Charakteristika jednotlivých vekových období

Charakteristika jednotlivých vekových období

Definované vekové obdobia:

• Novorodenecké obdobie
• Dojčenské obdobie
• Batolivé obdobie
• Predškolské obdobie
• Školské obdobie
• Dospievanie (adolescencia)

Charakteristika jednotlivých vekových období

Novorodenecké obdobie

Novorodenecké obdobie trvá prvých 28 dní života. Charakterizuje ho prechod z vnútromaternicového života do vonkajšieho prostredia, biologické osamostatnenie a adaptácia na prostredie. Aktivita má nepodmienene reflexný charakter. Novorodenec výraznú časť dňa i noci prespí (20 – 22 hodín). Počas bdenia reaguje na vonkajšie podnety negatívnymi reakciami (krik, plač, obranné reakcie). Citlivosť analyzátorov novorodenca nie je rovnaká.

Ako prvé sa prejavujú reakcie na podnety dotykové, tepelné, na zmenu polohy a stratu rovnováhy a na chuťové podnety. Z vnútorných pocitov sa najvýraznejšie prejavujú pocity hladu a bolesti.

Základným predpokladom zdravého vývoja novorodenca je uspokojovanie jeho potrieb dýchania, spánku, príjmu potravy a vylučovania. Fyzické zmeny sa týkajú hmotnosti, dĺžky, rastu hlavičky, zraku a motorického vývinu.

Novorodenec sa učí prostredníctvom dotyku, spozná matku podľa čuchu do 45 hodín po narodení. Dôležitá je interakcia s okolím, ktorá ovplyvňuje neskorší vývin dieťaťa.

Dojčenské obdobie

Dojčenské obdobie je obdobím prudkého fyzického, emocionálneho a kognitívneho vývoja. Rozvoj motorických schopností je tiež veľmi rýchly. Telesný vývin charakterizuje prudký rast (do konca obdobia o 20 až 25 cm). Hmotnosť sa zvýši o 6 až 7 kg. Nikdy v živote dieťa tak rýchlo nerastie, pôrodná hmotnosť sa môže až strojnásobiť (Kapellerová a kol., 2002). Obvod hlavičky a hrudníka sa vyrovná.

V polroku začína prvá dentícia – prerezávanie mliečnych zubov. Rozvoj pohybových a rečových schopností je rýchly. Prvý polrok by sa mala výživa dojčaťa zakladať na dojčení, následne cielene do stavy zaraďovať príkrmy a postupne prejsť na plnú dojčenskú stravu , čím predchádzame vzniku alergií, obezity, diabetu a iných chorôb. Dôležité je dodržiavať vysoký hygienický štandard v starostlivosti o dojča.

Činnosť dieťaťa je podriadená biologickým potrebám a psychickým potrebám bezpečia, istoty a stimulácie. Výrazným komunikačným prostriedkom je plač. Imunita sa podporuje prirodzenou cestou prekonaním chorôb, dojčením a očkovaním.

Batolivé obdobie

Batolivé obdobie (1. – 3. rok života) je obdobím výrazných zmien v živote dieťaťa. Na jeho začiatku dieťa nevie vedome ovládať funkcie tela, na konci je však osamostatňovanie v základných funkciách (chôdza, reč). Učí sa samostatne jesť, udržuje čistotu, zlepšuje si komunikáciu s okolím.

Dieťa speje k nezávislosti a bojuje o ňu, je to tiež prvé obdobie vzdoru – „ja sám“. Zdokonaľuje sa motorika, pohyby rúk. Batoľa si začína osvojovať prvé sebaobslužné činnosti (umývanie, obliekanie, používanie príboru, zapínanie gombíkov, obúvanie a pod.). Výrazne sú psychické zmeny. Mozog váži viac ako 1 kg. Rast sa spomaľuje. Výchova realizovaná v domácom prostredí znamená nízku chorobnosť.

Predškolské obdobie

Predškolské obdobie (od 3. do 6. roku) je to obdobím socializácie dieťaťa v rámci spoločnosti vrstovníkov. Tempo rastu sa spomalí a v tej súvislosti sa znižuje chuť do jedenia. Častou chybou je nútenie dieťaťa do jedenia, čím sa môže vyvolať buď trvalé nechutenstvo alebo „prekrmovanie“ vedúce k obezite. Zlepšuje sa ovládanie a koordinácia tela predškoláka. Zdokonaľuje sa lokomócia dieťaťa (chôdza, beh, skoky), narastá schopnosť udržať telo v statickej a dynamickej rovnováhe.

