Tranzistory

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: margita (21)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 13.11.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 161 slov
Počet zobrazení: 2 272
Tlačení: 128
Uložení: 129

Tranzistory

- druhy: 1. bipolárne – využívajú pohyb nosičov nábojov obidvoch polarít – elektrónov aj

dier

  1. unipolárne – sú tranzistory riadené elektrickým poľom

- tranzistor je zložitejšia súčiastka ako dióda, skladá sa z dvoch PN priechodov

- štruktúra tranzistora sa skladá z 3 oblastí typu P a N, ktoré môžu byť usporiadané v poradí P-N-P - tranzistor PNP a N-P-N – tranzistor NPN

- schematické znázornenie tranzistorových štruktúr:

EP – emitorový priechod: priechod PN na rozhraní emitorovej a bázovej oblasti

CP – kolektorový priechod: priechod PN na rozhraní bázovej a kolektorovej oblasti

- schematické značky :

- podmienka vzniku tranzistorového javu – stredná oblasť – báza musí byť veľmi tenká

(1x10 -6 m), vtedy všetky tri oblasti môžu vzájomne spolupracovať

- podstata tranzistorového javu - ovplyvňovanie kolektorového prúdu (IC) prúdom báza-emitor (IBE)

Technologické zhotovenie bipolárneho tranzistora

- technologicky zhotovíme takýto tranzistor tak, že na protiľahlé strany doštičky polovodiča N nanesieme proti sebe malé množstvá trojmocného prvku

- po jeho roztopení a zliatí s materiálom základnej doštičky sa vytvoria oblasti s vodivosťou P a na rozhraní vzniknú 2 PN priechody

- zámenou materiálov dostaneme tranzistor NPN

- PN priechod na strane kolektora je rozmerovo väčší, pretože na strane kolektora sa pracuje s väčšími výkonmi (zosilňovač)

Náhradné zapojenie tranzistora vzhľadom na vodivosť priechodov PN

- tranzistor nahradíme dvoma diódami a to kolektorová (CD) a emitorová (ED) – funkčná skúška bipolárnych tranzistorov

Pripojenie tranzistora na vonkajšie napätie

- požadovaná polarizácia priechodov sa dosahuje pomocou vonkajších zdrojov

- priechod emitor – báza sa polarizuje v priepustnom smere

- priechod kolektor – báza sa polarizuje v nepriepustnom smere

- značky, usporiadanie a pripojenie tranzistora na vonkajšie napätie:

Základné zapojenie bipolárnych tranzistorov

  1. zapojenie so spoločným emitorom (SE)
  2. zapojenie so spoločnou bázou (SB)
  3. zapojenie so spoločným kolektorom (SC)

- tranzistor má 3 vývody – emitor, kolektor, báza

- ak je zapojený ako zosilňovač, musí mať na vstupe dve svorky aj na výstupe, preto jeden vývod tranzistora musí byť spoločný pre vstupnú a výstupnú stranu

  1. a)
  1. b)
  1. c)

Využitie bipolárnych tranzistorov


  1. Zapojenie tranzistora ako spínača

- spínanie tranzistora robíme ovládaním prúdu do bázy

- prepínač dáme do polohy 1, do bázy nepotečie prúd – tranzistor je uzavretý, led dióda nesvieti

- prepínač dáme do polohy 2, na bázu privádzame z kladného pólu zdroja potrebný prúd (IB) , ktorý otvorí tranzistor – led dióda sa rozsvieti

- funkciu spínača využívame v rôznych ovládacích a indikačných obvodoch

  1. Zapojenie tranzistora ako zosilňovača

- na obrázku je zapojenie so spoločnou bázou

- vstupný obvod tvorí emitor – báza, výstupný obvod kolektor – báza

- keď na tranzistor nie je pripojené žiadne napätie, vytvoria sa potenciálové bariéry a prúdy nimi netečú

- po pripojení UEB sa potenciálová bariéra emitorového priechodu zníži a diery sú tlačené do bázy, prúd nimi preteká

- keďže báza je tenká väčšina dier prenikne ku kolektorovému priechodu a odtiaľ až do výstupu a kolektorovým priechodom tečie prúd

- ak UKB >>UEB potom PK >> PE

- ak výstupné napätie je omnoho väčšie ako vstupné napätie tak aj výstupný výkon je omnoho väčší ako vstupný výkon → dosahuje sa zosilňovací účinok

Charakteristiky a parametre bipolárnych tranzistorov

- v praxi sa najčastejšie používa zapojenie so spoločným emitorom

- vstupné veličiny: IB, UBE

- výstupné veličiny: IC, UCE

Charakteristiky bipolárneho tranzistora v zapojení so spoločným emitorom

- sú to statické charakteristiky, ktoré znázorňujú vzájomné závislosti prúdov jednotlivých elektród a napätí medzi príslušnými elektródami

- tvorí ju:

  1. Výstupné charakteristikysú to závislosti medzi výstupnými veličinami pričom niektorá vstupná veličina je konštantná
  2. Vstupné charakteristiky - sú to závislosti medzi vstupnými veličinami pričom niektorá výstupná veličina je konštantná
  3. Prevodové charakteristiky - sú závislosti medzi vstupnou a výstupnou veličinou, pričom druhá vstupná je konštantná alebo naopak

Unipolárne tranzistory

- označujeme ich skratkou FET (field – effect – tranzistors)

- sú to tranzistory riadené elektrickým poľom

- existuje celý rad týchto tranzistorov, ktoré sa odlišujú technológiou výroby a spôsobom regulácie vodivosti prúdu

