Gorgiás – nesúcno alebo príroda?
Kryštof Boháček nazval Gorgia mužom, ktorý si škandalózne osvojil zbrane Eleatov. Hoci sa narodil ešte koncom šiesteho
storočia p.n.l., prežil Sokrata ktorý zomrel 399 p.n.l, dožijúc sa 109 rokov. Svoju kariéru vynikajúceho rečníka začal Gorgiás asi niečo
pred šesťdesiatkou. Väčšinu svojich slávnych diel napísal až v neskorom veku. Pre filozofiu je zaujímavý spis, ktorý napísal pomerne
skoro. Má priam provokatívny názov, Peri tú mé ontos hé peri fyzeos- o nesúcne čiže o prírode. Otázka je, ako mohol mladý sofistés
spôsobiť tak veľký rozruch.
Jeho spis sa v podstate skladá z troch hlavných argumentov, ktoré počítajú so všetkými
možnosťami situácie súcna. Nič nie je, keby aj niečo bolo, nedalo by sa to spoznať, keby sa to aj dalo spoznať, nedalo by sa to
povedať. To je hlavná myšlienka textu. Nota bene, v tomto výklade sa držíme verzie MXG, ktorú napísal nám neznámy peripatetik a nie
tej známejšej zo Sexta Empirica. Podľa nových výskumov je totiž pôvodnejšia a dokonca sú názory, že Sextova verzia je na nej závislá.
Po vyjadrení hlavnej myšlienky prechádza Gorgias k postupnej argumentácii. Nie je ani bytie, ale ani nebytie.
Pokiaľ by bolo možné, aby niečo nebolo, potom by bolo rovnako možné, pretože by niečo mohlo nebyť, rovnako je možné aby niečo bolo. Potom
by veci rovnako boli ako aj neboli. A to nie je možné, preto o niečom konkrétnom nemožno povedať ani že je ale ani že nie je. Pokiaľ
pripustíme takú možnosť, že niečo nejestvuje, potom nie je možné že niečo jestvuje. A tak nie je možné povedať, že bytie nie je.
Pokiaľ by jestvovať a nejestvovať bolo to isté, potom nemôže nič jestvovať, pretože nesúcno nie je a súcno, pokiaľ je s nesúcnom
identické, taktiež nie je.
Vlastný dôkaz že nič nie je Gorgiás rozpracúva nasledovne. Ak niečo je, je to
večné, alebo to vzniklo. Nemôže existovať večné, pretože nevzniknuté nemá nijaký začiatok a je aj bez medze. Je neohraničené a keďže
nemá hranice, nemôže byť v niečom a teda nemôže byť niekde a tak nebude nikde a teda nie je. Nemôže byť ani vzniknuté súcno, pretože
by vzniklo zo súcna /ktoré by bolo nevzniknuté a to nie je/ alebo z nesúcna, čo tiež nie je možné /ako ukázal Melissos/. Obe možnosti sú
vylúčené. Ak čosi je, je to jedno alebo mnohé. No jedno nie je, lebo ak by bolo jedno, bolo by to netelesné /ako u Zenóna z Eley/ a nič
netelesného nemôže byť. No nemôže byť ani mnohé, lebo je to zložené z jednotiek a ako sem ukázali, jedno ako netelesné súcno nemôže
jestvovať.
Pokiaľ čosi je, je to v pohybe alebo bez pohybu. Keby sa súcno hýbalo, stávalo by sa nesúcim, lebo
v zmysle súcna ako takého nie je pohyb /u Parmenida/. Keby sa hýbalo, ak by to bolo po častiach, bolo by čiastočne nesúce a ak by vcelku,
úplne nesúce- ani jedno ani druhé nemôže byť, ako sme ukázali vyššie. Hoci to nie je priamo uvedené- ide len o výťah z textu, nie je
možné ani to aby súcno bolo bez pohybu. Teda nič nejestvuje. No ostáva možnosť, že všetko myslené je súce a nesúcno nie je ani myslené-
ako u Parmenida, alebo potom myslené nie je súcno a v tom prípade nie je poznanie možné vôbec. No pokiaľ by všetko čo myslíme, všetky
myšlienky mali jestvovať, potom by nebola nijaká lož a všetko by bola pravda, napr. že Robo Kazík je spevákom v skupine Obituary. No aj to
čo poznávame zmyslami, videné a počuté jestvuje iba v tom zmysle, v akom je myslené- a to je veľmi nedostatočné ako píšeme vyššie.
Sama kontrola rozumu nad zmyslami je teda tiež nedostatočná.
To čo vidíme, teda nemožno vypovedať zo strany
hovoriaceho, lebo je to rovnako nesúce ako myslené, ten počúvajúci zasa nedokáže rozumieť čo hovoriaci videl, lebo veci proste nie sú to
isté čo slová a vnemy tiež jestvujú len tak nedokonale ako myslené. Aj keby sme to vedeli povedať, nebude to počúvajúci rozumieť, myslieť
si niečo čo je v podstate klamlivé, lebo by si to isté klamlivé mysleli 2 osoby, a to nie je možné. No a aj keby si to isté mysleli, tak by
neboli totožné ich vnemy, veď dvaja nemôžu mať rovnaké vnemy.
Tento Gorgiov spis znamenal vo vtedajšej filozofii obrovský rozruch
a je to perla logiky.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta