schopnosť správne sa rozhodovať,
  • učí nás premýšľať o dôsledkoch pre seba, pre iných aj pre spoločnosť.
• Funkcia sebapoznania
  • filozofia vedie človeka k otázke „Kto som?“,
  • pomáha odhaľovať vlastné hodnoty, postoje a životné ciele.
• Poznávacia a kritická funkcia
  • skúma, čo je pravda, spochybňuje pseudovedecké názory a klamstvá,
  • učí nás rozlišovať medzi dôkazom a domnienkou, medzi argumentom a manipuláciou.
• Hodnotová a orientačná funkcia
  • pomáha vytvárať mieru dobra a zla, správneho a nesprávneho,
  • poskytuje človeku orientáciu v zložitom svete – ukazuje, aké hodnoty má zmysel uprednostniť.

Filozofické otázky a zdroje filozofických úvah

• Filozofia vznikla z ľudskej zvedavosti, údivu a pochybností, keď známy svet prestal byť samozrejmý.
• Zaoberá sa najzákladnejšími otázkami o svete, človeku, poznaní, hodnote a zmysle života.
• Filozofické myslenie môže byť laické aj odborné, pričom odborná filozofia vytvára premyslené teórie.
• Zdroje filozofických úvah nájdeme v individuálnych zážitkoch (údiv, hraničné situácie) aj v spoločenských podmienkach (deľba práce, rozvoj polis, nahromadenie poznatkov).
• V hľadaní pravdy sa opierame o zmysly a rozum, ktoré filozofia rôzne hodnotí.
• Filozofia má pre človeka terapeutickú, poznávaciu, kritickú, rozhodovaciu aj sebapoznávaciu funkciu a pomáha nám žiť premyslenejší a zodpovednejší život.