26. Optické zobrazenia

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: Dievča ursula (17)
Typ práce: Maturita
Dátum: 03.06.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 956 slov
Počet zobrazení: 127
Tlačení: 10
Uložení: 12

26. Optické zobrazenia

  • rovinné zrkadlo – vyleštená rovinná plocha, ktorá odráža svetlo, vytvára obraz

- využíva zákon odrazu

  • zákon odrazu – odrazený lúč zostáva v rovine dopadu a uhol odrazu sa rovná uhlu dopadu

 α = α´

  • zobrazovanie odrazom na rovinnej ploche – lúče odrazené od rovinného zrkadlá sú vždy rozbiehavé => nikdy sa nepretnú, preto zrkadlo vytvára neskutočný obraz ( pretnú sa len ich predĺženia)
  • obraz vytvorený rovinným zrkadlom je priamy, rovnako veľký ako predmet, rovnako vzdialený ako predmet (súmerný podľa roviny zrkadla), stranovo prevrátený
  • guľové zrkadlá – zrkadliaca plocha na povrchu gule

1) duté – svetlo sa odráža z vnútornej strany guľovej plochy, vytvára zbiehavé lúče

 2) vypuklé – svetlo sa odráža od vonkajšej strany guľovej plochy, vytvára rozbiehavé lúče

  • každé guľové zrkadlo je určené parametrami:
  1. a) polomer krivosti – vzdialenosť stredu guľovej plochy od zrkadla
  2. b) ohnisková vzdialenosť – vzdialenosť ohniska od zrkadla (medzi stredom guľovej plochy a vrcholom zrkadla)


r = 2 . f

  • zobrazovanie odrazom na guľovej ploche – pri zobrazovaní odrazom na guľovom zrkadle využijeme tri známe lúče

1) lúč rovnobežný s optickou osou sa odráža do ohniska

2) lúč prechádzajúci ohniskom sa odráža rovnobežne s optickou osou

3) lúč prechádzajúci stredom krivosti zrkadla sa odráža po tej istej priamke späť

  • duté – a) ak je predmet ďalej od zrkadla ako stred krivosti vzniká skutočný, prevrátený a zmenšený obraz
  1. b) ak je predmet v strede krivosti vzniká skutočný, prevrátený a rovnako veľký obraz
  2. c) ak je predmet v medzi stredom krivostia ohniskom vzniká skutočný, prevrátený, a

zväčšený

  1. d) ak je predmet bližšie ako ohnisko vzniká neskutočný, priamy a zväčšený obraz
  • vypuklé – ak je predmet v akejkoľvek vzdialenosti od zrkadla vzniká neskutočný, priamy a zmenšený obraz
  • zobrazovacia rovnica guľového zrkadla – rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi vzdialenosťou predmetu obrazu a ohniska

1/a + 1/a´ = 1/f = 2/r

  • znamienka vzdialenosti určuje znamienková dohodaf a rkladné pre duté

- f a rzáporné pre vypuklé

- avždy kladné (predmet je pred zrkadlom)

- - kladné ak vznikne skutočný

- záporné ak vznikne neskutočný

  • priečne zväčšenie – udáva koľkokrát je obraz väčší ako predmet

 Z = y´/ y = - a´/ a = - f / a – f

  • hodnoty jednotlivých výšok a dĺžok určuje znamienková dohoda alebo konvencia
  • y a y´ - sú kladné nad optickou osou => záporné sú pod optickou osou
  • │Z│> 1 – obraz je zväčšený, │Z│< 1 – obraz je zmenšený
  • Z > 0 – obraz je priamy, Z < 0 obraz je nepriamy
  • šošovky – telesá z opticky priehľadnej látky ohraničené dvomi guľovými plochami

1) spojky – šošovky v strede hrubšie ako na kraji, zbiehavé lúče F > 0

2) rozptylky – šošovky v strede tenšie ako na okrajoch, rozbiehavé lúče F < 0

  • charakteristické parametre :

