Charakteristika obdobia dospelosti

Charakteristika obdobia dospelosti

Začiatok obdobia dospelosti je datovaný z hľadiska spoločenského života, dosiahnutím plnoletosti a zodpovednosti za právne úkony. Psychosociálne je vymedzenie zložitejšie, vzhľadom na individuálny proces dospievania. Dospelosť sa rozdeľuje na obdobia: mladší dospelý vek 20 – 35 rokov, stredný dospelý vek 35 – 45 rokov, starší dospelý vek 45 – 60 rokov. Dospelosť je viazaná na schopnosť a ochotu prijať zodpovednosť v kontexte výchovy k zdraviu najmä za svoje zdravie v procese jeho zlepšovania.

Zmeny v uvedenom období sa viažu na rolu rodiča, sexuálnu zrelosť, partnerské vzťahy, ekonomické zabezpečenie a uspokojenie potreby sebarealizácie, vzťah k iným ľuďom. Výrazná je diferenciácia mužskej a ženskej role. Vo veku 35 – 45 rokov zaznamenávame prvé príznaky starnutia, ktoré sa interpretujú ako strata určitej výhody. Pozvoľný pokles telesných funkcií zaznamenávame vo veku 45 – 65 rokov.

Demografické údaje

Charakteristickým javom demografického vývoja v Európe a na Slovensku je a bude starnutie populácie ako dôsledok poklesu populácie a zvyšovanie počtu obyvateľov v dôchodkovom veku.

Predpokladá sa, že po roku 2011 bude u nás počet osôb v dôchodkovom veku prevyšovať počet detí. Na Slovensku sa stredná dĺžka života trvalo mierne zvyšuje. V roku 2008 dosiahla 74,84 roka, u mužov 70,85 roka a u žien 78,73 roka, čo je z európskeho hľadiska priemer.

Medzi dĺžkou života, vzdelaním a nezamestnanosťou, je súvislosť. S vyšším vzdelaním a zamestnanosťou počas celého produktívneho života priamo úmerne rastie dĺžka života.

Špecifické problémy dospelosti

Vzhľadom na oblasť zdravia definujeme problémy súvisiace s pracovným a osobným životom jedincov počas približne 40 rokov života. Špecifické problémy dospievania sú nezamestnanosť, rodičovstvo, starostlivosť o rodičov, odchod detí z domu/pôvodnej rodiny, ukončenie pracovnej kariéry, zmenený zdravotný stav, výživa, telesná aktivita, menopauza, andropauza, tabakizmus, alkoholizmus.

Špecifické problémy dospelosti

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť predstavuje sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém.

Nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi ako napríklad zhoršené mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne. Miera evidovanej nezamestnanosti bola v júni roku 2011 12,98 percent.

Najpočetnejšiu skupinu medzi uchádzačmi o zamestnanie tvorili naďalej dlhodobo nezamestnaní občania. Táto skupina nezamestnaných zahŕňa predovšetkým občanov bez kvalifikácie alebo len s veľmi nízkou kvalifikáciou a s nízkym vzdelaním

Rodičovstvo

Rodičovstvo je reprezentované biologickým a sociálnym vzťahom k vlastnému potomstvu. Rodičom sa stáva človek po narodení dieťaťa. Tým plní biologickú úlohu rodiča. Výchovou a starostlivosťou o potomka, ktoré sú jeho morálnou i právnou povinnosťou, napĺňa sociálnu rolu rodiča.

Plánované rodičovstvo je prejavom zodpovedného prístupu k rodine. Prirodzene plánované rodičovstvo je podľa definície WHO spôsob plánovania rodičovstva, s ktorého pomocou sa môžeme o

tehotenstvo usilovať, rovnako ako sa mu môžeme vyhnúť, na základe sledovania prirodzeným spôsobom sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy menštruačného cyklu.

Rodičovstvo môže ovplyvniť najmä psychické zdravie dospelých.

Výživa

V období dospelosti dochádza k znižovaniu metabolickej a telesnej aktivity, k znižovaniu energetickej potreby. Po 25. roku veku je odporúčané zredukovať množstvo prijatej energie o 7,5 percenta.

Nutné je prijímať vyvážené množstvo potravy s dostatočným množstvom bielkovín a vápnika, s obmedzením cholesterolu a mastných jedál.

Telesná aktivita

Pozitívny účinok cvičenia je známy, napriek tomu ho mnohí jedinci nerealizujú. Existujú cvičebné programy pre ľudí rôznych vekových kategórií zamerané na konkrétne riešenie zdravotných problémov. Pozitívne telesné aktivity sú rozmanité a tvoria paletu cez každodenné povinnosti človeka až po organizované športovanie.

Odporúča sa, aby každý dospelý človek vykonával primeranú telesnú aktivitu 30 až 60 minút denne, alebo minimálne trikrát do týždňa dosiahnutím 60 až 75 percentnej maximálnej pulzovej frekvencie. Maximálna pulzová frekvencia = 220 – vek, napríklad 50 ročný človek by mal dosiahnuť frekvenciu 102 až 127 pulzov za minútu (Jurkovičová, 2005).

Menopauza a andropauza

Takmer u 50 percent žien sa v období menopauzy vyskytujú návaly tepla. Prejavujú sa potením, poruchami spánku, občasnými pocitmi chladu. Odporúča sa zníženie telesnej teploty (ľahké prikrývky, klimatizácia, sprchovanie, obmedzenie jedál ako čokoláda, červené víno, syry), prípadne konzultácia s gynekológom.

Andropauza – starnutie muža. U mužov vo veku 50 rokov sa prejavuje zníženie fyzickej a psychickej kondície. Tento stav môže byť spôsobený znížením koncentrácie testosterónu. Odborne sa označuje skratkou PADAM (parcial androgen deficiency of aging male).

Rizikové faktory

Rizikové faktory ovplyvňujúce zdravie sa delia na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Medzi ovplyvniteľné zaraďujeme:

• Výživu – zvýšený prísun energie prevyšujúci výdaj, časté prijímanie živočíšnych tukov, menšia spotreba zeleniny a ovocia, nízka konzumácia rýb a mlieka, vysoká spotreba soli, cukru, alkoholu.
• Obezitu – celosvetový problém. Prevalencia obezity má vzostupný Obezita je

rizikovým faktorom diabetes mellitus, kardiovaskulárnych chorôb a nádorov.

• Tabakizmus – zvyšovanie počtu fajčiarov, ktorí fajčia denne. Fajčenie je výrazným rizikovým faktorom onkologických chorôb. Dôležitá je edukácia prostredníctvom kampaní, médií. Právna ochrana nefajčiarov v podobe zákona o ochrane nefajčiarov s kontrolnými kompetenciami obcí, miest a regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
• Alkohol – konzumácia alkoholu je na Slovensku pomerne vysoká. Nadmerné prijímanie

destilátov vedie k vzniku ochorení tráviaceho systému s následnou poruchou kognitívnych funkcií.

Medzi neovplyvniteľné zaraďujeme:

• Pohlavie
• Vek

• Dedičnosť

Podpora zdravia, prevencia

Podpora zdravia dospelej populácie zohľadňuje celospoločenský aspekt zodpovednosti za zdravie. Sociológovia zdôrazňujú pozitívny vplyv solidarity medzi členmi spoločnosti a negatívny vplyv sociálnej izolácie.

Endokrinológovia kladú dôraz na významnú úlohu stresu v rozvoji ochorení. Pre kvantifikáciu kvality a rozvoja spoločnosti sa preto v súčasnosti používa index ľudského rozvoja HDI (human development index), ktorý umožňuje medzinárodne porovnať kvalitu života ľudí v jednotlivých krajinách alebo oblastiach. Významné sú v tejto súvislosti dimenzie zdravie a dlhý život, vzdelanie a životná úroveň. V rámci podpory zdravia dospelých je dôležité vychádzať z možností bývania.

Podpora duševného zdravia a prevencia duševných ochorení tvoria základ starostlivosti o duševné zdravie. V roku 1964 Gerald Caplan formuloval koncepcie prevencie, ktoré významne ovplyvnili hnutie za duševné zdravie.

