Futbalové chuligánstvo

Futbalové chuligánstvo

FUTBALOVÉ CHULIGÁNSTVO Z POHĽADU HISTÓRIE

„Pojem divácke násilie v podmienkach Slovenskej republiky definujeme ako hromadné fyzické agresívne aktivity v súvislosti so spoločenským podujatím, ktoré spôsobujú fyzickú ujmu na zdraví, škodu na majetku alebo narúšajú verejný poriadok“ (Ministerstvo vnútra SR

, 2019 a). Táto problematika je riešená na centrálnej úrovni a je zahrnutá pod odbor extrémizmu a diváckeho násilia úradu kriminálnej polície prezídia PZ. Aktuálnym základným dokumentom v boji proti extrémizmu je Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 (Ministerstvo vnútra, 2019 b). Mátel, Schavel, a kol. (2011, s.339) definujú divácke násilie ako „plánované a manifestačné použitie sily, rasistické a extrémistické prejavy, vandalizmus a výtržnosti uskutočňované organizovanou skupinou osôb.“

Divácke násilie ako negatívny fenomén v spoločnosti má medzinárodný rozmer. Jednou z najproblémovejších skupín v rámci tohto fenoménu sú futbaloví chuligáni (tzv. skupiny Hooligans). Názov „Hooligans“ pochádza z Londýna, kde žila rodina Hooliganovcov v 19. storočí. Táto rodina bola známa násilníckym správaním a výtržnostiam. Objavuje sa najčastejšie na športoviskách akými sú futbalové štadióny. Počiatky samotného „Hooligans“ sa spájajú so 60 a 70 rokmi dvadsiateho storočia. Násilnosti spojené s futbalom sa začali viac a viac organizovať a to viedlo ešte k väčším konfliktom, agresívnemu správaniu a stupňovalo sa to hlavne na futbalových zápasoch (Kohan – Marko, 2014).

V druhej polovici 70 rokov sa organizované podoby futbalového chuligánstva v Anglicku začali nazývať „Rowdies“. Za krátky čas sa objavujú Rowdies v celej Európe, až dosiahli svetový rozmer. Obrovské škody na majetku, ľudskej integrite a smrť aj nevinných ľudí boli dôsledky Rowdies v tomto období. Vážne kroky proti nim sa začali prijímať až po tragickom zápase Európskeho pohára s Talianskym Juventusom vs. Anglickým Liverpoolom. Bolo tam 39 fanúšikov Juventusu ušliapaných a zavalených múrom. Po týchto incidentoch sa otázkou futbalového chuligánstva začali po vedeckej stránke zaoberať práve v Anglicku (Rowdies, 2010).

Chuligáni existovali aj v bývalom Československu, avšak nie v takejto podobe a v takom rozsahu. Dôvodom bolo pravdepodobne aj to, že komunistický režim dával iba malú šancu prejaviť sa takýmto spôsobom. Najčastejšie sa objavovali slovné nacionalistické urážky Slovákov proti Čechom. Česi kričali najčastejšie pokriky vo forme ako biť Slováky do hlavy

a naopak Slováci zas, že Češi pôjdu peši do Prahy. Film „Proč?“ je jasným príkladom ako to u nás v tej dobe vyzeralo. Skutočný príbeh, ktorý sa udial 18. júna vo vlaku idúci z Banskej Bystrice do Prahy. Fanúšikovia známeho klubu Sparty Praha zdevastovali skoro cely vlak, cestujúcich ohrozovali na živote a sprievodkyňu skoro znásilnili a vyhodili z vlaku. Prvý krát v histórií boli udeľované také vysoké tresty za futbalové chuligánstvo. Bolo obvinených až 13 z nich a niektorým boli udelené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody (Harsayi, 2005).

