- úsek medzi týmito dvomi časťami sa rozdelí na 100 častí
- túto teplotu plyn nemôže reálne dosiahnuť, lebo častice
by museli zastať a stlačiť sa na nulový objem
- neexistujú v nej záporné teploty
- zostrojil ju Lord Kelvin – jednotkou je kelvin
- 1K = 273, 16 časť trojného bodu vody
- z °C na K - T = t + 273,15
1) izotermický dej – dej, pri ktorom je konštantná teplota plynu
- p . V = konšt. - Boyle – Mariotov zákon - pri izotermickom deji je súčin tlaku a objemu plynu konštantný
W = p 1 . ΔV + p 2 . ΔV + p n . ΔV
2) izobarický dej – dej, pri ktorom je konštantný tlak plynu
- V / T = konšt. - Gay – Lussakov zákon – pri izobarickom deji je podiel objemu a teploty plyn konštantný
W = p 0 . (V 2 – V 1 )
3) izochorický dej – dej, pri ktorom je objem konštantný
- p / T = konšt. - Charlesov zákon – pri izochorickom deji je podiel p a T konštantný
práca je nulová
4) adiabatický dej – dej, pri ktorom je plyn tepelne izolovaný
- p . V ϰ – konšt. = Poissonov zákon – súčin objemu a talku plynu umocneného na ϰ je konštantný
- ϰ – Poissonova konštanta – c p / c v – podiel merných tepelných kapacít látky pri konštantnom tlaku a objeme
k = R / N A
p . V = N . k . T => k – Boltzmanova konštanta
p . V = n . R . T => R – univerzálna plynová konštanta
k = 1,38 . 10 -23 J . K -1
R = 8,31 J . K -1 . mol -1
( p + n 2 . a / V 2 ) . ( V – n . b) = n . R . T => Van der Walsova rovnica
- pohybujúce sa častice majú E k E k = 3 . k . T / 2
p . V = 2/3 E k
η = W / Q 1 = Q 1 – Q 2 / Q 1
1.znenie – účinnosť tepelného stroja je priamo úmerná rozdielu teplôt, pri ktorej stroj pracuje
2.znenie – nedá sa zostrojiť cyklicky pracujúci stroj, ktorý by všetko prijaté teplo premenil na užitočnú prácu – Perpetum mobile
3.znenie – teplo samovoľne neprichádza z chladnejšieho na teplejšie teleso