V súčasnosti intervencie v oblasti podpory duševného zdravia vychádzajú z cieľov a stratégií s už uvedených programov WHO a národných programov zameraných najmä na problematiku duševného zdravia. Podpora duševného zdravia sa uskutočňuje formou poradenstva, ktoré je zamerané na jednotlivé zložky životného štýlu. Jej súčasťou je zisťovanie rizikových faktorov niektorých ochorení, ktoré sa rozvíjajú ako dôsledok nezdravého spôsobu života a životného štýlu.

Primárna prevencia

Primárna prevencia sa v dospelosti zameriava na ochranu a podporu zdravia. Všeobecne sa jedná o opatrenia ako očkovanie, edukácia, eliminácia pôsobenia rizikových faktorov, zabezpečenie zdravého životného prostredia, rozvoj zručností, adaptácia na zmeny.

V rámci preventívnej prehliadky sa uskutočňuje meranie telesnej výšky a hmotnosti, posúdenie telesnej zdatnosti (rozmery tela, hrúbka kožných rias, step-test – posúdenie trénovanosti, sily, ohybnosti kĺbov, biochemické vyšetrenie krvi (cholesterol, glukóza, triagylglyceroly), moču, meranie krvného tlaku a frekvencie pulzu, posúdenie výživy, zdravotného rizika, životného štýlu, postojov k starostlivosti o zdravie, vyšetrenie vitálnych funkcií, zraku, sluchu.

Gynekologickú preventívnu prehliadku má nárok absolvovať každá žena raz ročne od 18. roku veku alebo od prvej tehotnosti.

Na preventívnu prehliadku u urológa majú nárok muži starší ako 50 rokov a vykonáva sa raz za tri roky hlavne ako prevencia nádorov prostaty. Stomatologická preventívna prehliadka ako súčasť zdravotného poistenia sa realizuje raz ročne.

Očkovanie vo vysoko rizikových skupinách (chronické ochorenia dýchacieho a srdcovocievneho systému) sa odporúča v dospelosti proti chrípke, pneumokokovej infekcii a meningokokom.

Každých desať rokov sa robí preočkovanie proti tetanu. V rámci primárnej prevencia má význam pravidelné mesačné samovyšetrovanie prsníkov a semenníkov.

Sekundárna prevencia

Sekundárna prevencia sa uplatňuje po vzniku choroby. Jej úlohou je zvládnuť chorobný proces tak, aby nevyústil k vytvoreniu komplikácií a prechodu do chronického štádia.

V dospelom veku sa určujú skríningové vyšetrenia zamerané na zistenie rakoviny prsníka (sonografia do 40. roku veku ženy a mamografia od 40. roku veku ženy), krčka maternice (PAP test), hypertenziu, rakovinu kože a hrubého čreva (stolica na okultné (skryté) krvácanie).

Terciárna prevencia

Terciárnu prevenciu v dospelom veku realizujeme prostredníctvom reedukácie, rehabilitácie, sociálnej rehabilitácie.

Programy a projekty zamerané na zdravie dospelých

Programy a projekty zamerané na zdravie dospelej populácie sú:

• CINDI (Countrywide integrated noncommunicable disese prevention) – celospoločenský program intervencií proti neinfekčným chorobám. V rámci programu boli vytvorené aj poradne zdravia ako preventívne pracoviská v rámci regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

· Program podpory zdravia znevýhodnených komunít na Slovensku na roky 2007 –

2015

· Zdravé pracoviská

• Národný akčný plán opatrení proti alkoholu
• Sledovanie výživového stavu vybraných vekových skupín dospelej populácie
• Vyzvi srdce k pohybu – celonárodná kampaň na zvýšenie pohybovej aktivity dospelej populácie
• QUITLINE – telefonické poradenstvo pri odvykaní od fajčenia
• Prestaň a vyhraj – medzinárodná súťaž pre fajčiarov v rámci motivácie fajčiarskej abstinencie

Charakteristika seniorského veku

Jednoznačne definovať seniorské obdobie je podľa dostupných zdrojov problematické. Je nevyhnutné vychádzať zo štruktúry obyvateľstva a základnej charakteristiky človeka – veku.

Existuje ekonomická klasifikácia veku, kalendárna a funkčná.

Kalendárna klasifikácia – numerická, skutočná, predstavuje počet prežitých rokov. Podľa nej starneme všetci rovnako, čo je z biologického hľadiska nevierohodný fakt.

Funkčná klasifikácia zodpovedá funkčnému potenciálu človeka, nemusí však byť v súlade s kalendárnym vekom. Má podkategórie: biologický vek, psychický vek, sociálny vek (Hegyi, 1996).

Podľa WHO bola spracovaná medzinárodne uznávaná klasifikácia zohľadňujúca kalendárny vek nasledovne:

• 60 – 74 rokov: mladší seniori – vyšší, starší vek, raná staroba (presénium),
• 75 – 89 rokov: starší seniori – vysoký, starecký vek, vlastná staroba (sénium),
• nad 90 rokov: dlhovekosť (patriarchium).

Senior je človek, ktorý v určitej komunite žije dlhšie ako ostatní. Forma staroby u neho závisí od individuálnej schopnosti adaptovať sa na uvedenú etapu života. Starnutie je nezvratný proces, kedy sa organizmus približuje ku geneticky predurčenému vyčerpaniu rezerv, jeho výsledkom je morfologicky a funkčne zmenená štruktúra organizmu.

Rýchlosť uvedeného procesu možnosť spomaliť vhodnou duševnou a telesnou aktivitou. Rozlišujeme primárne starnutie, ktoré sa chápe ako fyziologické starnutie s individuálnymi prejavmi, a sekundárne starnutie, ktoré sa prejavuje patologickými zmenami následkom chorôb.

Demografické údaje

V posledných rokoch dochádza k demografickému starnutiu, ktoré vytvára výrazné zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva. Je následkom klesajúcej pôrodnosti, zvyšovania strednej dĺžky života, narastania počtu veľmi starých ľudí, a nárastom indexu feminity.

Na Slovensku mala úhrnná plodnosť v roku 2008 index 1,32. Na udržanie prirodzeného prírastku je nutné 2,1. Úhrnná plodnosť predstavuje počet živo narodených detí pripadajúcich na jednu ženu počas reprodukčného obdobia (15 – 49 rokov veku ženy).

V rámci populačného starnutia zaznamenávame nárast staršieho obyvateľstva (stúpa počet ľudí nad 60 rokov ale aj veľmi starých nad 80 rokov). Trvalo na Slovensku stúpa index starnutia (Sauvyho index, ageing index), zvyčajne sa vyjadruje v percentách, a znamená počet osôb po produktívnom veku vo vzťahu k osobám v predproduktívnom veku.

V roku 2007 bol 76,00 (Vaňo a kol., 2007). Prognózy na nasledujúce desaťročia vyjadrujú menšiu početnosť obyvateľstva, starnutie populácie, migráciu a etnickú pestrosť.

Podpora zdravia, prevencia

Predpokladá sa zvýšenie počtu ľudí vysokého veku, tzn. väčší počet chronických ochorení, závislosť od pomoci iných a zdravotné postihnutia. Problémy v rámci samostatnej existencie ovplyvňujú výrazne kvalitu života ľudí a zvyšujú finančné náklady spoločnosti i jednotlivcov.

Hlavným cieľom podpory zdravia seniorov je preto práve podpora sebestačnosti, aktivity, v rámci celospoločenských opatrení v prípravnej fáze, tzn. už od obdobia dospelého veku. Program Zdravie 21 má zadefinovaný cieľ č. 5 Zdravé starnutie, kde práve dobré zdravie v starobe predpokladá dôslednú prípravu na starnutie a ochranu zdravia počas celého života. Podmienkou podporných a preventívnych aktivít je posúdenie funkčného veku seniora.

Obsahom uvedeného vyšetrenia je posúdenie vitálnych funkcií, meranie výšky a hmotnosti, vyšetrenie rovnováhy, chôdze, pohyblivosti, posúdenie kože, hydratácia kože, stav výživy a hygieny, základné laboratórne vyšetrenie, RTG hrudníka, EKG, vyšetrenie zrakovej ostrosti, audiometrické vyšetrenie sluchu, psychologické vyšetrenie, posúdenie sociálneho statusu (Topinková, 2005).

