Thomas Hobbes

Hobbes je nesmierne zaujímavý filozof. Jeho názory sú materialistické. No je pre neho typické, že nie je atomistom ani ateistom. Pre neho je základ proste teleso. Všetko je teleso. Je to ihlan, guľa, štvorsten atď., proste nejaké geometrické teleso. To je jeho najjednoduchšia forma- geometrické teleso. Zložitejšie telesá sú rozličné konkrétne predmety. Teleso je kniha, zošit, fľaša mlieka atď... Dualizmus telesnosti a netelesnosti nejestvuje. Proste je iba svet telies. Do sveta telies patrí aj duch a boh. No boh nie je opísateľný, pretože nevieme ho charakterizovať ako teleso, nevieme opísať jeho vznik, nevieme ho rozkladať a ani poňať v celku. Preto nutne platí, že boh je záležitosťou teológie, no nie je záležistosťou filozofie, jednoducho do filozofie to nepatrí. Prirodzenú teológiu jednoducho vylučuje. No nie je iný ako svet, ako to je u Descartesa. A samotným telesom je ozaj všetko. Teleso je aj človek, teleso je aj určitá skupina ľudí, napr. trieda môže byť teleso. V konečnom dôsledku je teleso aj štát. Teda- čokoľvek jestvuje, môže sa vnímať ako teleso.

Veľmi zaujímavá a vskutku originálna je Hobbesova teória poznania. Je založená na sčítavaní a rozkladaní rozličných pojmov v mysli. Práve analýza pojmov a naopak ich syntéza je základom racionalistickej metódy vo filozofii. Práve rozum na základe skutočnosti konštruuje pojmy a tým konštruovaným pojmom rozumie, cez ne chápe realitu. Pritom, práve operáciami rozumu majú byť zložitejšie a nejasné pojmy. Buď ide na prevod na fyzikálny základ, alebo ide o to sčitovanie a rozdiel, eventuálne násobenie- proste operácie s myšlienkami. V tomto je základ pozdejšieho nahradenia kvalít symbolmi. Toto je základom racionalizmu. Hobbes hovorí dokonca o mene a jeho význame. Z hľadiska dejín logickej sémantiky je možné povedať, že definícia spočíva v určení pojmu v zmysle chápania človekom.

Hobbes podáva argument proti Descartovmu tvrdeniu, že cogito ergo sum. A odkiaľ vyplýva myslenie? Výrok myslím podľa neho nevyplýva z nijakej konkrétnej myšlienky, ale proste z telesnej existencie, z telesného ja, inak by nemalo čo myslieť. Toto by ostalo, proste telesné ja ak by svet zanikol. Nie nijaká res cogitans bez základu. Účelom poznania je previesť zložité myšlienky na jednoduché. Aká je samotná metóda Hobbesa, opiera sa o skúsenosť alebo o rozum? Nedá sa jednoznačne povedať. Výsledky vnímania našich zmyslov majú byť zrovnávané s výsledkami vedy, s vedeckým skúmaním.

Je to teda porovnávanie toho, čo je zo zmyslov s tým čo je z rozumu. Hobbes teda využíva aj empíriu a aj rozum, je v tom na strednej pozícii a azda najlepšie je povedať, že má vo svojej teórii poznania práve tak prvky empirizmu ako aj racionalizmu a teda nemožno ho priradiť k nijakému z týchto smerov, ale pripísať mu obe stanoviská. Azda najvšeobecnejším pojmom, najvyššou univerzáliou sa zdá byť pohyb. Tento pohyb je aj v nervových telieskach, sú to drobné telieska ktoré svojím pohybom vyvolajú dráždenie a takto je vyvolaný vnem. Vnímanie a vedecké fakty môžu korešpondovať a aj nemusia. Krava dáva mlieko aj podľa biológie aj podľa zdania, ale Slnko nie je široké ako futbalová lopta, aj keď by si to niekto mohol zo skúsenosti myslieť.
Hobbes je skutočne filozof prenikavej mysle. Vo svojej dobe, dávno pred Kantom (!) hovorí, že priestor a aj čas sú subjektívnej povahy. Vnemy reagujú na skutočný, reálny substrát, to je pravda. Ale priestor a čas sú subjektívne a existujú iba v mysli. Priestor aj čas sú vytvorené abstrakciou z mnohých empirických vnemov, no reálne nejestvujú. Priestor je fantasma existujúcej veci a čas je fantasma pohybu.

Z hľadiska sociálnej filozofie sú si všetci ľudia rovní. No za pôvodnej situácie platí stav homo homini lupus- človek človeku vlkom. Toto je prirodzený stav spoločnosti. Štát je tiež teleso, je to Leviathan- smrteľný boh! V štáte sa všetci musia vzdať svojej individuality, aby štát fungoval. Štát musí hlavne zabraňovať zlému prirodzenému stavu- preto tie obmedzenia.