Vaišéšika

Nevieme povedať presne ako vypadala pôvodná podoba školy. 800 rokov je to tvorba neznámych mysliteľov. Podľa tradície bol prvým predstaviteľom Uluka. Aj keď vaišéšiková filozofia uznáva Védy, vyrastala z iného myšlienkového prúdu ako upanišády. Bol to prúd nesený záujmom o prírodu a svet. Od počiatku počítal s pluralitou duší namiesto upanišádovej predstavy jednej svetovej duše. Vznikla síce v kruhoch ortodoxných brahmanov, ale je invenčným systémom. K celému starému vývoju máme iba Vaišéšikasútru. Je neznámeho dáta a aj keď sa pripisuje Kánadovi, skutočný autor je neznámy. Asi z 2. polovice VI. storočia pochádza známe dielo od Prašastapádu Padárthadharmasamgraha. Nejde iba o komentár k sútre, ale ide o samostatné dielo. Tu ide o klasickú formu filozofie.

Učenie o kategóriách - padártha sa začalo formovať pred Prašastapádom, no sútra uvádza iba tri kategórie. Učenie o kategóriách je v dnešnej indickej filozofii kritizované. Prašastapáda uznával 6 kategórií: substancia, vlastnosti, pohyb, všeobecnosť, zvláštnosť a inherencia. Substancia je ten podmet, na ktorom jestvujú vlastnosti, úlohou možno to porovnať s Aristotelovým hypokeimenón,. Máme deväť substancií- zem, voda, oheň, vzduch, éter, čas, priestor, duša a manas- psychický orgán duše. Zem voda oheň a vzduch majú atomárnu štruktúru, piatym živlom je éter /akáša/ ale ten sa neskladá z atómov. Duša je nemateriálna, čas a priestor jestvujú objektívne. Éter, čas, priestor a duša sú všadeprenikajúce.

Druhou kategóriou sú vlastnosti. Sú objektívne, nezávislé od substancie, no nemôžu jestvovať bez nich. Sú statickým rysom substancií. Prašastapáda ich pozná 24. Poznáme 5 druhov pohybu: hore, dole, stiahnutie, expanzia a lokálny pohyb. Všeobecnosť, to je niečo ako idei, skôr univerzálie- konskosť, loptovitosť etc.. Zvláštnosť umožňuje vnímať rozličnosť vecí, ako sú rozličné, iné. Vďaka tomu je rozmanitosť indivíduí.

Inherencia - veľmi dôležitá kategória. Je to vzťah medzi vecami, ako niečo v niečom, podradenosť a nadradenosť z hľadiska byť v niečom. Ide o vzťahy časť a celok, vlastnosť a substancia, zvláštnosť a všeobecnosť. Musíme rozlišovať medzi inherenciou a prostým spojením. Plátno inheruje vláknu ale járok ožratému ktorý v ňom leží nie. Pred Prašastapádom chcel Čandramati pridať iné štyri kategórie, ale neujalo sa to. Po Prašastapádovi pridali siedmu kategóriu- nebytie. Má štyri prípady- predchádzajúca, nasledujúca, vzájomná a absolútna neexistencia.

Atómy sú nedeliteľné, nedeliteľné, nevnímateľne malé, večné, bez vlastného pohybu, jestvujú separovane, do pohybu ich uvádza karma. Atómy zeme, vody ohňa a vzduchu majú svoje špecifické vlastnosti. Vzduchu prináleží dotyk, ohňu dotyk a forma, vode dotyk, forma a chuť, zemi dotyk, forma, chuť a pach. A tak zmyslové orgány korešpondujú svojím zložením so živlami. Hmat je zo vzduchu, chuť z vody, čuch zo zeme, zrak z ohňa a sluch z éteru. Jestvujú duše, v nekonečnom počte. Všetko myslenie sa odohráva priamo v duši. Manas je nástrojom duše. Vnútorný zmysel, on je vždy v styku s jedným zmyslom a robí tak do duše záznamy, presne ako film.

Atómy sa pod vplyvom karmy pohybujú a tvoria agregáty. Pohyb je vyvolávaný nárazom, teleso dostane impetus /véga/, a toto si udržuje po celú dobu pohybu. Rozpracovali na základe impetu /véga/ i učenie o akcii a reakcii.
Vaišéšika chápe karmu nielen ako etický princíp, ale priamo ako kozmickú silu. Aj keď vznikla akumuláciou skutkov všetkých živých bytostí, hýbe svetom. Karmu volá vaišéšika Neviditeľné. No pohyb duše zabezpečuje čosi iné- vôľa, duša má vôľu- úsilie. Keďže má vôľu, vôľa nie je vlastnosť duše a duša sa zaobíde bez vlastností- na rozdiel od ostatných substancií a tak je niečím nad nimi, bez vedomia a niečo ako átman. Nemá vedomie a vo vyslobodení trvá v stave mŕtveho kameňa. Samotné poznanie má rovnakú úlohu ako fakticky skoro všade v indickej filozofii, poznanie je cestou k zbaveniu utrpenia. Pravdivé poznanie zabezpečujú vnem, záver, pamäť a intuícia.