Upanišády a védska kultúra

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 02.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 722 slov
Počet zobrazení: 4 903
Tlačení: 487
Uložení: 482
V časovom odstupe nasledovali po brahmanách akési dodatky ku nim. Boli to ďalšie komentárové texty, ktoré nasledovali asi storočie až dve po brahmanách. Tieto dodatky zahŕňali ezoterický materiál, vysvetľujú skrytý zmysel slov a rítov. Niektoré z nich boli nazvané áranjaky a niektoré upanišády. Áranjaky sú lesné texty, ktoré by sa mali prednášať iba vyspelejším poslucháčom v pustatinách mimo dedín. Iným častiam sa začalo hovoriť upanišády. Rozdiel medzi nimi nie je úplne jasný, prof. Zbavitel ho vidí v tom, že upanišády sú o niečo mladšie než áranjaky a v upanišádach majú oproti áranjakom centrálnejšiu pozíciu témy z kozmológie a metafyziky. Upanišády sú najmladšou zložkou véd. Za staré, autentické upanišády je považovaných 13 upanišád. Sú rozvinutím myšlienok z mantier, najnovšie výskumy ukazujú že upanišády iba rozvíjajú staršie myšlienky a veľmi sa od nich neodlišujú. Ich zásluha je okrem iného vypracovanie filozofickej terminológie. Samotné nie sú nejakým uceleným filozofickým systémom, ale skorej bohatým zdrojom podnetov na ďalšiu filozofickú prácu. Sú skôr heterogénne a mnohí filozofi v nich objavujú rozličné, často dosť protichodné tvrdenia. Obsahujú nové názory, ktorých pôvod nepoznáme.

Najpodstatnejšou otázkou je, čo je vlastná podstata človeka. Životný dych- prána je na niektorých miestach stotožnený s átmanom- vlastným ja človeka. V nadväzovaní na isté miesta z Rigvédy ho niekde nazývajú aj puruša, t. j. osobnosť. Najzákladnejším učením je stotožnenie skrytej podstaty všetkej skutočnosti s najvnútornejšou podstatou ľudskej osobnosti. Aham brahma asmi. Ja som brahma. Brahma je základ a zachovávateľ vesmíru. Brahma je uchopiteľný iba na meditatívnej úrovni, iba meditujúci mudrc dokáže v mystickom zanietení vyhlásiť- aham brahma asmi. Znamená to, že podstatou ja je brahma, človek ako  entita rovnakej podstaty, ktorá neumiera s telom ale je rovnako nesmrteľná ako základ světa brahma.V tomto zmysle uvádzajú upanišády analógiu átman a prána- životný dych. Hovoria, že bdiace vedomie je najnižšou formou vedomia. Ak cvičíme, dokážeme si v snoch vytvárať vlastné svety a ovládame snívanie. Ak v sne splynieme s brahmom, je to vysoké vedomie, ale najvyššie je cvičením dosiahnuté splynutie s brahmom za bdenia. Átman je obalený piatimi zložkami osobnosti, najnižšia je hmotné telo.

Pôvodná védska filozofia je založená na polyteistickom náboženstve. Bohovia sú hlavne zosobnením prírodných síl, majú podobné vlastnosti ako ľudia. Najstarším párom sú matka Zem a otec Nebo. Nad kozmickým poriadkom bdie boh Varunah. Snko- Surjah je tiež samostatným bohom. Takisto aj Višnu je vykladaný ako slnečný boh. Indra, pán sily a blesku je vzývaný vo védach veľmi často. Boh vetra, boh dažďa sú ďalšie indické božstvá. Védske náboženstvo nemá kanonizovanú teológiu, raz velebia jedného najvyššieho boha, potom iného, bohovia a ich kompetencie sa dosť prepletajú. Stvorenie sveta- rôzne predstavy, aj o zlatom plode, z ktorého všetko vzniklo.

Z hľadiska teológie je podnetným zistenie, že upanišády prinášajú do védskeho systému monoteizmus. Hovoria, že za množstvom védskych bohov je niečo, nejaký najvyšší boh, jediná najvyššia bytosť. Posmrtný život je vnímaný inak. Kým dovtedy jestvuje nejaké to nebo a peklo, upanišády prinášajú názor o stále nových telesných schránkach znovuzrodenia, kolobeh /sánsára/. Zákon karmy je neúprosný- tu nepomôže ani obeť. Existencia átmanu nekončí smrťou, ale jedinec stále prechádza v nových telesných schránkach kolobehom /sansára/, dokiaľ sa átman z kolobehu nevymaní. Nie je to náhodný proces, ale je to riadené zákonom karmy, odplaty za dobré a zlé skutky ktoré urobil v živote. 

Najdôležitejšia bola pôvodne obeť. Aj bohovia obetujú, aby dosiahli svoje. Často sa opakuje v brahmanách: Kto pozná obeť, pozná všetko. No názor v upanišádach je dosť odlišný. Áno, obete sú dôležité, ale až druhotne a dôležitejšie je hľadať odpovede na najzávažnejšie otázky- o usporiadaní světa a o mieste človeka v ňom. Ako hovorí Mundakópanišad, nižšie vedenie je poznanie mantier Véd, gramatika, rituál a etymológia, vyššie vedenie je to, čo dospieva k nehynúcemu. To nehynúce nazývajú brahma, átman, tat /to/, či dokonca puruša /človek/. Veľmi významné sú vo filozofii upanišád etymologické záležitosti. Dokonca aj zvuky majú význam, pričom najvýznamnejší je zvuk óm. Toto umožňuje prístup k brahma ako realite sveta.

Formy indického filozofického písomníctva: sútra- čo najstručnejšie vyjadrené základné myšlienky učenia. Dáva sa do stručnej podoby preto, aby sa to dalo čo najjednoduchšie naučiť naspamäť. Indovia majú geniálne pamäte a tak je to úplne bežná praktika. Hovorí sa, že ak sa autorovi podarí skrátiť sútru o jednu slabiku, teší sa ako otec z narodenia syna. Šástra- znamená komentár k nejakej sútre, napr. Arthašástra. Šástra vykladá sútru. Samgráha je zbierka, v našom prípade zbierka niekoľkých filozofických pojednaní.

Vznikli dokonca pomocné védske vedy. /védangy/ Sú to védska fonetika, náuka o prozódii, gramatika, etymológia, džjótíšá- stanovenie doby pre obete cez hviezdy, veda o rituále- akási védska liturgika. Brahma je najvyššou skutočnosťou, už v Atarvavéde. Rysuje sa tu názor o zložitej sústave sfér bytia, obsahuje nižšie, pozemské a vyššie svety.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Augustinus Aurelius #božstvá


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.013 s.
Zavrieť reklamu