Rozvoj sociálnych a kognitívnych schopností dieťaťa tvorí základ jeho budúceho úspechu v škole. Zdokonaľujú sa sebaobslužné činnosti dieťaťa (obliekanie, stolovanie – stravovanie, umývanie rúk, tváre a zubov).

Základnou úlohou dieťaťa v predškolskom období je príprava na školskú dochádzku. Hlavnou činnosťou dieťaťa v predškolskom období je hra (manipulačná, pohybová, rolové – situačné, konštrukčné, didaktické). Deti sa v tomto období rady hrajú so svojimi vrstovníkmi, spoločenská interakcia je pre nich veľmi dôležitá. Poskytuje im možnosť rešpektovať pravidlá hry a dodržiavať príkazy.

Deti navštevujúce kolektív majú výraznejšiu chorobnosť ako deti vychovávané doma. Úrazy sa vyskytujú menej ako v batolivom a školskom období. Vhodné je deti učiť športovať plávať, lyžovať, korčuľovať a zdôrazňovať zdravie ako významnú hodnotu.

Školské obdobie

Školské obdobie sa začína dovŕšením 6. roku a končí v 15. roku , čo je obdobie navštevovania základnej školy. Delí sa na mladší školský vek do 12. roku a starší školský vek po 12. roku.

Začiatok školskej dochádzky je významným medzníkom v živote dieťaťa. Majú možnosť porovnať si svoje schopnosti so schopnosťami iných detí, zároveň sa stretávajú so skutočnosťou ako iný hodnotia ich schopnosti. Zvyšuje sa rozsah pozornosti a pamäť dieťaťa. Dieťa abstraktne myslí, samostatne rieši úlohy.

Odolnosť detí je dobrá a chorobnosť relatívne nízka. Veľké je nebezpečenstvo úrazov, najmä následkom dopravných nehôd. Pubescencia 11. – 15. rok, je prvou fázou dospievania, znamená radikálne zmeny vo fyzickej a psychickej oblasti, označuje sa ako najbúrlivejšie obdobie ľudského života.

Rýchlosť rastu je ovplyvnená pohlavím, u oboch pohlaví sa stretávame s rastovým špurtom. Hormonálna nerovnováha môže spôsobovať zvýšenú chorobnosť a neurovegetatívnu nerovnováhu (bolesti hlavy, brucha, kĺbov, zvýšená únavnosť).

Dospievanie (adolescencia)

Dospievanie (adolescencia) je druhou fázou dospievania, 15. – 22. rok , vývinové obdobie v živote jednotlivca, kedy sa dosahuje plná reprodukčná zrelosť. Počas tohto obdobia človek telesne a psychicky dozrieva a hľadá svoju vlastnú identitu, nazýva sa aj obdobím druhého vzdoru. Na konci obdobia sa mladí ľudia zaoberajú plánovaním budúcnosti a získavaním ekonomickej nezávislosti.

Chorobnosť nebýva vysoká. Trvá nebezpečenstvo úrazov, pomerne vysoký výskyt samovrážd, nebezpečenstvo narkománie. Ustáli sa životný štýl, ktorý ovplyvňuje zdravie počas ďalšieho života.

Demografické ukazovatele

Demografický vývoj Slovenska je charakterizovaný znižovaním pôrodnosti a zvyšovaním strednej dĺžky života. Veľmi nízka pôrodnosť znamená, že sa celkový počet obyvateľov bude znižovať.

Na Slovensku je priemerná plodnosť žien dlhodobo pod hodnotou 1,3 dieťaťa. Výrazne sa znižuje počet živo narodených detí. Zvyšuje sa podiel detí narodených mimo manželstva, čo znamená nový model reprodukčného správania.

Kľúčový ukazovateľ ekonomického a kultúrneho stavu krajiny je detská úmrtnosť. Rastie priamo úmerne s chudobou a sociálnym vylúčením (Rovný, 2008). Dojčenská úmrtnosť je výrazný indikátor a znamená pomer medzi počtom detí do prvého roka života, ktoré zomreli, a počtom detí narodených v danom roku. Spravidla sa vyjadruje ako počet zomretých detí na tisíc živo narodených detí.

