Aristoteles - etika a politika
Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 01.08.2009
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 533 slov
Počet zobrazení: 13 267
Počet zobrazení: 13 267
Tlačení: 753
Uložení: 732
Uložení: 732
Aristotelova etika je založená na teórii cnosti. Duša je causa formalis, forma tela. Aristoteles uznáva 3 časti duše, ale inak ako Platón. Rozlišuje medzi rozumovou, zmyslovou /senzitívnou/ a vegetatívnou dušou. Všetky 3 časti má človek, 2 zvieratá a vegetatívnu dušu majú iba rastliny. Posledným - najvyšším dobrom je šťastie- eudaimoniá /blaženosť/. Len človek môže mať cnosť. Podriaďuje sa totiž rozumu.
Aristoteles rozlišuje medzi etickými a dianoetickými cnosťami. Etická cnosť je podriadená rozumu. Získavame ju zvykmi. Samotná etická cnosť je stredom medzi dvoma extrémami. Rozum pritom má nájsť stred. No nie vždy ide o geometrický stred, nie vždy je správnosť medzi dvoma extrémami presne uprostred. Odvážnosť je stredom medzi zbabelosťou a nerozvážnosťou. Striedmosť- je to cnosť medzi neviazanosťou a lakomstvom ku sebe. No tu neleží stred opticky v strede, ale bližšie k lakomstvu k sebe. Je totiž viac lepšie žiť menej nákladne a radšej miernejšie než rozhadzovať. Obdobne je štedrosť cnosťou medzi márnotratnosťou a lakomstvom. „Lakomstvo vyčítame vždy tým, ktorí sa usilujú o peniaze a finančné hodnoty viacej ako sa patrí“ /1120 a/ Veľkorysosť je cnosťou, ktorá je stredom medzi nemiernou okázalosťou a malichernosťou. Ide o slušné náklady vo veľkých veciach. Nie zbytočná pompéznosť, ale nepozeranie na drobnosti, na maličkosti ak ide o veľkú vec. Veľkomyseľnosť sa týka veľkých vecí.
Je to schopnosť previesť veľké veci a s veľkými vecami v živote počítať. Je stredom medzi nadutosťou, ak sa ktosi pokladá za veľkomyseľného ale ním nie je a malomyseľnosťou, ak ktosi hodný veľkých vecí nie je. Rovnako je ctižiadostivosť stredom medzi nezáujmom o tieto veci a chorobnou ctižiadostivosťou. Pokojnosť je strednosť pri afektoch hnevu. Je stredom medzi výbušnosťou a flegmatickosťou. Takisto možno nájsť pravdivosť, pokryteckú skromnosť a vystatovačnosť.
Dianoetické cnosti. Sú to cnosti rozumu. Ako prvú uvádza vedenie. Je to to čo nemôže byť inak, teda to čo sa dozvedáme sylogizmom. Teda ide o poznanie dané logikou. Umenie: je to tvorivý stav spojený so správnym úsudkom. Týka sa celého techné, tvorenia i konania, t. j. vied praktických i tvoriacich /umenie niečo vytvoriť a umenie konať/. Rozumnosť, je to schopnosť človeka správne uvažovať o ňom samom, čo je pre neho dobré a užitočné. Ďalšou veľmi dôležitou cnosťou je intuitívne pochopenie. Je to poznanie východiskových princípov, prvých premís, axióm. Sama múdrosť je spojenie pochopenia a intuitívneho vedenia, teda poznania prvých premís a axióm a logických úsudkov. Okrem toho jestvujú i duševné schopnosti domnienka a viera ale tie nás môžu sklamať.
Osobitnou cnosťou patriacou do etických cností je spravodlivosť. Aristoteles rozlišoval medzi rozdeľovacou a vyrovnávacou spravodlivosťou. Rozdeľovacia spravodlivosť má minimálny model jednu vec a dvoch ľudí. Pokiaľ nie je iné objektívne kritérium rozdeľovania, je spravodlivé dať obom ľuďom rovnako. V prípade nárastu kritérií narastá len zložitosť, princíp sa nemení. Vyrovnávacia spravodlivosť vyrovnáva situáciu, ak nedostáva každý podľa spravodlivosti, posúva mierku smerom k stredu.
Podľa Aristotelovej politickej teórie je dobro štátu dôležitejšie od dobra jednotlivca, keďže je to dobro celku. Človek je od prirodzenosti politický živočích – zoon politikon. Byť sám dokáže iba zviera alebo boh. Muž a žena sa zjednocujú do rodiny, a tieto rodiny sa zjednocujú do obce. No ani sama obec nedokáže zabezpečiť všetko potrebné a musí jestvovať štát. Ako celok je ontologicky najdôležitejší. V rodine má muž rozkazovať nad ženou.
