Čo je to ionizujúce žiarenie?

Čo je to ionizujúce žiarenie?

Ionizujúce žiarenie je žiarenie, ktorého kvantá majú energiu postačujúcu na ionizáciu atómov alebo molekúl ožiarenej látky. Pri rádioaktívnej premene sa uvoľňuje energia vo forme žiarenia. Takto uvoľňovaná energia je taká veľká, že dokáže elektricky neutrálne molekuly (napr. molekulu vody) rozštiepiť na kladné a záporné ióny (tzv. radikály).

Rozdelenie podľa vlnovej dĺžky:

Aké sú zdroje ionizujúceho žiarenia?

• Prírodné zdroje
  • Kozmické žiarenie
  • Slnečné žiarenie
  • Prírodné rádioizotopy
• Umelé zdroje
  • Cyklotrón
  • Synchrotrón
  • Jadrový reaktor
  • Jadrová zbraň
  • Röntgenové žiariče
    • Röntgen
    • CT – počítačový tomograf
    • Mamograf
  • Zariadenia pre scintilačné a stopovacie diagnostické metódy
  • Terapeutické zariadenia – žiariče (céziové a kobaltové gama žiariče, gama nôž)
  • Rádiofarmakáa tracery
  • Zariadenia pracujúce s rtg žiarením (aj CRT monitory)

Kde sa môže človek stretnúť s týmto žiarením?

môže to byť napr. kozmické žiarenie, žiarenie zo zemskej kôry, atómové elektrárne, 3 hodinový let lietadlom, ciferník hodín, sledovanie TV, príjem potravy, radón v domoch, zdroje žiarenia v medicíne (niektoré hodnoty však môžu byť minimálne, dokonca až zanedbateľné)

Aké sú účinky pre organizmus?

Akútne formy poškodenia, ktoré sa prejavia vo veľmi krátkej dobe po ožiarení nad tzv. prahovú dávku. Prahové dávky pre jednotlivé orgány sa značne líšia (20 Sv pre kožu, 7 Sv pre pľúca, 1 Sv pre kostnú dreň). 

Neskoré formy poškodenia, hlavne nádorové ochorenia a genetické poruchy. Ich nárast po ožiarení bol a stále je sledovaný vo veľkých populačných skupinách (niekoľko stotisíc osôb). V skupinách osôb ožiarených dávkou nižšou ako 0,2 Sv doteraz nebol potvrdený žiaden nárast neskorých foriem poškodenia. Hodnoty dávok, ktoré človek dostáva z prírodných alebo umelých zdrojov žiarenia, sú oveľa nižšie ako ožiarenie, pri ktorom by mohol byť pozorovaný nárast neskorých foriem poškodenia zdravia.

Skutočnosť, že priemerné ročné ožiarenie človeka leží hlboko pod hodnotou 0,1 Sv, pri ktorom je vylúčené akútne poškodenie zdravia a nárast neskorých foriem poškodenia je veľmi nepravdepodobný, nie je sama o sebe dôvodom k uspokojeniu. Zdravotnícke inštitúcie na celom svete sa preto zjednotili na obmedzovaní ožiarenia obyvateľstva. Z limitovania vypustili prírodné zdroje žiarenia a z umelých ožarovanie v medicíne. Pre ožiarenie z ostatných umelých zdrojov ionizujúceho žiarenia boli pre obyvateľstvo zavedené nasledovné limity ožiarenia:

Ako sa chrániť pre jednotlivými druhmi žiarenia?

Na miestach, kde je zvýšená hrozba výskytu ionizujúceho žiarenia sa používajú rôzne materiály, ako ochrana. Na obrázku môžeme vidieť prenikavosť jednotlivých typov žiarenia.

Ako detekovať ionizujúce žiarenie?

Pomocou detektoru. Detektor- všetko čo reaguje na vonkajšie podnety (radar, nos, ... atď.). My pod pojmom detektor budeme rozumieť: – zariadenia ktoré transformujú výsledok interakcie (ionizujúcich) častíc s vhodným látkovým prostredím do registrovateľnej formy. Detektor: – ohraničený objem, zaplnený vhodnou hmotou (pracovná náplň, detekčné médium).

Ako využívame toto žiarenie?

Teplo, ktoré vzniká pri rozpade rádioaktívnych látok, sa najviac využíva v atómových elektrárňach. Takýmto spôsobom sa na svete vyrobí až 16 % všetkej elektriny. Pri lekárskej diagnostike sa takisto využívajú umelé formy ionizujúceho žiarenia vo forme röntgenového žiarenia.

Na oddeleniach nukleárnej medicíny sa stretávame s aplikáciou najrôznejších rádionuklidov a s ožarovaním pri liečbe nádorových ochorení. Zdroje ionizujúceho žiarenia sa využívajú aj v mnohých priemyselných aplikáciách, napr. pri defektoskopických prácach, používaní hladinomerov alebo v požiarnych hlásičoch. Veľký význam má v poľnohospodárstve pri zvyšovaní úrodnosti či predlžovaní životnosti potravín.