Platón (427 – 347 pred Kr.)

Platón (427 – 347 pred Kr.)

Sokratove podnety rozpracoval jeho najvernejší a najnadanejší žiak Platón (vlastným menom Aristokles; Platón je prezývka z gréc. slova platy – široký, podľa širokého hrudníka, čela a nadania). Narodil sa v Aténach v aristokratickej rodine. Po Sokratovej smrti veľa cestoval, ako 40-ročný sa vrátil späť do Atén. Pravdepodobne podľa vzoru pytagorovcov založil roku 385 pred Kr. Akadémiu. Platón zanechal rozsiahle literárno-filozofické dielo: 36 dialógov, 1 monológ a niekoľko listov.

Zatiaľ čo Sokrates sa pýtal na etické, praktické problémy, Platón nastoľuje otázky poznania

a samotného bytia. Podľa období jeho života sa jeho diela zvyčajne zaraďujú do troch skupín:

• sokratovské obdobie – spisy nesú pečať jeho učiteľa, napr. Protagoras (O výchove k cnosti), Gorgias (O rétorike), Obrana Sokratova (Sokratova reč na súde – monológ);
• klasické, mužné obdobie – v tomto období vytvoril svoj idealistický systém, ktorý nazývame teóriou ideí, napr. Kratylos (O pôvode reči), Faidon (O nesmrteľnosti duše), Faidros (O láske a kráse), Symposion (O láske ako túžbe po poznaní), Ústava (O dokonalom štáte);
• posledné obdobie, v ktorom niektoré myšlienky nanovo rozpracúva a skúma ich z nového hľadiska, napr. Zákony (poopravená koncepcia Ústava), Timaios (O vzniku sveta), Kritias (nedokončený spis o zániku ostrovnej ríše Atlantídy).

Východiskom Platónovej filozofie bol dualizmus. Ako prvý filozof v starovekom Grécku teoreticky zdôvodňoval rozdiel medzi telesným a netelesný, zmyslovým a nadzmyslovým svetom. Na základe toho vyslovil originálnu koncepciu dvoch svetov, sveta ideí ako nemateriálneho, nemenného pravého bytia a sveta vecí (svet, v ktorom žijeme) ako materiálneho, menlivého, nedokonalého bytia.

Idea má trojaký charakter:

1. vzor – idey sú večné, nemenné a nehmotné Sú pravzorom a modelom podstaty vecí. Sú vzory pre predmety zmyslami vnímateľného sveta.
2. účasť – všetko telesné jestvuje iba natoľko, nakoľko má na ideách nejakú účasť. Takto sa vyčleňujú dva svety: svet vecí a svet ideí.

1. rozpamätávanie sa – Platón vychádzal z predstavy, že človek je spojením pominuteľného tela a nehmotnej a nesmrteľnej duše. Duša ešte pred svojím spojením s telom pobudla vo svete ideí. Celé poznanie je iba rozpamätávaním sa duše na to, čo v tomto svete priamo Svet ideí je hierarchicky usporiadaný tak, že na vrchole sa nachádza idea dobra.

Reálny (materiálny) svet je len tieňom dokonalých ideí. Je preto druhoradý, nepravý, je to svet zdania.

Platónov trojuholník

Idea
ABSOLÚTNO

ANAMNESIS
rozpamätávanie sa

JA
subjekt duše

skúsenosť

METHEXIS
podiel, účasť

BYTIE
vo svete prírody

Duša (JA) je spriaznená s ideami. Pred vstupom do pominuteľného tela nazerala idey. Toto nazeranie však bolo pri vstupe do tela prekryté zmyslovosťou. Očistením od zmyslovosti je možné znovu si spomenúť (anamnesis). Methexis (podiel, účasť) možno vysvetliť tak, že vesmír vznikol pôsobením božského stvoriteľa (demiurga). Ten vytvoril prírodné veci z pralátky podľa ideí.

Sama duša má tri základné cnosti: múdrosť, statočnosť a umiernenosť. Tieto vlastnosti nie sú v rovnováhe, niektorá z nich vždy prevažuje, a tým jednotlivca predurčuje pre určité povolanie.

Toto učenie rozpracoval v diele Štát. Platón rozdeľuje obyvateľov na tri základné stavy:

• vládcovia, filozofi sú vo väčšej miere obdarení múdrosťou,
• strážcovia, vojaci sa vyznačujú statočnosťou a odvahou,
• výrobcovia, živitelia spoločnosti (remeselníci, roľníci, obchodníci) sa vyznačujú umiernenosťou.

Za rozumné Platón považoval to, aby v štáte vládli reprezentanti múdrosti, t. j. filozofi, pretože oni najdlhšie pobudli vo svete ideí a sú zárukou spravodlivosti. Platón sníval o ideály – spojení moci a múdrosti. Svoje názory na štát sa pokúsil uskutočniť na Sicílii, avšak bezúspešne. Jeho názory o ideálne usporiadanej spoločnosti boli východiskom pre diela ďalších filozofov o „utopických“ štátoch (Thomas Morus – Utópia, Tomasio Campanella – O slnečnom štáte).

Podobenstvo o jaskyni – vysvetlenie

Platónovo podobenstvo o jaskyni je analogický model, ktorým sa snaží vysvetliť svoj pohľad na svet a hlavne na ľudí v ňom žijúci. Snaží sa rozdeliť ľudí do troch kategórií. Jaskyňa pritom reprezentuje náš svet.

Úplne dole sú ľudia, ktorí sú manipulovaní. Títo ľudia sú prikovaní a je im premietané ich poznanie. Oni sami nespoznávajú, sú iba prijímatelia poznania, ktoré vyhotovuje niekto iný.

Nad nimi je druhá vrstva ľudí – manipulátori. Ľudia, ktorí síce dosiahli istý stupeň slobody, no boli uchvátení túžbou po moci, a vyhovuje im viac zostať vnútri v jaskyni, aj keď tušia, že vonku by mohlo byť niečo lepšie. Toto sú ľudia, ktorí manipulujú s ľuďmi "prvej kategórie" , tí ktorí im premietajú na stenu svoje pravdy.

Tretia vrstva sú filozofi. Ľudia, ktorí boli dosť odvážni na to, aby sa vyslobodili zo zajatia okov aj rôznych túžob a iných rozptýlení. Ľudia, ktorí prešli strastiplnou cestou von z jaskyne, aby spoznali skutočnú pravdu, uchopili skutočné poznanie. Zbavili sa a našli si slobodný domov vonku.