26. Optické zobrazenia

26. Optické zobrazenia

- využíva zákon odrazu

 α = α´

1) duté – svetlo sa odráža z vnútornej strany guľovej plochy, vytvára zbiehavé lúče

 2) vypuklé – svetlo sa odráža od vonkajšej strany guľovej plochy, vytvára rozbiehavé lúče

  1. a) polomer krivosti – vzdialenosť stredu guľovej plochy od zrkadla
  2. b) ohnisková vzdialenosť – vzdialenosť ohniska od zrkadla (medzi stredom guľovej plochy a vrcholom zrkadla)


r = 2 . f

1) lúč rovnobežný s optickou osou sa odráža do ohniska

2) lúč prechádzajúci ohniskom sa odráža rovnobežne s optickou osou

3) lúč prechádzajúci stredom krivosti zrkadla sa odráža po tej istej priamke späť

  1. b) ak je predmet v strede krivosti vzniká skutočný, prevrátený a rovnako veľký obraz
  2. c) ak je predmet v medzi stredom krivostia ohniskom vzniká skutočný, prevrátený, a

zväčšený

  1. d) ak je predmet bližšie ako ohnisko vzniká neskutočný, priamy a zväčšený obraz

1/a + 1/a´ = 1/f = 2/r

- f a rzáporné pre vypuklé

- avždy kladné (predmet je pred zrkadlom)

- - kladné ak vznikne skutočný

- záporné ak vznikne neskutočný

 Z = y´/ y = - a´/ a = - f / a – f

1) spojky – šošovky v strede hrubšie ako na kraji, zbiehavé lúče F > 0

2) rozptylky – šošovky v strede tenšie ako na okrajoch, rozbiehavé lúče F < 0

- polomery krivosti

- ohniskové vzdialenosti

- optický stred – bod v strede medzi vrcholmi guľových plôch

- hrúbka – vzdialenosť vrcholov šošovky

- optická mohutnosť – prevrátená hodnota ohniskovej vzdialenosti 

φ = 1 / f [φ] = Dioptria

 1) lúč rovnobežný s optickou osou sa láme do ohniska (obrazového)

 2) lúč cez ohnisko (predmetového) sa láme rovnobežne s optickou osou

 3) lúč prechádzajúci optickým stredom šošovky sa neláme

Z = y´/ y = - a´/ a = - f / a – f

- mozog pretvorí získanú informáciu na priamy obraz

- môže sa zaostrovať na rôzne vzdialené predmety zmenou svojej optickej mohutnosti (akomodácia oka)

- reguluje množstvo svetla dopadajúceho do oka

- korekcia rozptylkami, ktorá zmenší optickú mohutnosť oka

- korekcia spojkami, ktoré zväčšia optickú mohutnosť oka

- na pozorovanie blízkych predmetov sa používa lupa a mikroskop a na pozorovanie ďalekých predmetov ďalekohľad

- vytvára neskutočný, priamy a zväčšený obrat v konvenčnej zrakovej vzdialenosti

- ak ju umiestníme pred oko vzniká optická sústava s väčšou optickou mohutnosťou

ako samotné oko

- zväčšenie lupy býva maximálne 6 násobné

- vytvára skutočný, prevrátený a zväčšený obraz v ohniskovej vzdialenosti okulára, ktorý z neho vytvára neskutočný obraz

- každý mikroskop je charakterizovaný optickým intervalom, je to vzdialenosť ohnísk objektívu a okulára

- zväčšenie môže byť 2000 násobné => súčin zväčšení objektívu a okulára

- dôležité je osvetlenie predmetu ( pri 1000 násobnom zväčšení sa osvetlenie

1 000 000 krát zoslabí )

- slúži na to kondenzor

 Keplerov – objektív aj okulár tvoria spojky

- dĺžka ďalekohľadu sa rovná súčtu ohniskovej vzdialenosti objektívu a okulára

- zväčšenie sa rovná podielu ohniskovej vzdialenosti objektívu a okulára

- obraz je stranovo aj výškovo prevrátený, preto sa používa len pri astronomických pozorovaniach

- divadelný

- dĺžka ďalekohľadu sa rovná rozdielu ohniskovej vzdialenosti objektívu a okulára

- Newtonov

- v astronómii

ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/fyzika/17423-26-opticke-zobrazenia/