Slovenské príslovia, porekadlá a múdrosti na písmeno K

Slovenské príslovia, porekadlá a múdrosti na písmeno K

Kam sa strom nahne, tam i padne.
Kam voda má spád, tam tečie.
Kameň sa machom neobalí, Keď sa často z miesta valí.
Kameň zlato skusuje a zlato ľudí.
Každá krava bola najprv teľaťom.
Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
Každá vec má líce i opak. 
Každá vec má svoj čas.
Každá vec má svoju príčinu.
Každé hrable k sebe hrabú.
Každé právo má svoje miesto.
Každé prečo, má svoje preto.
Každé remeslo má svoj kumšt!
Každú prácu dokončievaj tak, ako by to mala byť tvoja posledná práca.
Každý dobrý môže byť lepším.
Každý je sám svojho šťastia kováč.
Každý mlynár na svoje koleso vodu naráža.
Každý najlepšie vie, kde ho krpec omína /... čižma tlačí/.
Každý nech sám na sebe hľadí, aký je.
Každý sebe najlepšie praje.
Každý vie, ako mu v hrnci vrie.
Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho hľadajú.
Kde gazda dozerá, tam statok priberá.
Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.
Kde chýba jedno, chýba i druhé.
Kde je gazda chorý, tam i sluhu čosi morí.
Kde je láska, tam strach neobstojí, ani nemiluje, kto sa bojí.
Kde je moc, tam je i sláva.
Kde je robota, tam je i med.
Kde je studienka, voda je chutnejšia.
Kde je vdovica, tam je lavica.
Kde je žaloba, tam je pokuta.
Kde nádej prestáva, tam sa šťastie stráca.
Kde nedôjde rozum, dôjde klin.
Kde nič nieto, tam aj kráľ svoje právo tratí.
Kde nič nieto, tam ani smrť neberie.
Kde nieto hlavy, tam nieto správy.
Kde nieto poriadku, ide všetko do úpadku.
Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
Kde nieto žalobníka, nieto sudcu.
Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí.
Kde sa dvaja bijú, tretiemu osoh ženu.
Kde sa mnoho je a pije, tam otvára nemoc dvere.
Kde sa najedia štyria, naje sa i piaty.
Kde sa pán smeje, celý dom je veselý.
Kde sila vládne, tam zákon mlčí.
Kde služba, tam i výslužba.
Kde sú šedy, tam sú vedy!
Kde svieti slnko, tam nasej semená, kde zaseješ semená, bude i chládok.
Kde ťa majú radi, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenatískaj.
Kde veľa dymu, tam málo ohňa.
Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda.
Kde vládne sila, je rozum mohyla.
Kde zdravie chýba, chýba všetko.
Keby jeho reč bola mostom, nechcel by som po ňom kráčať.
Keby koza neskákala, nohy by si nezlámala. 
Keby ľudia reč kupovali, oveľa menej by rozprávali.
Keby nebolo biedy, neboli by ani jedy.
Keby nebolo podnetu, nebolo by ohňa.
Keby po psej vôli bolo, všetky kone by podochli.
Keď čert nespí, aj anjel sa obzerá.
Keď dievka trieska dverami, chce sa vydávať.
Keď drevo rúbu, triesky padajú.
Keď dub padne aj pes ho preskočí.
Keď chceš spať sladko, večeraj krátko.
Keď chcú psa zabiť, povedia, že je besný.
Keď ide učený hľadať nevestu, mal by si vziať na pomoc neučeného.
Keď iskra hasne, najkrajšie zasvieti.
Keď je chvíľa, vtedy žnime; keď je dážď, vtedy spime.
Keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať.
Keď je v izbe smrad, povedz na psa.
Keď je vianočná noc tmavá, bude tma i v záčinku.
Keď máš zuby, nemáš chleba, keď máš chleba, nemáš zuby.
Keď muž zlú ženu vybije, ako keby roľu pohnojil.
Keď na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate.
Keď nemáš vína, napi sa vody.
Keď nemelie mlynár, melú jeho.
Keď oheň horí, vtedy kašu varia.
Keď pne slnko zahrieva, hrozienečko dozrieva. Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad. Nik za golier nevyleje! Veľa vína, veľa svadieb.
Keď prší, majú sliepky nedeľu.
Keď sa domieľa, mlyn najviac hrgľuje.
Keď sa nahneváš dnes, daj to najavo zajtra.
Keď sa spí – tak sa sní.
Keď si si zobral smotanu, vezmi si i mlieko.
Keď si šťastný, nebuď pyšný.
Keď slnko svieti, netreba sviečky.
Keď sokol opŕchne, vrana ho ošklbne.
Keď sused horí, aj teba páli.
Keď ťa čert bačom spravil, tak bačuj.
Keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť.
Keď voz namastíš, akoby si tretieho koňa pripriahol.
Keď vták z klietky uletí, nečakaj, že sa vráti.
Keď zahryzneš do chrenu, nekrič, že ťa štípe.
Keď žena hvízda, sedem kostolov sa trasie.
Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.
Klebeta je ako uhoľ; ak nemôže popáliť, aspoň zašpiní.
Kniha je ako príručná záhradka.
Koho ľúbiš, kvôli tomu najviac trpíš.
Koho nepáli, ten sa neodúcha.
Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nosnej dierke prst zlomí.
Koho raz had uštipne, aj hlísty sa bojí.
Koho raz kaša popáli, potom všetko fúka.
Koho raz pri cigánstve dopadnú, tomu ani pravdu neveria.
Kohút na svojom smetisku pán.
Koláče sa prejedia, chlieb nie.
Koľko hláv, toľko právd.
Komora prázdna, nikto má nezná.
Komu málo nestačí ani veľa mu nebude.
Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Komu sa chce, i môže; komu sa nechce, ani nemôže.
Komu sa nechce, ľahko výhovorku nájde.
Komu sa nechce, tam nemôže.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Komu štebot a spev vtáctva do záhrady dvercia otvára, tomu veselosť a dobrá vôľa nikdy neschádza.
Koňa láskajú, keď ho lapajú.
Koniec dobrý, všetko dobré.
Košeľa z hodvábu, nevládzem od hladu...
Kováčova kobyla bosá chodila.
Krása a bohatstvo sú veľmi nestále.
Krása ako tráva vädne.
Krása do času, cnosť na večnosť.
Krása do času, žena do smrti.
Krásna žena je zbytočná starosť. 
Krásnou ženou hostí nenasýtiš.
Krátka radosť, dlhá žalosť.
Krutá hlava, boľavá býva.
Kto ako robí, tak sa mu vodí.
Kto akým pluhom orie, tak sa mu aj rodí.
Kto cti sám nemá, nerád ju vidí na druhých.
Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.
Kto do mlyna chodí, ľahko sa zamúči.
Kto doma sedí, toho v krčme nenabijú.
Kto dvoch zajacov naháňa, ani jedného nechytí.
Kto dym zniesť nemôže, tomu ťažko zohriať sa pri ohni.
Kto hľadá šťastie, rýchlo sa unaví.
Kto hľadá, nachodí. Kto chodí, nájde.
Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje čo nechce.
Kto husto seje, kabát si derie.
Kto chce čeliť nebezpečenstvu, musí sa naň pripraviť.
Kto chce dlho žiť, má len vodu piť.
Kto chce dlho žiť, nesmie veľa jesť a piť.
Kto chce chleba, nech pracuje ako treba.
Kto chce jadro, musí orech prehryznúť.
Kto chce klamať, musí mať dobrú pamäť.
Kto chce luhať, nech si dá pozor na reči.
Kto chce mať oheň, musí aj dym strpieť.
Kto chce mať, musí dať.
Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu nakladať.
Kto chce psa biť, palicu si nájde.
Kto chce ryby chytiť, musí ísť do vody.
Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.
Kto chce žať, musí siať.
Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, už nebude.
Kto je skorý, nie je hlúpy.
Kto je skúpy, ten je i hlúpy.
Kto je veselej mysli, na lekára nemyslí.
Kto je veselý, ten si hlavu neláme.
Kto je vlastníkom remesla, je majiteľom pevnosti.
Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí.
Kto je živý, nech sa hýbe.
Kto každého ohovára, toho všetci.
Kto kričí, nemusí mať pravdu.
Kto kúpil koňa, berie aj uzdu.
Kto ľahko uverí, často sa sklame. / Kto ľahko verí, ľahko sa sklame./
Kto má čas a čas čaká, čas stratí.
Kto má čerta za kmotra, ľahko sa dostane do pekla.
Kto má dcéry, má rodinu; kto synov, má cudzinu.
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok má škodu.
Kto má dobré svedomie, klebetám sa vysmeje.
Kto má jedny nohavice, vždy vie, ktoré si má obliecť.
Kto má k čomu príhodný čas. nech na iný nenechá čas.
Kto má koňa, ľahko naň sedlo nájde.
Kto má peniaze, má poctivosť.
Kto má plný žalúdok a ešte je ďalej, kope si hrob zubami.
Kto má prácu, tomu čas nikdy nie je dlhý.
Kto má rozum, má všetko.
Kto má šťastie – s grošom líha, s dvoma vstáva.
Kto má zdravie, má všetko.
Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
Kto málo hovorí, veľa myslí.
Kto malú dierku zašije, netreba mu obšívať.
Kto mešec tratí, nech chrbtom platí.
Kto mi odobral veniec, nech si má aj mňa.
Kto mlčí, ten svedčí.
Kto mnoho pýta, málo dostáva.
Kto mnoho začína, málo dokoná.
Kto na dva stolce sadá, najskôr na zem padá.
Kto nebol ďalej od pece, nevie, čo je svet.
Kto nechce, nemôže.
Kto nemá cti, ten ani druhého nectí.
Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti. 
Kto nemá nič na tanieri pozerá na podnos.
Kto nemá peniaze, je chudobný. Kto nemá priateľa, je chudobnejší. Kto nemá srdce, je najchudobnejší.
Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Kto nemá roboty, vymýšľa si klebety.
Kto nemá šťastia, ten i keď horeznačky spadne, nos si rozbije!
Kto nemá v hlave, musí mať v pätách.
Kto nemá vôli, všetko ho bolí.
Kto nemá, nestratí.
Kto nepočúva dobrej rady, tomu sa zle vodí.
Kto nerád robí, tomu je vždy sviatok. 
Kto neskoro platí, dôveru stratí.
Kto nevie trpieť, nevie panovať.
Kto nevie umom, musí vreckom.
Kto nie je s málo spokojný ani s mnoho  nebude.
Kto nikdy do vody nejde, plávať sa nenaučí.
Kto nikdy nezačne, nikdy nedokončí.
Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou.
Kto o kom za chrbtom hovorí, iste sa ho bojí.
Kto odkladá, mnoho si dokladá.
Kto orech kúpil, musí spolu i škrupinu prijať.
Kto pije vína mnoho, potratí rozum od toho.
Kto popod pec sadá, ten len zimu hľadá.
Kto pracuje, má čo potrebuje.
Kto prútik neohýbe , strom ťažko ohne.
Kto prvej zožne, prvej zje.
Kto raz luhal, tomu sa neverí, i keby hovoril pravdu.
Kto raz nemá šťastia, aj vtedy si palec vymkne, keď si nos utiera.
Kto raz poctivosť utratí, tomu sa viac nenavráti.
Kto robil, zarobil, má na stole slíže; kto zaháľa, hlad omáľa, suchú labu líže.
Kto rozhadzuje tŕne, nech nechodí bosý.
Kto rozumom nestačí, nech kolenom dotlačí.
Kto sa bojí, neobstojí.
Kto sa často prisahá, tomu málo veria.
Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.
Kto sa hrá s ohňom, ľahko sa popáli.
Kto sa má dobre, ešte lepšie žiada.
Kto sa na druhých necháva, škodu a nie osoh máva.
Kto sa náhli, často sa prenáhli.
Kto sa napije, ten dobre spí, ten kto spí, nehreší, teda kto pije, ten nehreší.
Kto sa nebojí roboty, tomu sú tri svety.
Kto sa nikdy nepotkol, ten nikdy ani rovno nešiel.
Kto sa ohňa chráni, toho neopáli.
Kto sa opytuje, všade cestu nájde.
Kto sa ožení, môže oľutovať, kto sa neožení, oľutuje.
Kto sa priznáva, na toho netreba svedka.
Kto sa rád dĺži, málo slova drží.
Kto sa radí, nezavadí.
Kto sa raz popáli, aj huspeninu fúka.
Kto sa s blatom papre, zamaže sa od neho.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
Kto sa svojou prácou živí, o krádeži nič nevie.
Kto sa vrabcov bojí, nech proso neseje.
Kto sa vyhovára, ten sa zapredáva.
Kto sa za mladi učil leda, bude volať v starí beda.
Kto sa žení pre statky, dovedú ho na zmätky.
Kto sa žení, deväť ráz sa šalie.
Kto sa žení, robí srdcu radosť a hlave starosť.
Kto sadá na dve stolice, padne medzi ne.
Kto sám beží, toho netreba naháňať.
Kto sám neskúsi, druhému neverí.
Kto seje, ten chce žať.
Kto si mala neváži, viacej nezaslúži.
Kto si na zem sadá, nikdy nespadne.
Kto si nedá radiť, ten sa musí trápiť.
Kto si nevie chleba odkrojiť, ten si naň nevie ani zarobiť.
Kto si nevie urobiť, ten si nevie ani rozkázať.
Kto si prvé dieťa dobre vychová, ten saj ostatným poklad zanechá.
Kto si rodičov v starobe nectí, na seba si korbáč pletie.
Kto si svoje neváži, nech po cudzom zabaží.
Kto si svoje nevie skryť, ten nemôže múdrym byť.
Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým zadobre.
Kto spolieha na spravodlivosť končí na hnoji.
Kto stane, od toho bež, kto chváli tomu dávaj.
Kto stojí u dverí, každý ho uderí.
Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na záhumnie.
Kto šťastie má – s grošom líha, s dvomi vstáva.
Kto trpí, ten panuje!
Kto umrieť nechce, tomu sa žiadna smrť nepáči. 
Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.
Kto váži, ten prisahá.
Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva.
Kto veľa stojí, zhrbatie.
Kto vie mlčať, vie aj správne hovoriť.
Kto vydrží, ten vyhrá.
Kto zdral opätky, nech chodí na sáre.
Kto zle robí, ten sa bojí.
Kto živí strach, tomu sa strach stáva stálym spoločníkom.
Kura chce byť od sliepky múdrejšie.
Kým je dieťa malé, hryzie chlieb, keď je veľké, hryzie srdce.
Kým lenivý myslí, chytrí spraví.
Kým múdry mudroval, sprostý to vykonal.
Kým neprehovoríš hlavou, rukami sa neponáhľaj!