Dialektici a antidialektici

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 04.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 760 slov
Počet zobrazení: 5 757
Tlačení: 591
Uložení: 644
V 10. storočí nasledoval obrovský úpadok európskej filozofie, lebo politické pomery v Európe boli jednoducho otrasné. Až na samom konci 10. storočia sa na málo rokov dostal na pápežský stolec učenec- Gerbert z Aurilacu. Bol asi najväčší vzdelanec vtedajšej Európy. Koncom 10. storočia sa niekoľkí takmer už neznámi magistri filozofie živili vyučovaním filozofie a vedy. Zachovalo sa len málo mien. Fulbert zo Chartres, zakladateľ známej školy v Chartes, napísal okrem iného pojednanie Proti Židom. Chce dialekticky ukázať, že doba židovského kráľovstva skončila príchodom Krista, a podmienky jestvovania kráľovstva- vlastníctvo územia, ľudu a kráľa neboli splnené a po zničení II. chrámu už nejestvoval veľkňaz, ktorý by kráľa podľa starozákonného zvyku pomazal /veľkňaz bez chrámu?/Ak platí podľa Boethia- ak niet príčiny, niet ani výsledného účinku, ak teda nebol židovský kňaz, nebol ani kráľ a kráľovstvo. Vo svojich dielach užíval dokazovanie, logiku. Učil dialektiku, no upozorňoval na jej možnosť zneužitia. Abbon z Fleury- zaoberal sa logikou, pojednáva o Boethiových logických spisoch.

Filozofov, ktorí sa zaoberali dokazovaním cez logiku a využívali to voláme dialektici. Najvýznamnejším je Berengar z Tours. Vo svojom liste Lanfrankovi z Pavie tvrdí, že sa pri omši nemení víno a chlieb na krv a telo Kristove. Odmieta materiálnu a substanciálnu prítomnosť Krista vo víne a hostii. Snaží sa argumentovať dialektikou. Na obranu dialektiky hovorí, že kto sa neobráti k rozumu, ten stráca najvyššiu česť lebo človek je stvorený k obrazu Božiemu ako bytosť rozumná. Obsah viery sa má previesť na rozumom dokázateľné a zdôvodniteľné pravdy. Zoberme si jeho argumentáciu: Výrok nemôže byť v dobe keď je vypovedaný totožný, ak sa jeho predmet pri vyslovení záverečného termínu mení. Práve toto sa deje pri vyslovení „ hoc est enim corpus meum“, ak kňaz povie meum, už termín subjektu neoznačuje to čo označoval, keď bol vyslovený.

Hoc je subjekt, est je kopula a corpus meum predikát. Je to paradox neutvoriteľnej vety. Výpoveď podľa Aristotelovej logiky nemôže byť i nebyť koreferenčná, niečo potvrdzovať i negovať. Nemôže označiť tú istú vec. Ak ju označí ako to isté, neuskutoční sa premena, ak neoznačí ako to isté, tak ten výrok je neskončený a je tu na konci iný výrok, čo je spor. Výpoveď nesmie sama označiť subjekt a zničiť sa. Buď výpoveď v okamihu t zmení subjekt a my sme zmenili výpoveď alebo v okamihu t subjekt už neoznačuje čo označoval, ale ešte neoznačuje čo bude označovať takže výpoveď sa nedá nikdy ukončiť, predikát sa nedá predikovať bez subjektu. Ďalší argument: ako môže trvať akcident chleba bez trvania substancie? Môžu akcidenty substancie subsistovať v absencii subjektu inherencie, ak akcident inheruje svojmu subjektu? Ako môžu rysy chleba subsistovať po premene, ak substancia chleba prestáva existovať, čomu inherujú? Týmto Berengar otvoril cestu racionalizácii teológie. Tvrdil, že Kristova prítomnosť je len čisto duchovná v premenených poživatinách. Nepopiera reálnu prítomnosť, ale ju považuje za čisto duchovnú. Ním vyvrcholilo hnutie dialektikov.

Proti dialektikom vystúpili antidialektici: Lanfrank z Pávie- volá za svedka Boha, že pri sporoch nebude používať dialektiku a nedá ju nad mienku svätých otcov. No na vyvracanie používania dialektiky používa znovu dialektiku. Hovorí, že dialektika sama osebe tajomstvo božie nepopiera, ak je dobre uplatňovaná potom podkladá a upevňuje vieru. Bol za jej obmedzené používanie, v teológii sa ju snaží nepoužívať, ale sa tomu občas nevyhol.
  Peter Damiani- hovoril, že jestvujú medze, ktoré dialektika nedokáže prekročiť, slúžka nesmie rozkazovať svojej panej, v zmysle slúžka teológie. Vedúca je úloha Písma, nie teológie. To čo odvodzujú argumenty dialektikov sa nedá jednotne aplikovať na tajomstvo božej moci. Ak sa stane, že je na preskúšanie svätého slova použitá ľudská teória, nesmie si spupne osobovať vládu, ale musí ako slúžka pomáhať svojej panej s poddajnosťou tej, ktorá slúži a to z obavy aby ju nepredbehla a nezblúdila. Zaoberal sa problémom božej všemohúcnosti.

Môže Boh urobiť pannou dievča, ktoré ňou nie je? Môže Boh zmeniť čo sa stalo. Ak urobí staté nestatým sa, to čo je sa stane ontologicky relatívnym. Ak na to odpovieme záporne, odníme sa tak Bohu jedna jeho podstatná vlastnosť. Damiani hovorí, že nie je možné aby nebolo čo je. Čas minulý či prítomný je pre neho stále aktuálny. Boh nemôže byť obmedzovaný vonkajšími zákonmi, lebo samé zákony vyhovujú jeho vôli. Nemožnosť protirečenia nemôže zväzovať Boha ako stvoriteľa prírody i zákonov. Toto otvorí dvere teologickému poňatiu práva a teórie politickej moci a ideológii propápežskej politiky. Boh môže to panenstvo napraviť ale nie tak, že sa to odstane ale že sa zmení to porušené aj proti zákonom prírody. Teda aj on ktorý je proti samostatnému používaniu dialektiky ju vo veľkej miere používa.
Boli i fanatickí antidialektici: Othloh od sv. Emeráma, Manegold z Lautenbachu. Odporúčali všetko podriadiť len Písmu a zvolávali hromy a blesky na svetskú učenosť, filozofiu a vedu. Tento extremizmus sa ani nedal previesť v praxi. Antidialektici mali však jednu veľkú zásluhu. Práve oni boli pôvodcom nového záujmu o patristiku, na ktorú by sa v 11. storočí bolo pomaly zabudlo. Tak sa opísali mnohé diela svätých otcov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#dialektici a antidialektici #Edmund Husserl #extremizmus - referat


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu