Lókájáta

Je to indická materialistická filozofia. Je veľmi stará. Keďže mnohé nematerialistické filozofie sa ňou cítili ohrozené. Je spor či ich označovať za ástiku alebo nástiku. Síce vyšli z brahmanizmu, mnohí ho označujú za klasický smer, no mnohí to i odmietajú. Otázka jeho zaradenia do ástiky nie je jednoznačná. Správy o tejto filozofii sa zachovali v spisoch ranných džinistov a v budhistických rozpravách ktoré údajne zapísali ako rozpravy samotného zakladateľa. Materializmus a skepticizmus zachovaný u Buddhu vyzerá veľmi skreslene, aby mal čo najhoršiu povesť. Hovorí sa tam, že ich klientmi boli iba bezcharakterní panovníci, ktorí sa šli utešovať z vrážd rodičov, detí a všetkého ľudu. Môže to byť pravda, ale zrejme je pravda i to, že lókájáta popierala kastovný systém.

Lókájáta znamená v preklade učenie týkajúce sa tohto sveta. No volajú ich aj čárváka, znamená to tí, ktorí hovoria ľúbezné reči. Popierali existenciu nesmrteľnej duše, záhrobný život a prevteľovanie, karmický zákon o etickej hodnote skutku, taktiež existenciu bohov, zmysel obetí, bohom či predkom. Hovorili, že život je jedine tu. Medzi prvými predstaviteľmi je menovaný Adžitakeša Kambalin. Učil o štyroch živloch, plus priestor z ktorých sa všetko skladá a rozkladá. Nezmieňuje sa o myslení, snáď mohol byť radikálnym senzualistom. Iný bol Pakuda Kaččajána. Mal úplne drastické učenie, podľa ktorého odseknúť hlavu nikomu neuškodí, lebo meč prejde iba prázdnom medzi živlami /uznával ich 7/, z ktorých je všetko zložené- zrejme úvaha na ceste k atomizmu. Púrana Kašjapa vraj bol už úplný amoralista.

Údajne bol predstaviteľpm tejto filozofie i kráľ Pájásí, ktorý dokazoval neexistenciu duše drasticky, dal niekoho zaletovať do suda a po jeho smrti zistil že nijaká duša nevyletela. Zaujímaví sú ďalší predstavitelia orientovaní skepticky. Sandžaja Bélatiputta zdôrazňuje úplné nevedenie v metafyzických otázkach. Materialistická filozofia trvala i napriek odporu brahmanských kruhov. Niekedy ju zneužívali tým spôsobom, že za jej prívržencov označovali rozličných zločincov. Za takéhoto teoretika despotizmu bol považovaný brahman Čánakja zvaný aj Kautilja, mocný minister na dvore Čandraguptu z rodu Maurjovcov. Bol to proste pragmatik bez akýchkoľvek predsudkov a zábran.

Lókajátikovia hľadali mýtického tvorcu a našli ho medzi mýtickými štátnikmi. Bol ním radca a učiteľ bohov Brhaspati, alebo radca a učiteľ bohov Ušana. Keďže sa toto učenie málo vyvíjalo, môžeme ukázať lókájátu v úplne vyzretej podobe veľmi ľahko. Na samom začiatku stojí téza: „Zem, oheň, voda, vzduch to sú podstaty. Ich spojenie nazývame telom, zmyslovými orgánmi a predmetmi. Z nich sa vyvíja aj psychika. životné prejavy ako slasť a strach nie sú karmicky podmienené, ale vznikajú náhodne. A pretože nejestvuje nič, čo žije ďalej na onom svete, neexistuje ani žiaden iný svet. Filozofia lókájáta vyzýva k upusteniu od povier o záhrobí, nebi, pekle,. Indický materializmus musel v pozdejšej dobe oponovať buddhizmu, no ani on neuznával dušu a boha a ani obete.