Za tri správne formy ústavy považuje monarchiu, aristokraciu a politeiu. Všetky tri ústavy sú dobré, pokiaľ sa vykonávajú správne. Politeia je stred medzi oligarchiou a demokraciou, vláda bohatej väčšiny, bohatšia väčšina je zárukou stability. Protikladom dobrých ústav sú zlé ústavy, tyrania, oligarchia a demokracia. Otroctvo považoval za prirodzenú vec, obhajoval ho.
Aristoteles rozlišuje medzi etickými a dianoetickými cnosťami. Etická cnosť je podriadená rozumu. Získavame ju zvykmi. Samotná etická cnosť je stredom medzi dvoma extrémami. Rozum pritom má nájsť stred. No nie vždy ide o geometrický stred, nie vždy je správnosť medzi dvoma extrémami presne uprostred. Odvážnosť je stredom medzi zbabelosťou a nerozvážnosťou. Striedmosť- je to cnosť medzi neviazanosťou a lakomstvom ku sebe. No tu neleží stred opticky v strede, ale bližšie k lakomstvu k sebe. Je totiž viac lepšie žiť menej nákladne a radšej miernejšie než rozhadzovať. Obdobne je štedrosť cnosťou medzi márnotratnosťou a lakomstvom. „Lakomstvo vyčítame vždy tým, ktorí sa usilujú o peniaze a finančné hodnoty viacej ako sa patrí“ /1120 a/ Veľkorysosť je cnosťou, ktorá je stredom medzi nemiernou okázalosťou a malichernosťou. Ide o slušné náklady vo veľkých veciach. Nie zbytočná pompéznosť, ale nepozeranie na drobnosti, na maličkosti ak ide o veľkú vec. Veľkomyseľnosť sa týka veľkých vecí.
Dianoetické cnosti. Sú to cnosti rozumu. Ako prvú uvádza vedenie. Je to to čo nemôže byť inak, teda to čo sa dozvedáme sylogizmom. Teda ide o poznanie dané logikou. Umenie: je to tvorivý stav spojený so správnym úsudkom. Týka sa celého techné, tvorenia i konania, t. j. vied praktických i tvoriacich /umenie niečo vytvoriť a umenie konať/. Rozumnosť, je to schopnosť človeka správne uvažovať o ňom samom, čo je pre neho dobré a užitočné. Ďalšou veľmi dôležitou cnosťou je intuitívne pochopenie. Je to poznanie východiskových princípov, prvých premís, axióm. Sama múdrosť je spojenie pochopenia a intuitívneho vedenia, teda poznania prvých premís a axióm a logických úsudkov. Okrem toho jestvujú i duševné schopnosti domnienka a viera ale tie nás môžu sklamať.
Osobitnou cnosťou patriacou do etických cností je spravodlivosť. Aristoteles rozlišoval medzi rozdeľovacou a vyrovnávacou spravodlivosťou. Rozdeľovacia spravodlivosť má minimálny model jednu vec a dvoch ľudí. Pokiaľ nie je iné objektívne kritérium rozdeľovania, je spravodlivé dať obom ľuďom rovnako. V prípade nárastu kritérií narastá len zložitosť, princíp sa nemení. Vyrovnávacia spravodlivosť vyrovnáva situáciu, ak nedostáva každý podľa spravodlivosti, posúva mierku smerom k stredu.
Podľa Aristotelovej politickej teórie je dobro štátu dôležitejšie od dobra jednotlivca, keďže je to dobro celku. Človek je od prirodzenosti politický živočích – zoon politikon. Byť sám dokáže iba zviera alebo boh. Muž a žena sa zjednocujú do rodiny, a tieto rodiny sa zjednocujú do obce. No ani sama obec nedokáže zabezpečiť všetko potrebné a musí jestvovať štát. Ako celok je ontologicky najdôležitejší. V rodine má muž rozkazovať nad ženou.
Za tri správne formy ústavy považuje monarchiu, aristokraciu a politeiu. Všetky tri ústavy sú dobré, pokiaľ sa vykonávajú správne. Politeia je stred medzi oligarchiou a demokraciou, vláda bohatej väčšiny, bohatšia väčšina je zárukou stability. Protikladom dobrých ústav sú zlé ústavy, tyrania, oligarchia a demokracia. Otroctvo považoval za prirodzenú vec, obhajoval ho.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Aristotelova logika a metafyzika | Referát | 955 slov | |
Aristotelova koncepcia vedy | Referát | 535 slov | |
Aristoteles – logika | Referát | 311 slov | |
Etické názory Aristotela a Platóna | Maturita | 742 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#aristoteles #etika esej #uvaha o politike #etika v politike #aristoteles filozofia #aristoteles etika referáty #politika aristoteles obsah #aristoteles metafyzika #filozofia esej #etika #ETIKA CNOSTI #skromnost mudrost #Aristoteles politika #esej Koncepcia štátu u Aristotela #eticke hodnoty #eseh zetiky #aristotelova logika #etika prace #aristoteles etika #Aristoteles a spravodlivosťDiskusia: Aristoteles - etika a politika
Pridať nový komentárVygenerované za 0.016 s.