Dialóg Timaios
Platónov dialóg Timaios je pokusom sodzein ta fainomena /zachrániť javy/. Je to pokus reagovať na pravdepodobnú kritiku
Aristotela a tvoriacej sa peripatetickej komunity a podať teóriu sveta javov. Je to snaha sodzein ta fainomena v zmysle organicky včleniť
výklad sveta vnímateľného do filozofie.
Timaios vychádza z toho, čo je nemenné súcno a čo vzniká a zaniká. Nemenné súcno sa
dá pochopiť len rozumom, kým premenlivé zmyslami, je predmetom mienky /dóxa/. Vesmír vznikol, no typicky antickým spôsobom. Vesmír nevznikol
z ničoho. Jestvuje Demiurgos, boh ktorý tento svet usporiadal. Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. Kozmos je
dokonalý ako môže byť a Demiurgos je dobrý. Demiurgos ho vytváral so zreteľom na súcno, a aj tento viditeľný svet je stvorený ako
napodobenina pravého súcna- sveta ideí.
Svet javov je len jeden a má svetovú dušu. Svetová duša vznikla ešte
pred svetom fenoménov. Je zložená z troch typov súcna- z nedeliteľného a večne totožného, z nemenlivého a deliteľného a z tretieho
ktoré má v sebe podstatu totožného a odlišného. Vidíme tu odrážanie uznávania najdôležitejších ideí /koinonion ton eidon/. Demiurgos
násilne zmiešal odlišné, totožné, nedeliteľné, deliteľné a urobil z toho jednu zmiešaninu. Svetová duša sa potom rozdelila na viaceré
časti a z nich vznikli obežné dráhy planét. Pomery vzdialenosti planét nie sú náhodné, a rovnako tu má význam hodnota čísla ukazujúca
pomery množstiev látky, má to svoj zmysel v pytagoreizme. Duša svet obopína, pričom stred sveta i svet duše je v jednom bode.
Zo zvyškov svetovej duše, čo vyšlo pri delení vytvoril Demiurgos dušu človeka. Tá bola vytvorená s horšou dôkladnosťou
ako duša človeka. Takto bol z rovnakého materiálu vytvorený celok, ktorý bol rozdelený do množstva individuálnych duší /toľko, koľko je
hviezd/. Každej duši je pridelená jedna hviezda. Ľudská duša je zmyslovým svetom pomýlená v pravom poznaní, no je to možné napraviť
tréningom v poznávaní. Svetová duša klamne ovplyvňuje svet poznávania, kruhy totožnosti a odlišnosti sa krútia inými smermi než by sa
mali, opačne. Telesnosť sveta je zapríčinená štyrmi živlami, ktoré sú tradičné ako v celej antike. Demiurgos dal svetu pravidelný tvar
gule a ten sa pravidelne točí okolo vlastnej osi. Stvoril i čas ako obraz večnosti. Svet obývajú štyri rody živých tvorov: bohovia na
oblohe- hviezdy- stálice; okrídlené živočíchy lietajúce vo vzduchu. Stvorení bohovia na príkaz Demiurga vytvorili ľudí. Stvorení bohovia
vytvárali ľudské telo a demiurgos tam prispel dušou.
Platón si v tomto dialógu cení pozorovanie vesmíru
a kozmických javov. Teda ovplyvnený pytagoreizmom pripúšťa zmysel astrológie. Špecifický je jeho výklad zloženia sveta. Idea je vzor a vec
je obraz a okrem toho ešte jestvuje priestor ako schránka. Vplyv pytagoreizmu vidieť najmä v skladaní prvkov z určitých stereometrických
útvarov. Podstatou zeme je kocka, podstatou vody je dvanásťsten, vzduchu osemsten, ohňa štvorsten. Oheň, voda a vzduch sa dajú skladať
a rozkladať a takto vzniká premena prvkov, u zemi to nie je možné, no zem sa rozpúšťa pri styku s ohňom. No rozklad ohňa, zeme a vzduchu
zodpovedá iba povrchovo, nie objemovo! Timaios vykladá o rozličných druhoch ohňa, vzduchu, zeme a vody a o ich vzájomnom miešaní. Takto
vysvetľuje vznik rôznych látok. Toto determinuje i vlastnosti látok, ako tvrdosť, mäkkosť, teplota a chlad, hmotnosť etc...
Platón na záver vykladá svoju predstavu o biológii človeka. Hovorí o činnosti jednotlivých orgánov. Pri tele rozlišuje žlč,
sliz a miazgu a ako jeden z dôvodov chorôb uvádza aj nerovnováhu. Práve opis ľudského tela v Timaiovi mal vplyv na iatrochémiu v období
renesancie. Duševné zdravie treba udržovať aj rovnováhou medzi vecami ducha a tela. Timaios bol počas vrcholného stredoveku jediným
preloženým Platónovým dielom, ktoré sa udržalo ako známe a stále čítané a preto malo neustále veľký vplyv.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta