Filozofia a mýtus

Filozofia a mýtus

Filozofia – je pojem, ktorý si môžeme definovať v preklade ako „milovať múdrosť“.

Slovo filozofia pochádza z gréčtiny:

phileo/filos = priateľ, milovník, priateľský sophia/sofia = múdrosť

filo-sofia/filozofia = láska k múdrosti.

Filozofovať– znamená uvažovať, rozmýšľať a hľadať pravdu

Filozofia – je hľadanie pravdivého poznania a vedenia o svete, človeku, Bohu. Vo filozofii je najdôležitejšie kladenie otázok, pýtanie sa.

Filozofické otázky: Kto som? Prečo existujem? Aký je náš zmysel života? Ako vznikol svet? Čo je po smrti? Existuje Boh? Existuje nekonečnosť vesmíru?

Filozofiu považujeme za vedu, ktorej chýba princíp exaktnosti (presnosti) a vedeckého dôkazu. O počiatkoch filozofie môžeme hovoriť v starovekom Grécku v 6. storočí pred Kr.. Predchodcom filozofie bol mýtus (náboženstvo). Najznámejší mýtus Teogónia (O pôvode bohov) – 8. – 7. stor. pred Kr. od Hesioda. Je zároveň kozmogóniou – náukou o pôvode sveta.

Mýtus – je príbeh, ktorý nás odkazuje na pradávnu minulosť, v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta.

Rozdiel medzi mýtom a filozofiou:

Mýtus

• vystupujú v ňom bohovia, ľudia, zvieratá a rastliny,
• narába s predstavami,
• príroda je personifikovaná (zosobňovaná),
• je to kolektívny výtvor, autor nie je známy,
• dáva odpovede na nevyslovené otázky,

Filozofia

• zaoberá sa otázkami dobra, pravdy,
• narába s pojmami,
• využíva abstraktné myslenie,
• každá téória má svojho autora,
• kladie si otázky.

Dve centrá vzniku filozofie:

1. východná – staroveká India a Čína (východný typ filozofie). Je pre ňu charakteristický silný vplyv náboženstva a kladie sa dôraz na duchovno.

1. západná – staroveké Grécko a Rím (západný typ filozofie). Je silne ovplyvnená mýtmi a kladie sa tu dôraz na ratio (rozum).