Po zmene režimu k nám na Slovensko začali prenikať ideové i kultúrne trendy extrémistického a ultrapravicového typu. Často krát bola aj polícia bezradná a zelenú dostali najrôznejšie formy intolerancie, násilia, rasizmu a vznikali nové organizované skupiny ultrafans, či hooligans. Na futbalových stretnutiach sa začali rozmáhať rôzne „skinheadské“ skupiny a vniesli na štadióny aj rasistické či neonacistické prvky. V roku 1994 bol brutálne zavraždení vojak po slovnej hádke ho vyhodili z vlaku fanúšikovia Brna na ceste z Benešova po zápase. V 90 rokoch sa vytvorili aj stabilné gangy po vzore zo západu. Vyznačovali sa vlastnou symbolikou, názvami a webovými stránkami. Vrchol v počte členov dosahovali približne okolo roku 2000, od tohto roku počty členov v týchto skupinách začali upadať. Dnes, pri pozitívnom pôsobením rôznych orgánov majú menej členov. Na druhej strane vzrástla ich organizovanosť a prepracovanosť. Stretnutia s rivalskými skupinami sa presúvali pomaly na miesta, kde polícia nemá možnosť včas zasiahnuť (Mareš – Smolík – Suchánek, 2004).

Prejavy násilia spojené s futbalovým chuligánstvom z hľadiska sociálnej patológie

História nám hovorí o tom, že násilie sa zakorenilo v nás a stalo sa súčasťou vtedajšieho, ale aj súčasného života. Išlo o rôzne formy mučenia, hladovania, týrania, telesné tresty a iné prvky arogantnosti. Toto špecifické správanie odlišujúce sa od normálneho spoločenského správania je stavom, ktorý súvisí s bezočivosťou, bezohľadnosťou, agresivitou, útočnosťou v negatívnej rovine. Správanie ako toto si podmaňuje hodnoty a priestor, vytvára okamžité zmeny situácie, zlú psychickú atmosféru a vyvoláva nátlak, zastrašovanie na iných v tomto prostredí a chce upozorniť na seba a svoje správanie za každú cenu (Augustín, 2014).

Problémom s futbalovým chuligánstvom ako sociálno-patologickým javom sa venuje množstvo odborníkov, organizácií, rôzne inštitúcie z oblasti sociológie, sociálnej práce, sociálnej pedagogiky, psychológie, politológie, kriminológie, a mnoho ďalších. Tieto inštitúcie sa zaoberajú intolerantným správaním ako je arogancia, agresivita, v prepojení s

extrémizmom a xenofóbiou, rasovou nenávisťou a iné stupne intolerancie ako negatívny fenomén v spoločnosti (Mátel – Schavel a kol. 2011).

Medzi najčastejšie správanie futbalových chuligánov patrí:

• hádzanie predmetov na hraciu plochu,
• vniknutie na hraciu plochu,
• hádzanie predmetov do aktérov športového podujatia ,
• výtržnosti,
• vandalizmus – vytrhanie sedačiek, zapaľovanie a poškodzovanie zariadenia štadióna,
• rasistické nadávky,
• verbálne brachiálne násilie,
• znevažujúce prejavy – pískanie, búchanie, rôzne rasistické heslá a (Mareš – Smolík – Suchánek, 2004).

„V laickej i v časti zainteresovanej odbornej verejnosti sa divácke násilie často spája s konzumáciou alkoholu. Práve preto bol v podstate prvým opatrením proti násiliu na štadiónoch zákaz predaja a konzumácie alkoholických nápojov na športoviskách. Podporným argumentom pri zavedení tohto opatrenia boli políciou zadrţaní páchatelia diváckeho násilia, ktorí boli vo veľkej väčšine pod vplyvom alkoholu a takisto experimentálnym výskumom potvrdená progresívna súvislosť medzi agresívnym správaním a konzumáciou alkoholu“ (Mátel, Schável a kol., 2011, s. 342).