Na Slovensku má dlhodobo priaznivý trend 6,14 promile, existujú však regionálne rozdiely. Početnosť a podiel dospievajúcich v populácii závisí od predchádzajúcej pôrodnosti. V súčasnosti sa počet adolescentov mierne znižuje, podiel 15 až 19 ročných je v rozmedzí 7,3 až 8,9 percenta, predpokladá sa však jeho pokles do roku 2015 pod 5 percent.

Najnižšiu mieru úmrtnosti majú deti tesne pred pubertou, potom sa postupne zvyšuje. Medzi zomretými adolescentmi je dva až trikrát viac chlapcov ako dievčat. Hlavné príčiny smrti sú dopravné nehody a samovraždy.

Podpora zdravia, prevencia

Na podporu zdravia v detskom veku je zameraný cieľ číslo 3 Zdravia 21 „Zdravý štart do života“. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je nutné posilňovanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, udržiavanie zdravia a bezpečnosti detí, podpora dojčenia, pohybovej aktivity, príprava na školskú dochádzku, včasná detekcia porúch rastu a vývinu, ako aj narušených rodinných vzťahov.

Podporou zdravia adolescentov sa zaoberá cieľ číslo 4 „Zdravie mladých ľudí“. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je žiaduce zlepšiť schopnosti adolescentov voliť zdraviu prospešnejšie možnosti v rámci životných aktivít.

Dôležitým preventívnym opatrením sú podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov preventívne prehliadky u pediatra. V rámci nich sa realizuje vyšetrenie, poradenstvo zamerané na podporu zdravia a obyčajne aj očkovanie.

Prvá preventívna prehliadka sa vykonáva v domácom prostredí do 48 hodín od prepustenia novorodenca z nemocnice.

Do jedného roka veku dieťaťa sa vykonáva 9 preventívnych prehliadok (48 hodín po prepustení z pôrodnice, v 14. dňoch veku života, v 6. týždni, v 3 mesiacoch, v 4 mesiacoch – orientačné vyšetrenie zraku a sluchu, v 6 mesiacoch, v 8 mesiacoch, v 10 mesiacoch a v 12 mesiacoch).

Jedna prehliadka sa robí v 18 mesiacoch a v období od 3. roka života do 15. roka sa vykonáva preventívna prehliadka raz za dva roky. U novorodenca sa hodnotí Apgarovej skóre v 1., 5. a 10. minúte po narodení, kde sa posudzuje akcia srdca, dýchanie, farba kože, svalový tonus a reakcia na podráždenie.

V 3. a 4. dni života sa vykonáva sonografické vyšetrenie obličiek a močových ciest a mozgu, čo umožní včasnú diagnózu vrodených vývojových chýb.

Vyšetrenie bedrových kĺbov sa robí na 3. až 5. deň po narodení a kontrolné vyšetrenie v 6. týždni života.

Hodnotenie rastu a vývinu sa realizuje metódou priemeru a smerodajnej odchýlky podľa tabuliek pre daný vek a podľa rastového grafu.

Ďalšou metódou je percentilová metóda, pomocou ktorej sa vyjadruje daný rozmer v percentuálnych hodnotách primeraných k určitému veku. Hodnotenie BMI (body mass index) je u detí zložitejšie ako u dospelých, a pracuje sa tiež s normalizovanými hodnotami.

Hodnotenie psychomotorického vývinu je dôležité predovšetkým do 1. roku života, kde sa sleduje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, rozvoj reči, rozvoj sociálnych vzťahov a kontaktov.

Strategický skríningový nástroj na posudzovanie funkčnosti rodiny je Apgarovej skóre rodiny (Kozierová a kol., 2005). U dospievajúcich sú zaujímavé informácie týkajúce sa stravovania, pohybovej aktivity, vyprázdňovania, odpočinku a spánku, sexuálnej aktivity a aktivít na udržanie zdravia. Dôležité je zistiť úroveň vedomostí o životospráve.

Rizikové faktory ovplyvňujúce zdravie

Rizikové faktory ovplyvňujúce zdravie:

• zdravie matky a novorodenca,

• prenatálny vývin, užívanie psychoaktívnych látok a teratogénne činitele (lieky, žiarenie, ochorenia, infekcie, úrazy u matky),
• výživa,
• infekčné choroby,
• Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), najčastejšie medzi až 4. mesiacom,
• úrazovosť,
• Syndróm CAN – názov pre týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa,
• životné prostredie – čistota vody, hygieny, ovzdušie,
• psychosociálne aspekty – poruchy duševného zdravia čoraz častejšie sa vyskytujúce v detskom veku,
• fyzická inaktivita,
• fajčenie,
• drogy,
• konzumácia

Primárna prevencia

V rámci primárnej prevencie sa kladie dôraz na podporu správneho rastu a vývinu, výživu, ochranu, bezpečnosť, očkovanie, dentálnu hygienu a prípravu na rodičovstvo. Na Slovensku je vytvorený Národný program starostlivosti o deti a dorast, ktorého cieľom je zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o zdravie a rozvoj detí a dorastu v súlade s najnovšími poznatkami a odporúčaniami WHO (Národný program starostlivosti o deti a dorast Slovenskej republiky 2008 – 2015).

Aktivity sú zamerané na podporu zdravia matky a novorodenca, výživu (odporúčanie do 6 mesiacov života výlučne dojčiť), prevenciu infekčných chorôb a očkovanie (Úrad verejného zdravotníctva vypracováva Národný imunizačný program – očkovanie realizované podľa očkovacieho kalendára dentálnu hygienu, bezpečnosť a prevenciu úrazov, celkovú hygienu, výchovu k rodičovstvu, fyzickú aktivitu a prevenciu závislostí.

Sekundárna prevencia

Oblasť sekundárnej prevencie je zameraná na už vzniknuté zdravotné problémy dieťaťa. Jej úlohou je zabrániť tvorbe komplikácií, následkov a prechodu do chronického štádia. Činnosti sú zamerané na skríning ochorení, diagnostiku a terapiu.

U detí sa najčastejšie vyskytujú ochorenia dýchacieho a tráviaceho systému. V novorodeneckom období sa v rámci včasného odhaľovania realizuje skríning fenylketonúrie, vrodenej hypotyreózy, kongenitálnej adrenálnej hyperplázie, katarakty, porúch sluchu, obličiek, vrodenej luxácie bedrového kĺbu.

V období dospievania často dochádza k potláčaniu choroby, čím sa môžu prehliadnuť varovné

príznaky začínajúcej choroby. Adolescenti chápu nutnosť starostlivosti a sú schopní podieľať sa na rozhodovaní o starostlivosti.

Terciárna prevencia

Terciárna prevencia je zameraná na predchádzanie opakovaných zdravotných problémov dieťaťa a udržiavanie optimálneho aktuálneho zdravotného stavu pri chronických a nevyliečiteľných ochoreniach. Činnosti zdravotníkov pomáhajú deťom a rodičom získať najvyšší možný stupeň sebestačnosti dieťaťa a tým jeho začlenenie do kolektívu vrstovníkov.

Súčasťou terciárnej prevencie je aj dispenzarizácia dieťaťa v špecializovaných pediatrických ambulanciách poskytujúcich komplexnú starostlivosť od liečebného cez diétny, rehabilitačný, psychologický, sociálny, po kontrolný režim. Dispenzarizujú sa deti s infekčnými chorobami, onkologickými, poruchami výživy, poruchami imunity, chorobami krvi a ďalšími chorobami.

V edukácii sa zameriavame na charakteristiku a príznaky ochorení, ktoré zhoršujú stav, špecifiká starostlivosti, spôsoby podávania terapie, obmedzenie aktivít, demonštráciu pomôcok potrebných k starostlivosti a komunitný podporný systém (svojpomocné združenia, kluby, sociálne služby).

Programy podpory zdravia

Zdravie detí je v centre pozornosti nasledujúcich programov:

• Baby friendly hospital iniciative (BFHI) – iniciatívna nemocníc priateľských k deťom,
• Národný program starostlivosti o deti a dorast Slovenskej republiky 2008 – 2015,
• Národný imunizačný program,
• Školy podporujúce zdravie,
• Zdravý úsmev – preventívny program pre predškolský a školský vek,
• Zdravé srdce pre Slovensko – kardiovaskulárny program pre deti a dorast,
• Národný program kontroly tabaku,
• Národný program boja proti drogám,
• Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia v Slovenskej republike,
• Projekt „Súťaž nefajčiarskych tried“ v rámci Svetového dňa bez tabaku – máj,
• Projekt HELENA (Healthy lifestyles in Europe by nutrition in adolescence) zameraný na štúdium životného štýlu a výživových zvyklostí európskej mládeže