  1. Tranzistor ovládaný el. poľom s priechodom PN označujeme ho JFET
  1. Tranzistor ovládaný el. poľom s izolačnou vrstvou MOSFET

M = metal – kov

O = oxid – kysličník

S = semiconduktor – polovodič

- najčastejšie sa používa zapojenie so spoločným emitorom

- v unipolárnom tranzistore je vstupný obvod oddelený od výstupného obvodu

- výkon vo výstupnom obvode riadime iba elektrickým napätím, ktoré privedieme na riadiacu elektródu G vstupného obvodu

Usporiadanie a činnosť unipolárneho tranzistora

- unipolárny tranzistor tvorí polovodič typu P, na ktorom sú vytvorené 2 oblasti s vodivosťou typu N spojené kanálom s vodivosťou N

- po pripojení napätia UCE preteká kanálom prúd

- jeho veľkosť ovplyvňuje prierez kanála a koncentráciu voľných elektrónov

- výstupný prúd(kolektorový prúd - IC) ovládame napätím riadiacej elektródy:

  1. ak UGE > 0 (kladné voči emitoru) tak vo vodivom kanáli N sa budú koncentrovať elektróny, vodivosť kanála sa zväčší a zväčší sa kolektorový prúd
  1. ak UGE < 0 (záporné voči emitoru) tak budú do oblasti kanála priťahované diery a vytláčané elektróny

- koncentrácia elektrónov sa zmenší a zmenší sa aj kolektorový prúd

Spínacie prvky

Tyristory

- polovodičová súčiastka, ktorá sa podobá dióde ale namiesto 2 vrstiev má 4 vrstvy

- schematická značka diódy a tyristora:

A – anóda

K – katóda

G – riadiaca elektróda

Prevádzkové stavy tyristora

  1. Tyristor je polarizovaný záverne – to je vtedy, keď na anódu A pripojíme záporný pól zdroja, na katódu K kladný pól zdroja » neprepúšťa prúd » žiarovka nesvieti
  1. Tyristor je polarizovaný v priepustnom smere – to je vtedy, keď na A pripojíme kladný pól zdroja, na K záporný pól zdroja a na riadiacu elektródu G privedieme napätie » tyristor zopne » žiarovka svieti
  1. Tyristor blokuje – blokovací stav, na A pripojíme kladný pól zdroja, na K záporný pól zdroja a na riadiacu elektródu G nepripojíme napätie » žiarovka nesvieti

- tyristor sa líši od diódy blokovacím stavom

Štruktúra tyristora

- tyristor má 4 vrstvy rôznej vodivosti

- ma 3 PN priechody, ktoré sú polarizované v priamom alebo spätnom smere podľa toho aká je polarita napätia

  1. Záverne polarizovaný tyristor

- ak na A pripojíme záporný pól zdroja a na K kladný pól zdroja, nastáva pohyb nosičov nábojov

- priechody J1J3 sú polarizované záverne (sú ochudobnené o nosiče)

- priechod J2 je polarizovaný priepustne (je obohatený o nosiče)

- pretože priechod J1 je polarizovaný záverne, tyristorom neprechádza prúd » tyristor je polarizovaný v závernom smere

  1. Blokovací stav tyristora

- ak na A pripojíme kladný pól zdroja a na K záporný pól zdroja, nastáva pohyb nosičov nábojov

- priechody J1J3 sú polarizované v priespustnom smere

- priechod J2 je polarizovaný záverne

- vzhľadom na pôsobenie priechodu J2 nemôže ani teraz tyristorom prechádzať prúd » tyristor blokuje

  1. Priepustný stav tyristora

- prechod z blokovacieho stavu do priepustného sa nazýva zopnutie tyristora:

- na riadiaci obvod pripojíme riadiace napätie tak ,že na riadiacu elektródu G pripojíme kladný pól zdroja

- riadiace napätie vyvolá v riadiacej elektróde prúd IG

- okamžite zopnutie závisí od veľkosti prúdu IG

- vypínanie tyristora:

- prechod tyristora z vodivého do nevodivého stavu si vyžaduje zásah v pracovnom obvode tyristora

- nevodivý stav tyristora nastane, ak tyristorom neprechádza prúd (prerušíme pracovný obvod)

- na tyristor pripojíme záverné napätie (vymeníme polaritu zdroja v pracovnom obvode)

VA charakteristika tyristora

Záverná charakteristika:

  • popisuje správanie tyristora v závernom smere
  • tyristorom tečie len veľmi malý prúd
  • ak záverné napätie UR dosiahne hodnotu prierazného napätia UBR, záverný prúd prudko vzrastie a tyristor sa zničí

Blokovacia charakteristika:

  • je charakterizovaná tým, že aj pri zvyšovaní priepustného napätia UF až do hodnoty spínacieho napätia UBO zostáva priechod J2 polarizovaný v závernom smere
  • prúd je veľmi malý a priebeh VA charakteristiky je rovnaký ako v závernom smere

Oblasť záporného diferenciálneho odporu:

  • po dosiahnutí spínacieho napätia UB0 nastáva nedeštruktívny prieraz priechodu J2
  • prúd z hodnoty IBO narastie na hodnotu IH

Priepustná charakteristika:

  • priechod J2 je vodivý, preto tyristorom môže prechádzať prúd

Použitie tyristorov v elektrických obvodoch

- spínač striedavého napätia, riadený jednocestný usmerňovač, impulzný jednosmerný menič, striedač

Dodatočný učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu