12. Štruktúra a vlastnosti pevných látok
12. Štruktúra a vlastnosti pevných látok
- pevné telesá menia svoj tvar v dôsledku : pôsobenia vonkajších
síl = deformácia telesa
- zvyšovania ich teploty = teplotná
roztiažnosť
- deformácia – pôsobením vonkajších síl na teleso vzniká v priereze telesa stav
napätosti (vonkajšie sily pôsobia proti silám väzby medzi časticami)
– tento jav opisuje fyzikálna veličina normálové napätie
– δ n
δ n = F / S
- deformácia môže byť :
pružná (elastická) – ak prestanú pôsobiť vonkajšie sily, teleso sa vráti do pôvodného stavu
- tvárna
(plastická) – ak na teleso prestanú pôsobiť vonkajšie sily, teleso zostáva zdeformované
- poznáme 5 základných
druhov deformácii :
- a) deformácia ťahom – na teleso pôsobia dve rovnako veľké sily
opačného smeru na jednej vektorovej priamke
- b) deformácia tlakom – na teleso pôsobia dve rovnako veľké sily
opačného smeru na jednej vektorovej priamke smerom dovnútra telesa
- c) deformácia ohybom – spodná vrstva je
deformovaná ťahom (Fg) a horná vrstva je deformovaná tlakom ( podpery)
- d) deformácia šmykom
– na teleso pôsobia dve rovnako veľké sily opačného smeru, ale na dvoch rôznych vektorových priamkach, takto nastáva šmyk vrstiev
telesa
- e) deformácia krútením – na teleso pôsobia dve rovnako veľké dvojice síl, ktorých momenty majú opačný
smer
- Δ l – predĺženie telesa – udáva, o koľko sa predĺži dané teleso pri pôsobení určitej sily
(zavisí od pôvodnej dĺžky daného telesa)
- ε - pomerné pozdĺžne predĺženie – je to
skalárna fyzikálna veličina, ktorá udáva o koľko sa predĺži 1m danej látky
– vyjadruje sa v %
ε
= Δ l / lo
- krivka deformácie – je to graf, ktorý znázorňuje závislosť normálového napätia,
ktoré vzniká vo vnútri v telese pri deformácii od pomerného pozdĺžneho predĺženia
- δ u - medza
úmernosti – na intervale < 0 ;δ u> platí priama úmernosť medzi δ u a
ε
δ u = E . ε => Hookov zákon
- E
– Jungov modul pružnosti (konštanta úmernosti)
- δ d – medza pružnosti – na intervale
< δ u ; δ d > dochádza k dopružovaniu materiálu
- δ k –
medza prieťažnosti – na intervale < δ d ; δ k > dochádza k tečeniu
materiálu (vzdialenosť medzi časticami je taká, ako v kvapalinách)
- δ p – medza pevnosti – na intervale
< δ k ; δ p > dochádza k trhaniu väzieb a teleso sa rozdelí na dve
časti
- pri napätí menšom ako δ d je deformácia pružná, pri väčšom
trvalá
- podľa tvaru krivky deformácie delíme látky na pružné a krehké
- teplotná roztiažnosť
– Δ l = lo . α . Δt
α – teplotný súčiniteľ teplotnej rozťiažnosti
– charakterizuje daný materiál, udáva o koľko sa predĺži 1m daného materiálu pri zohriatí o 1 °C
α = Δ l /
lo .Δt [α] = K -1
l = lo . ( 1+ α . Δt)
- ak sa
α v rôznych smeroch mení, takúto látku voláme anizotropná
- ak je α v rôznych smeroch rovnaký,
látke je izotropná
- trojrozmerné teleso v dôsledku zmeny všetkých 3 rozmerov mení aj svoj objem
V = Vo
. ( 1 + 3. α . Δt)
V = Vo . ( 1 + β . Δt)
- β – teplotný súčiniteľ
objemovej rozťiažnosti
Zones.sk – Zóny pre každého študenta