Konzumácia alkoholu je najčastejší problém vzniku futbalového chuligánstva. Experimentálnym výskumom bola potvrdená súvislosť agresívneho správania a požívania alkoholu. Jeho vplyv mohol mať za následok aj prílišnú fixáciu na svoje záujmy voči samotnému zápasu ako potlačenie nespokojnosti s výsledkom, atmosféru davu a pod. Práve preto jeho konzumácia bola na športoviskách zakázaná. Ide predovšetkým o mentalitu ľudí, pretože v mnohých krajinách sa alkohol konzumuje a s futbalovým chuligánstvom sa tam stretávajú len minimálne (Mátel, Schável a kol.,2011).

Znakom rizikových fanúšikov je sociálna neprispôsobilosť. Za prejavy sociálnej patológie považujeme agresívne správanie sa fanúšikov na futbalových štadiónoch. Agresiu môžeme považovať za úsilie dosiahnuť niečo prostredníctvom zjavného, alebo skrytého násilia.

Etiológia pritom nie je jednoznačná. Zo sociálnych súvislosti pritom môže ísť o príčiny ako je:

• chudoba,
• krízové situácie v živote,
• oslabenie sociálnej kontroly,
• nezamestnanosť,
• sociálna dezintegrácia,
• nevhodná liberalizácia rodinného a taktiež spoločenského života (Mátel – Schavel a kol. 2011).

Delenie futbalových chuligánov

V rámci teoretického ponímania futbalového chuligánstva je množstvo teórií ako odborníci rozdeľujú tento sociálno-negatívny jav:

Vochocová (2007) delí osoby prítomné na športových podujatiach do skupín

• diváci – v podstate neutrálne osoby vrátane televíznych divákov,
• fanúšikovia – osoby vyjadrujúce citové zapojenie do diania (nosia šále, čapice a ďalšie symboly),
• ultras – „vlajkonosiči“, osoby ktoré sa identifikujú s klubom (tímom, mestom) a venujú veľa času príprave choreografie cez stretnutie. Vytvárajú atmosféru na štadióne „v ultras“ sektore, teda v „kotli“. Vyrábajú vlajky, choreografie, plagáty, samolepky, vlastné oblečenie a pod.,
• rizikový fanúšikovia (fans) – osobby páchajúce nevhodné prejavy v hľadisku,
• hooligans – osoby, ktoré sa opakovane dopúštajú násilia na iných osobách, a to akko organizovanou tak i neorganizovou formou. Zmyslom hooliganských skupín často nebýva klasické fandenie svojím klubom, je to fandenie prenesené do úplne iných sfér, kedy

„zápas“ v poňatí hooligans skupín nie je samotné stretnutie, ale bitka medzi gangami súperových športových tímov,

• rowdies – tento pojem je možné použiť na zvlášť agresívnych priaznivcov futbalových

Lovaš (2010) tvrdí, že divácke násilie môžeme rozdeliť na dva druhy:

• divácke poruchy správania pri bezprostrednom sledovaní diania na športovisku,
• výtržníctvo, vandalizmus a podobné správanie v priestoroch štadióna, alebo mimo

Muhlpachr (2004) rozdeľuje chuligánstvo na:

• obrannú agresiu – pri napadnutí inou skupinou,
• inštrumentálna agresia – sú to ideologické ciele skupiny,
• konkurenčná agresia – útočenie na inú skupinu, alebo

Marko a Kohan (2013) rozdeľujú účastníkov športového podujatia na 3 druhy:

1. športový divák – za žiadnych okolností nestratí zdravú myseľ, nepredstavuje teda problém. Je neutrálny, objektívny a prišiel za účelom kultúrne sa vyžiť,
2. športový fanúšik – fandí konkrétnemu klubu. Vníma zápas subjektívne a chce svojim správaním ovplyvniť zápas. Nosí klubové farby, vytvára emocionálnu atmosféru a obťažuje ostatných ľudí na štadióne,
3. futbalový chuligán – je najproblematickejší orientovaný jedinec. Má extrémne puto so svojim klubom a jeho cieľom je vyvolať konflikt, aj napriek tomu, že jeho klub vyhráva. Je ľahko identifikovateľný a nachádza sa vo svojej skupine, ktorá sa často prezentuje neonacistickými znakmi.

Loffler (2014) rozdeľuje chuligánsky dav na 4 tipy:

• agresívny – jeho vlastnosť je útočenie, terorizovanie, linčovanie ostatných účastníkov,
• únikový – osoby sa snažia ujsť z nebezpečného miesta,
• akvizičný – prisvojuje si majetok niekoho iného (rabovanie a ),
• výrazový – prezentuje sa demonštráciami, manifestáciami, zhromaždeniami a

Mareš – Smolík – Suchánek (2004) charakterizujú chuligánstvo ako rizikovú subkultúru mládeže. Najmodernejšie technológie im pritom pomáhajú prezentovať svoje názory rýchlim spôsobom a ovplyvniť, tak slabých jedincov. Identifikoval charakteristiku futbalového chuligána a rozdelil ju do šiestich identít:

• potešenie a emocionálne vzrušenie,
• tvrdá maskulitida,
• individuálna a teritoriálna kolektívna prestíž,

• solidarita a príslušnosť ku skupine,
• reprezentovanie autonómie,
• reprezentovanie

Adams, Ward, Levermore (in Mátel, Hardy a kol. 2013) rozdeľujú takzvané role chuligánov v jednotlivých skupinách. V týchto chuligánskych skupinách môžeme preto nájsť ľudí s rolou:

• rozprávača – má veľa zážitkov, skúsenosti a môže to byť aj vodca,
• klauna – vtipkára, ktorý uvoľňuje napätie,
• zmierovateľa – spája iných a rieši nezhody,
• dominanta – prezentuje sa dlhými monológmi a chce byť vodca,
• tvorcu – vytvára slogany, chorály a ,
• bojovník – vytvára konflikty za každú cenu,
• obranca – chránia ostatných,
• pomocník – každému sa snaží pomôcť,
• pasívny člen – drží sa v úzadí, nezapája sa do konfliktu do určitej

Szucs (2013) ohraničil vek chuligánov, ktorý má klesajúcu tendenciu. Najčastejšie sú to muži (chlapci) vo veku od 14 do 28 rokov. Rizikovou skupinou sú vo veku od 12 do 13 rokov, avšak objavujú sa aj deti vo veku 10 až 12 rokov väčšinou za prítomnosti svojho príbuzného, ale práve tí sú najviac ovplyvniteľní. Objavujú sa medzi nimi aj ľudia nad 28 rokov, tí často krát riadia, alebo sú vodcami skupiny.

ULTRAS

Latinské slovo „Ultras“ môže znamenať „nad, viac, neobyčajne“, proste niečo, čo je viac ako normálny stav. V prípade ultras teda niečo, čo znamená byť viac ako len obyčajným fanúšikom futbalu. Znakom, ktorý je charakteristický pre skupiny ultras, je stála podpora svojho klubu rovnako na domácich ako aj vonkajších zápasoch. Ich zásadou je vernosť a oddanosť „svojmu“ klubu v dobrom i zlom. Ultras počas celého zápasu stoja a svojim povzbudzovaním sa starajú o vytváranie atmosféry (História ultras, 2008).

Slepička (2010) uvádza, že skupina ultras sa nezúčastňuje, ani nevyvoláva konflikty, ale súčasne sa im nebráni. V prípade ak pociťujú, že fanúšikovia súpera oslabujú česť „ich tímu“, dokážu sa aktívne pripojiť k obrane „svojho tímu“.

Rozdiely medzi chuligánmi a ultras fanúšikmi sa často vytrácajú. Časť jedincov začína svoju futbalovú „kariéru“ tým, že mávajú vlajkou na štadióne a sami o sebe prehlasujú, že sú „iba” ultras fanúšikovia, po niekoľkých bitkách „povýšia” medzi chuligánov, začnú nosiť špeciálne chuligánske symboly (napr. oblečenie), aby po niekoľkých rokoch mali tohoto náročného spôsobu života dosť, a vrátili sa buď do normálneho života alebo naspäť medzi ultras fanúšikov, zaoberajúcich sa skôr podporou svojho klubu v hľadisku ako bitkami s fanúšikmi protivníka (Sekot, 2008).

Za štyri základné body mentality ultras môžeme považovať:

• neprestávajú povzbudzovať počas zápasu a nezáleží im na výsledku,
• nikdy si nesadajú,
• povzbudzujú svoj tím aj v zahraničí napriek vyššej cene alebo vzdialenosti,
• sú lojálni k všetkým fanúšikom svojho tímu (Kto sú ultras, 2010).

Skupiny ultras majú svojho vodcu, ktorý komunikuje s vedením klubu. S klubom sú dohodnutý na určitých pravidlách a klub im naopak pomáha s rezerváciou vstupeniek alebo im ich platí. Klub im vyhrádza a pripravuje pre nich sektor a uschováva im ich potreby. Niektoré kluby zriaďujú pre skupinu Ultras miestnosti na vlajky, bubny, transparenty a umožňujú im skorší príchod na štadión pre prípravu ich choreografie (Kto sú ultras, 2010).

HOOLIGANS

Samotné slovo chuligán pochádza z anglického mena Hooligan a označuje človeka ako výtržníka, vandala, bitkára, ktorý nedodržuje spoločenské pravidlá a normy. Pri chuligánstve ide o agresívne a násilné prejavy, vulgárne a slovné útoky, často sa končiace fyzickým zranením. Chuligáni začali skupiny organizovať, vytvárať kluby, plánovať svoju činnosť, výjazdy a rozvíjali sa aj medzinárodné kontakty s podobnými klubmi. Chuligáni tvoria rizikovú kontrakultúru prevažne mladých ľudí, ktorí si týmto spôsobom hľadajú spriaznenú sociálnu skupinu. Môže ísť o ľudí, ktorí majú problém vyrovnať sa sami so sebou, majú nízke sebavedomie, sebahodnotenie a ťažko sa presadzujú v bežnom živote. Medzi chuligánov však patria aj vzdelaní a úspešní ľudia, pre ktorých je táto činnosť vymykajúca sa bežným spoločenským normám relaxom (Futbalové chuligánstvo, 2013).

„Hooligans“ teda chuligáni, v súvislosti s futbalovým stretnutím, sú jedinci, ktorí na zápas prichádzajú s cieľom upozorniť na seba svojím agresívnym správaním. Nejde však o agresivitu transformovanú v spoločensky akceptovateľné emotívne správanie (napr. krik, smútok, radosť), ale o agresivitu prejavujúcu sa formou násilia namiereného proti konkrétnemu nepriateľovi. Anonymné prostredie, ktoré často agresívne správanie voči súperovi schvaľuje, nie je potom pre chuligána nebezpečné a dáva mu pocit beztrestnosti a neohrozenosti. V súčasnej dobe je najviac cítiť zreteľný posun chuligána smerom k prejavom ultrapravicového extrémizmu – tzn. k rasizmu, nacionalizmu, xenofóbii (Harsayi, 2005).

Ako uvádzajú autori Nikl a Volevecký (2007) na štadiónoch títo jedinci obsadzujú pre nich typické priestory známe ako „kotle“. V Anglicku sa ich neslávne preslávení rowdies, zhromažďujú v miestach nazývaných „end“, vo Francúzsku „cop“, v Holandsku „side“. V súčasnej dobe sa stávajú postrachom futbalových štadiónov fanúšikovia z Poľska, ktorí svojou brutalitou a agresivitou bohužiaľ predstihli aj anglických rowdies. Svoje sektory nazývajú „mlyn“.

Fenoménom zásadného významu sú takzvaní „internetoví chuligáni“ alebo „počítačoví chuligáni“, ktorých chuligáni považujú za jedincov stojacich mimo scénu alebo za málo aktívnych a neúspešných chuligánov, ktorí si svoje nedostatky v rámci subkultúry kompenzujú fantáziami publikovanými na internete. Často sa im pripisuje úloha spúšťačov nekonečných debát a hádok medzi znepriatelenými skupinami (Vochocová, 2007).

SOCIÁLNA PRÁCA S FUTBALOVÝMI CHULIGÁNMI

Sociálna práca v oblasti futbalového chuligánstva je mimoriadne nápomocná. Najdôležitejšia je prevencia, ktorou sa zaoberajú aj ľudia z oblasti sociálnej práce priamo v prostredí, kde sa futbaloví chuligáni pohybujú. Ide predovšetkým o sociálno-patologické činy, ktorými sa sociálna práca svojou iniciatívou snaží zamedziť. Szucs (2013, s.28) tvrdí, že „ je treba zamerať sa na:

• tie subjekty, ktoré najvýznamnejšou negatívnou mierov ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu,
• potenciálne obete futbalového chuligánstva,
• preventívne pôsobenie na detí a mládež, na všetkých typov stredných škôl,
• negatívne javy súvisiace s členstvom v tejto skupine,
• spoluprácu s inými subjektmi ako sú napr. Centrá voľného času, školské družiny, detské krúžky, rôzne tábory a pod.,
• odhaľovanie hlavnej ideológie chuligánskych skupín,
• prizývať na rôzne besedy a prednášky“.

V oblasti sociálnej práce sa vykonáva množstvo jednorazových, ale aj množstvo stálych projektov s futbalovými fanúšikmi. Medzi metódy patria najmä:

• fanprojekty – projekty, ktoré sa zameriavajú a využívajú metódy účinné pri práci s mládežou. Tieto projekty sa využívajú takmer v celej Európe a tešia sa obrovskej obľube. Zameriavajú sa najmä na prevenciu proti násiliu a sociálnej patológií ako sú napr. vandalizmus, kriminalitu, delikvenciu, alkoholizmus a drogy. Taktiež sa zameriavajú na odstraňovanie prejavov ako sú rasizmus, nacizmus, xenofóbia a podobné prejavy nenávisti voči iným ľuďom. Jednotlivcom sa snažia priliať dostatočné množstvo sebavedomia, aby sa nemuseli prispôsobovať za každú cenu negatívnym prejavom Snažia sa odstrániť násilnícke prejavy skupiny a nasmerovať ich k slušnému povzbudzovaniu. Spolupracujú pritom s klubom s ktorým sú fanúšikovia spätý a vymýšľajú im rôzne programy, ktoré by ich mali odrádzať od násilia. Taktiež pracuje s komunitami miest v ktorom sa klub nachádza a to najmä v lokalizácií mládeže v spolupráci s políciou, školami, samosprávou a pod., kde pomáhajú najmä soc. pedagógovia a soc. pracovníci (Uhrin – Dworzecki, 2014).
• fan couching – metódu v práci, ktorá sa od ostatných metód líši svojou efektivitou a dlhodobou prácou s ľuďmi. Zameraná predovšetkým na prevenciu, ale aj na odbúravanie, redukovanie, riešenie, kultiváciu, sociálnu izoláciu násilných prejavov (Bednářová, 2004).

• terénna sociálna práca – hlavnými metódami v tejto oblasti sociálnej práce je streetwork a clubwork. Pracuje sa tu najmä v rámci subkultúry futbalových fanúšikov. Ide o dopredu organizovanú prácu v tejto oblasti a o rôzne zariadenia a miesta podobným nízko prahovým centrám. Táto forma práce vyhľadáva, alebo ju vyhľadávajú najmä neorganizovaní mladí ľudia s množstvom voľného času. Vykonáva sa najmä na verejných miestach a sociálny pracovník sa pritom zameriava najmä na monitoring situácií (počtu a štruktúra fanúšikov), analýzu trávenia voľného času, prípravu voľno časových aktivít a služieb, pomoc so základnými životnými potrebami ako sú bývanie, strava a pod. (Klenovský, 2006).
• fan ambasáda – je prevencia a podpora prostredníctvom sociálnych služieb pre fanúšikov, ktorí cestujú so svojim klubom na futbalové stretnutia. Sú dve formy organizovania výjazdov fanúšikov za svojim klubom, a to:
  • forma prebieha cez asociácie fanúšikov. Ide o to, že asociácie naplánujú pre fanúšikov harmonogram celého výjazdu. Snažia sa to vykonávať celoročne a nezávislé od iných verejných organizácií,
  • formou je, že výjazdy pre fanúšikov vykonávajú profesionáli soc. pracovníci s praxou v tejto oblasti. Zameriavajú sa pritom najmä na rizikové skupiny so sociálno-patologickými sklonmi. Voláme ich aj koordinátori. Plnia úlohy aj prostredníctvom mediácie v priamom kontakte s klientom. Ide o množstvo úloh, ktoré musia títo pracovníci zvládnuť ako napr. plán cesty, vstupenky, program, doprava, voľný čas, zdravotníkov a pod.,
• probačný a resocializačný program – špeciálnu metódu sociálnej kurately pri práci s futbalovými chuligánmi. Tento program sa zaoberá ľuďmi, ktorí boli usvedčení z páchania futbalového chuligánstva. Odborne vyškolení sociálny pracovníci sa snažia o zmenu správania a myslenia takéhoto človeka pomocou probačných a resocializačných Konkrétne ide o integráciu, čiže o opätovne začlenenie chuligána do spoločenského života a do diváckej komunity s akceptovaným stupňom správania. Objavujú sa tu metódy ako rôzne terapie, osvojenie si nových zručností, poradenstvo a pod. Cieľom je odstrániť recidívu a ukázať mladým ľuďom, že aj divácke povzbudzovanie môže byť vzrušujúce aj bez násilia. Zákaz vstupu na športové podujatie je jedným z najúčinnejších opatrení v rámci tejto oblasti. V rámci toho by sa mali odhalení chuligáni naučiť zvládnuť správať vo vypätých situáciách, zvládať riešiť konflikty, naučiť sa tolerancii a samozrejme zodpovednosti. Ak sa podarí zmeniť daného človeka v rámci mediácie, tak sociálny pracovník zodpovedný za jedinca môže navrhnúť opätovný prístup na športové podujatia (Uhrin – Dworzecki, 2014).

Prevencia z právneho hľadiska

Ešte dôležitejšia časť ako je sociálna prevencia v rámci futbalového chuligánstva je zákonná prevencia. Najnovší zákon č.1/2014 Z.z. o organizovaní športových podujatí sa stal oporou pre organizátorov športových podujatí. Pojednáva najmä o tom, že:

• za rizikové športové podujatie sa považuje každé podujatie ktoré navštívi viac ako 4000 divákov,
• ak bol hrubo narušení verejný poriadok, došlo k ohrozeniu zdravia, majetku, mravnosti, tak organizátor ihneď preruší, alebo ukončí podujatie a požiada o pomoc Policajný zbor.

Mimoriadnou dôležitou časťou tohto zákona je § 15 a § 16.

• 15 pojednáva o povinnostiach účastníka športového podujatia:
• dodržiavať pokyny organizátorov, usporiadateľov, príslušníkov PZ a ,
• vyhnúť sa všetkému čo môže narušiť verejný poriadok,
• ak je zákaz požívania alkoholických nápojov, vyhnúť sa takémuto konaniu na športovisku,
• strpieť úkony členov usporiadateľskej služby pri výkone ich povolania,
• opustiť športovisko po ukončení podujatia v pokoji,
• vstupenku si zaobstarať do sektoru podporujúce svoje mužstvo,
• 16 pojednáva o zákaze účastníka na športovom podujatí:
• vnášať na športovisko pyrotechniku, zbrane a podobne veci, ktoré by mohli byť použité na útok proti inému,
• požívať na podujatí, pri presune na podujatie, alebo z miesta podujatia alkohol, psychotropné alebo omamné látky, takisto je zákaz ich donášania, predaj, podávania, na takomto podujatí iným osobám,
• zakrývať si tvár za účelom skryť identitu osoby,
• znevažovať štátne, alebo iné symboly (grafické, zvukové, obrazové), takým spôsobom, ktorý by mohol vyvolať verejný nepokoj,
• bez súhlasu organizátora vstupovať na takéto podujatie,
• vhadzovania predmetov do športoviska.

Obrovskú osvetu diváckeho násilia v rámci futbalového chuligánstva sa snažia robiť najväčšie futbalové organizácie sveta FIFA a UEFA. Spolupracujú pritom s najväčšou antichuligánskou organizáciou FARE. Mediálne najznámejší boj v spolupráci týchto organizácií je boj proti rasizmu. Symbol NO TO RASIZM je vďaka nim a najznámejšími futbalistami sveta známi na celom svete. V rámci Slovenska sa do antichuligánskych činností zapája SFZ aj v spolupráci s väčšinou najväčších klubov na Slovensku. Snažia sa pôsobiť (ovplyvniť) najmä na mládež, ale aj dospelých, aby si uvedomili, že chuligánske správanie už nie je „in“ a do nášho sveta už dávno nepatria.

SFZ sa ďalej snaží donútiť najväčšie kluby (s najväčším počtom násilnosti), aj s ich podporou o skvalitnenie štadiónov (infraštruktúry, kamerových systémov, zabezpečenia a pod.). Ich cieľom je lepšia prevencia a rýchlejší zásah, alebo odhalenie násilia.

Najväčšie inštitúcie v rámci histórie Európy boli „donútené“ k tomu aby sa zapojili do problematiky futbalového chuligánstva. Takým najznámejší výsledok snahy množstva odborníkov bol dokument z Rady Európy, ktorý vznikol v roku 1985. Bol to dôsledok Turínskej tragédie, kde zomrelo 40 fanúšikov a ďalších 250 sa zranilo. Základnými právnymi bodmi tohto dohovoru boli najmä:

• úlohy pre usporiadateľskú službu,
• rasizmus a jeho prevencia,
• extrémizmus,
• identifikácia všetkých fanúšikov,
• predaj vstupných lístkov,
• zvládanie davu a (Mátel, Schável a kol., 2011).

Základnými sociálnymi odporúčaniami, predovšetkým z pohľadu prevencie boli:

• prevencia v rámci sociálnych a výchovných opatreniach,
• založenie informatívnych stredísk pre fanúšikov,
• vytvorenie metód práce s fanúšikmi,
• podpora pri zakladaní oficiálnych klubov pre fanúšikov s pomocou futbalových klubov,
• spolupráca futbalových klubov s jednotlivcami, rodinami, skupinami a komunitami vo svojom okolí (Bureš, 2005).

Ďalšími zákonmi na Slovensku s ktorými sa v oblasti futbalového chuligánstva pracuje sú najmä:

• Ústava SR – č.460/1992 v znení neskorších predpisov,
• Zákon č.83/1990 o združovaní občanov,
• Zákon č.84/1993 Zb. o zhromažďovacom práve,
• Zákon č.300/2005 z. Trestný zákon,
• Zákon č.301/2005 z. Trestný poriadok,
• Zákon č.479/2008 Z. o organizovaní verejných, športových, turistických podujatí.

Polícia má v oblasti futbalového chuligánstva mimoriadny hlas, lebo práve ona je kľúčový partner pre všetky futbalové kluby, pri prevencii futbalového chuligánstva s priamym kontaktom na fanúšika. Plní základné úlohy sú obsiahnuté v Zákone č. 171/1993 o policajnom zbore. Úlohy spojené s futbalovým chuligánstvom sú najmä:

• spolupráca pri ochrane práv a slobôd (života, zdravia, bezpečnosti, ochrane majetku),
• odhaľovanie trestnej činnosti a zisťuje ich páchateľov,
• pôsobí preventívne,
• zabezpečuje spoluprácu s inými orgánmi, organizáciami, fyzickými a právnickými osobami v rámci tejto oblasti,
• vypracúva analýzy ako zvládnuť rizikové, alebo iné športové