Posúdenie funkčného potenciálu

Posúdenie funkčného potenciálu sa realizuje štandardizovanými testami:

• Barthel test ADL – test základných denných činností na posúdenie sebestačnosti,
• Brody test IADL – test inštrumentálnych denných činností (zisťujú sa aktivity nevyhnutné pre nezávislosť v domácnosti),
• Folsteinov test MMSE – mini mental state exam – test mentálnych funkcií,
• Yesevageho geriatrická škála depresie – test na posúdenie afektívnych funkcií.

Z hľadiska biologického vyhľadávame zmeny na jednotlivých systémoch tela, špecifické geriatrické syndrómy, zmeny v prioritách potrieb.

Typickým prejavom vysokého veku je polymorbidita – viacpočetnosť ochorení a ich zvláštnosti v rámci klinického zisťovania a terapeutického prístupu s dôležitosťou sociálnej dimenzie.

Hodnotenie psychického stavu seniora je zamerané na vyhľadávanie špecifického tzv. 3 D-syndrómu – demencia, depresia, delírium. Dôležité je aj pôsobenie psychického stresoru pri vzniku alebo dekompenzácii ochorenia.

Špecifické geriatrické syndrómy, ako napr. GMS (geriatrický maladaptačný syndróm) a imobilizačný syndróm, ovplyvňujú aj sociálnu interakciu seniora. Medzi špecifické geriatrické sociálne syndrómy zaraďujeme: sociálnu izoláciu, disfunkčnú rodinu, násilie na senioroch.

Pri zisťovaní sociálnej situácie seniora sa zameriavame na životné (fyzikálne) prostredie seniora (byt, dom, veľkosť miestnosti, teplota, voda, kúrenie, skladovanie potravín, možnosť prípravy stravy, osvetlenie, bezpečnosť prostredia, dostupnosť obchodov, úradov, zdravotníckych zariadení, možnosti dopravy), sociálne prostredie seniora (zdroje sociálnej pomoci, rodina – hodnoty rodiny, filozofia zdravia, zosúladenie záujmov rodiny so záujmami seniora, priatelia, svojpomocné osoby, kluby, skupiny), životný štýl seniora (výživa – stravovacie návyky, telesná aktivita, záujmy, záľuby, model životného štýlu, ekonomická situácia, osobné návyky, sexualita, hodnoty, užívanie farmák).

Pri posudzovaní seniorov sa veľmi často stretávame s vekovou diskrimináciou alebo segregáciou – ageizmom.

Geriatrické syndrómy

Geriatrické syndrómy – klinicky významné situácie typické pre vyšší vek, ktoré vznikajú pri neudržanie homeostázy seniora, pôsobením nepriaznivých činiteľov alebo neprimeranou reakciou seniora na ne (Topinková, 2005; Hegyi, 1996).

Geriatrické syndrómy sa delia na:

• biologické – dehydratácia, poruchy výživy, poruchy spánku, poruchy defekácie, inkontinencia, poruchy termoregulácie, pády a úrazy, poruchy zmyslového vnímania, dekubity, imobilizačný syndróm;
• psychické – 3 D-syndróm (demencia, depresia, delírium), poruchy správania a adaptácie;
• sociálne – nefunkčná rodina, sociálna izolácia, násilie na senioroch, strata sebestačnosti, závislosť od pomoci iných.

Alzheimerova demencia

Najzávažnejším problémom seniorského veku je zvyšujúci sa počet ľudí s demenciou Alzheimerovnho typu.

Alzheimerova demencia je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnej demencii. Vo veku nad 65 rokov trpí týmto ochorením každý 20. človek. Vo veku nad 85 rokov dokonca každý štvrtý človek.

Podľa odhadu trpí týmto ochorením 17-25 miliónov ľudí na svete. Preto sa Európska alzeimerovská spoločnosť snaží o presadzovanie práv (deklarácia Alzheimer Europe) a napĺňanie potrieb ľudí postihnutých demenciou i tých, ktorí sa o nich starajú v každej európskej krajine.

Rozoznávame tri štádiá Alzheimerovej choroby, je dôležité venovať pozornosť prvým príznakom Alzheimerovej choroby (pozri: prvé príznaky Alzheimerovej choroby). Súčasná medicína túto chorobu nedokáže účinne liečiť, iba spomaliť jej postup.

• V prvom štádiu je dôležitá emocionálna podpora, podpora sebaúcty, edukácia pacienta (klienta) – pôvod ochorenia, ohraničenie aktivít, redukcia náhlych zmien, zapisovanie povinností, edukácia príbuzných – modifikácia očakávaní, kontrola užívania liekov, poskytnúť rady opatrovateľom, identifikovať riziká nebezpečenstva v domácom prostredí.
• V druhom štádiu je dôležité zamerať sa na osobnú hygienu, stravovanie, vyprázdňovanie,

obliekanie, komunikáciu, spánok, bezpečné bývanie pacienta (klienta).

• V treťom štádium je nutná podpora pre udržanie zdravia opatrovateľov, pomoc pri umiestnení seniora v špeciálnom zariadení, redukcia frustrácie a pocitov viny, vyrovnanie sa so stratou (Zrubcová, Schmidtová,2009).

Primárna prevencia

Prevencia v seniorskom veku v sebe zahŕňa rovinu enviromentálnu a zdravotnú, ktorých cieľom je predísť predčasnému starnutiu a prispieť k predĺženiu aktívneho života.

Prevencia v geriatrii je podľa Hegyiho (1996) zameraná na prípravu na starnutie, prevenciu chorobnosti, prevenciu osamelosti a izolácie, bezvládnosti a odkázanosti, motivizáciu a aktivizáciu na fyzickej, intelektuálnej a interpersonálnej úrovni.

Ciele primárnej prevencie sa vzťahujú na primerané sociálne a ekonomické zázemie, vyhľadávanie rizikových faktorov najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, vyhľadávanie a evidenciu rizikových seniorov.

Súčasťou primárnej prevencie je aktívna imunizácia – očkovanie odporúčané proti tetanu každých 10 rokov, proti chrípke raz ročne, proti pneumokokovým infekciám raz za 5 rokov po 65. roku života (očkovací kalendár).

Sekundárna prevencia

Skorá diagnostika, liečba vzniknutých ochorení a komplikácií chorôb ešte v štádiu reverzibility je podstatou sekundárnej prevencie.

U seniorov sa pokračuje v preventívnych vyšetreniach a prehliadkach podobne ako v skupine dospelých.

• Základná preventívna prehliadka sa realizuje raz za dva roky,
• preventívna stomatologická prehliadka raz ročne,
• skríning rakoviny konečníka a hrubého čreva vyšetrením stolice na okultné (skryté) krvácanie raz ročne vo veku nad 50 rokov,
• kolonoskopia – endoskopické /optické vyšetrenie čreva každé dva roky u vysoko rizikových seniorov,
• skríning rakoviny krčka maternice u žien vo veku nad 64 rokov (cytologické vyšetrenie steru z krčka maternice),
• skríning rakoviny prsníka u žien do veku 69 rokov – mamaografia každé dva roky od roku života,
• skríning rakoviny prostaty u mužov vo veku nad 50 rokov – urologická prehliadka raz za tri

Terciárna prevencia

Terciárna prevencia je zameraná na zachovanie fyzickej a psychickej funkčnosti seniora na najvyššej možnej úrovni, zabránenie odkázanosti a bezvládnosti a určenie ich stupňa, zabezpečenie prevencie preťaženia opatrovateľa seniora, zabezpečenie rehabilitácie a reedukácie, sociálnej reintegrácie po úrazoch a operáciách.

Štvrtý stupeň v geriatrii je podľa viacerých autorov zabezpečenie pokojnej a dôstojnej smrti človeka.

Programy a projekty zamerané na zdravie seniorov

Veková skupina seniorov je cieľovou skupinou nasledovných programov, projektov a organizácií:

• Národný program podpory zdravia,
• Program prípravy na starnutie,
• Zdravie 21 – cieľ č. 5 Zdravé starnutie,
• Národný program ochrany starších ľudí,
• Medzinárodný akčný plán o starnutí,
• Mám 65+ a teší ma, že žijem zdravo,
• Jednota dôchodcov