- polomery krivosti

- ohniskové vzdialenosti

- optický stred – bod v strede medzi vrcholmi guľových plôch

- hrúbka – vzdialenosť vrcholov šošovky

- optická mohutnosť – prevrátená hodnota ohniskovej vzdialenosti 

φ = 1 / f [φ] = Dioptria

  • šošovky využívajú zobrazovanie lomom – zákon lomu
  • lomený lúč zostáva v rovine dopadu a platí : sin α/ sin β = v1 / v2 = n2 / n1
  • nindex lomu – udáva koľkokrát je rýchlosť svetla v danom prostredí menšia ako vo vákuu
  • zobrazovanie tenkými šošovkami – využívame tri známe lúče :

 1) lúč rovnobežný s optickou osou sa láme do ohniska (obrazového)

 2) lúč cez ohnisko (predmetového) sa láme rovnobežne s optickou osou

 3) lúč prechádzajúci optickým stredom šošovky sa neláme


  • obrazy vznikajú ako pri zrkadlách ( duté – spojka )
  • zobrazovacia rovnica a priečne zväčšenie - 1/a + 1/a´ = 1/f = 2/r

Z = y´/ y = - a´/ a = - f / a – f

  • znamienková dohoda platí rovnako ako pri zrkadlách, ale a´ je za spojkou kladná a pred spojkou záporná
  • oko, krátkozrakosť a ďalekozrakosť :
  • a) oko – spojka, ktorá na sietnici vytvára zmenšený, skutočný a prevrátený

- mozog pretvorí získanú informáciu na priamy obraz

- môže sa zaostrovať na rôzne vzdialené predmety zmenou svojej optickej mohutnosti (akomodácia oka)

  • dúhovka – slúži ako clona

- reguluje množstvo svetla dopadajúceho do oka

  • zotrvačnosť oka – oko zachováva zrakový vnem asi 0,1 sekundy => deje okolo nás vidíme plynule
  • priestorové videnie je umožnené spracovaním signálov z oboch očí v mozgu
  • b) krátkozrakosť – obraz sa vytvára pred sietnicou

- korekcia rozptylkami, ktorá zmenší optickú mohutnosť oka

  • c) ďalekozrakosť – obraz vzniká za sietnicou

- korekcia spojkami, ktoré zväčšia optickú mohutnosť oka


  • optické prístroje – založíme na zväčšovaní zorného uhla

- na pozorovanie blízkych predmetov sa používa lupa a mikroskop a na pozorovanie ďalekých predmetov ďalekohľad

  • lupa – spojka s malou ohniskovou vzdialenosťou

- vytvára neskutočný, priamy a zväčšený obrat v konvenčnej zrakovej vzdialenosti

- ak ju umiestníme pred oko vzniká optická sústava s väčšou optickou mohutnosťou

ako samotné oko

- zväčšenie lupy býva maximálne 6 násobné

  • mikroskop – centrované optická sústava zložená z objektíva a okulára

- vytvára skutočný, prevrátený a zväčšený obraz v ohniskovej vzdialenosti okulára, ktorý z neho vytvára neskutočný obraz

- každý mikroskop je charakterizovaný optickým intervalom, je to vzdialenosť ohnísk objektívu a okulára

- zväčšenie môže byť 2000 násobné => súčin zväčšení objektívu a okulára

- dôležité je osvetlenie predmetu ( pri 1000 násobnom zväčšení sa osvetlenie

1 000 000 krát zoslabí )

- slúži na to kondenzor

  • ďalekohľad – optická sústava zložená z objektívu a okulára

 Keplerov – objektív aj okulár tvoria spojky

- dĺžka ďalekohľadu sa rovná súčtu ohniskovej vzdialenosti objektívu a okulára

- zväčšenie sa rovná podielu ohniskovej vzdialenosti objektívu a okulára

- obraz je stranovo aj výškovo prevrátený, preto sa používa len pri astronomických pozorovaniach

  • triéder – Keplerov ďalekohľad, v ktorom sú medzi objektívom a okulárom zložené hranoly => dĺžka sa skráti
  • Galileiho – okulár tvorí rozptylka

- divadelný

- dĺžka ďalekohľadu sa rovná rozdielu ohniskovej vzdialenosti objektívu a okulára

  • zrkadlový – objektív netvorí šošovka, ale duté zrkadlo

- Newtonov

- v astronómii

  • Keplerov, triéder a Galileiho sú refraktory (šošovkové) a zrkadlový je reflektor
Učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024