George Berkeley

George Berkeley skutočne nie je ťažký na pochopenie. Je bojovo naladený proti materializmu a vyvracia ho svojou formou subjektivizmu, lepšie povedané nahrádza ho svojskou formou skepticizmu. Tvrdí, že jeho názory musia byť jednoducho zhodou myslenia všetkých zdravo mysliacich ľudí a pomôžu vyhnúť sa problémom.

Berkeley kritizuje abstraktné idey, napr. kritizuje ideu trojuholníka. Nemožno si vraj predstaviť abstraktný trojuholník. Jestvuje trojuholník rovnostranný, rovnoramenný, pravouhlý ale je to iba abstraktná idea. Nie je možné si takto predstaviť nejaký konkrétny trojuholník. Jestvujú teda iba konkrétne jednotliviny a nijaké abstraktné pojmy. Každý konkrétny predmet je iný a tak nie je možná ich kvantifikácia, ale je dobré počítať ich iba ako kvality. Abstraktné obecné pojmy sa iba z pohodlnosti používajú. Napríklad matematizovať počet sliepok je hrubou ontologickou chybou, pretože každá sliepka je niečím špecifická. Svoje idey /pozor, nie v platónskom zmysle ale ako myšlienky v hlave!/ máme proste zo skúsenosti. Ona je ich zdrojom. Možnosť, že by boli vrodené je holá nemožnosť. Nijaké kvality nerozdeľujeme na sekundárne a primárne. Jednoducho sú všetky kvality rovnako dôležité. Pokiaľ pod tzv. sekundárnymi kvalitami nie je nositeľ, potom by boli všetky kvality sekundárne. Otázka ich nositeľa je totiž veľmi zaujímavá.

Berkeley sa totiž pýta- čo možno vnímať okrem svojich myšlienok? Naše vnímanie obsahuje iba idey /v zmysle myšlienky/ konkrétnych vecí. Máme v sebe myšlienku dievčaťa a nie dievča samotné. Číslo, priestor, pohyb a čas sú pomocné barličky, abstrakcie ktoré ontologicky neplatia. Jestvujú iba idey /myšlienky/ ktoré vnímame. Predpoklad, že okrem ideí jestvujú ešte ďalšie iné veci ako nositele týchto ideí je úplne zbytočný, je to zdvojovanie- bifurkácia. Jestvujú teda iba idey -vnemy v rozume a nič viac. Absolútna existencia objektov mimo myseľ nie je mysliteľná. Hypotetická existencia vonkajších súcien je nanič, to by stvoriteľ neurobil. Všetky idey sú pasívne, sú to predstavy, vnemy ducha a nemôžu nič meniť. Aktívny je iba duch, buď ten náš alebo ten boží. O duchu nie je nijaká myšlienka, je to proste inej povahy než tie vnemy. Keďže vnemy jestvujú iba vo vedomí, tak potom iba vtedy ak sú vnímané. Byť teda znamená byť vnímaný, čiže esse est percipi. Nič nejestvuje, pokiaľ to niekto nevníma. No čo s nejakými opustenými ostrovmi, konkrétnymi stromami v lese a podobne? Proste musí jestvovať duch boží a ten už vníma všetko a takto to proste jestvuje.

Jestvovanie Boha je tu dané proste dopredu, ako axióma. Keďže Boh tieto idey vníma, vytvára ich aj pre vnímanie človeka. Vo vnímaní Boha ich Boh sám vníma ako usporiadané v určitých vzťahoch a to sú zákony sveta. Aj my si vôľou vytvárame idey- predstavy, sny, no nie je to také silné ako keď ich Boh vníma a potom musia jestvovať tak že ich vnímame aj my. Proste božie predstavy sú silné a my to vnímame tiež. Svet ktorý vnímame je preto taký zložitý lebo Boh tie vzťahy- teda usporiadanie ideí usporiadal rozumne.
Hovorí, že aj zdanlivý vzťah príčiny a účinku je iba určitým usporiadaním ideí, teda je to iba zdanlivé. Vo svojej relativizácii došiel k pojmu relativity času a priestoru. Načrtol tu dokonca niektoré myšlienky špeciálnej teórie relativity. Ako je možné, že sa zákonitosti- ktoré sú iba zdanlivé- opakujú? Je to z dobroty Božej- nechce nám zle a usporadúva idey podľa pravidiel, aby nám boli rovnaké.