Baruch Spinoza

Pôvodne patril do judaistickej náboženskej obce. No neskôr mal radikálne iné názory. Rabín ho chcel uplatiť tým, že mu dajú vysokú ročnú penziu ak nebude šíriť svoje názory, ale odmietol. Jeho významným politickým dielom je Tractatus theologico- politicus. Štát nesmie potláčať nijaké náboženstvo. Náboženstvo a štátna moc spolu vôbec nesúvisia. No nie je vecou štátu žiadne náboženstvo obhajovať a preferovať. Ani štát nemôže byť oslabovaný náboženstvom. V mene náboženstva sa nemôže potláčať sloboda občana.
Pracuje dôslednou metódou, more geometrico. Znamená to, že všetko vychádza z definícií. Z nich musí byť všetko logicky vyvodené, logicky dokázané, inak je to neplatné. Samotné axiómy nepotrebujú dôkaz, no musia mať definície základných pojmov. Potom môžeme robiť tvrdenia, z axióm. Takto sa vzhľadom na vtedajšiu úroveň matematiky vytvorí nepriestrelný kauzálny nexus. Etika sa javí ako logicky dokázateľná.

Základná kategória je substancia. Substancia je causa sui /príčina seba samého/, je to Boh, je to príroda. Boh je to čo príroda, dá sa povedať Boh čiže príroda /deus sive natura/. Existencia substancie je nutnosť, v tomto uznával starý Anselmov dôkaz. Smeruje to k panteizmu. Boh je neosobný, nie je to ani subjekt, ani osoba, ani vôľa, ani rozum, nemá ani vedomie seba. Všetko je súčasťou Boha, je živé súcno a nie matéria. Hoci nejestvuje sloboda a náhoda, Boh je slobodný. Rozdeľuje sa na prírodu tvoriacu a prírodu tvorenú, natura naturans a natura naturata. Boh je aj príroda tvorená a aj tvoriaca. Boh je slobodný, je slobodnou príčinou i slobodným dôsledkom. Jedná sa o pozitívnu slobodu, je síce vymedzený nutnosťou, ale tá nutnosť ide z neho samého. Je to slobodná príčina, ale nie slobodná vôľa, lebo Boh nemá rozum v antropomorfnom zmysle. V systéme všetko vyplýva tak ako u Eukleida že súčet uhlov trojuholníka je 180 stupňov. Boh je v prírode imanentný a je s ňou identický. Sloboda je identická s nutnosťou. V prírode Príroda je všeobecný poriadok, ktorý je nemenný, nutný, večný, a najlepší možný.

Substancia má nekonečne veľa atribútov. Atribút je to, čo rozum postihne zo substancie, je to nejaký spôsob prejavu substancie v možnosti nazerania. Týchto možností je veľa. Ale človek môže vnímať iba dva spôsoby, dva atribúty, rozpriestranenosť a myslenie. Všetky atribúty sú rovnocenné a medzi nimi nejestvuje žiaden vzťah, sú izolované. Nie je medzi nimi žiadne pôsobenie. Z atribútov vyplýva nekonečné množstvo modov. Modus je priamy prejav substancie. Substancia je niečo abstraktné a in concreto sa prejaví ako modus, substancia je Boh a modus je hruška. Podstata veci ktorú nepovažujeme za nutnú nie je nutná z nášho hľadiska, ale z hľadiska Božieho, lebo ju už stvoril. Ak je vec predurčená k činnosti, je tak predurčená Bohom. Z hľadiska Boha nie je nič náhoda.

My z nekonečného množstva atribútov poznáme iba res cogitans a res extensa. Sme nastavení iba na tieto dva atribúty. Usporiadanie a vzájomná totožnosť vecí v reálnom svete aj ideí v mysli /ako myšlienok/ je totožná. Všetky atribúty dovedna obsahujú úplnosť Božiu. Atribúty síce nekomunikujú medzi sebou, ale v rámci seba obsahujú totožnú súvislosť vecí, ako sú usporiadané v Bohu. Res extensa vníma vec v priestore a res cogitans v myslení, ako myšlienku- ideu. Modus nemôže byť mimo substancie a jeho príčinou je iný modus. Sú veci v priestore a ich idey v rozume. Takisto možno povedať, že jestvuje telo a ľudský duch /duša/ je jeho idea. Ale samu ideu tela spoznávame ideou tela, potom máme fakticky ideu idey tela. Do res extensa sa odrážajú z mäkkých plôšok odrazy a to spôsobuje asociácie ako základ pamäti. Racionálne poznanie je založené na všeobecných pojmoch, spoznávame vďaka ideám.

Zaujímavá je jeho teória afektu. Afekt je stav tela, ktorým sa zväčšuje alebo zmenšuje schopnosť niečo konať. Človek sa v afekte nemôže premôcť, jedine väčším afektom. Na tom je založená celá etika. Aj cnosť je len faktom, dobrým afektom. Nikdy sa neuspokojíme sami zo sebou, nikdy nebudeme bez toho čo je mimo nás. Najväčší afekt, najväčšia cnosť je poznanie Boha. Najväčšie zvýšenie afektu radosti je láska.