Svetlo - vlastnosti, rýchlosť svetla

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Referát
Dátum: 19.01.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 580 slov
Počet zobrazení: 9 897
Tlačení: 606
Uložení: 609
Svetlo
Elektromagnetické vlnenie vzniká nielen v elektrických oscilátoroch, ale aj v atómoch, prípadne v molekulách. Len velmi úzka cast tohto elektromagnetického vlnenia, s vlnovými dlžkami (vo vákuu) od 380 nm do 780 nm (s frekvenciami od 7,8.1014 Hz do 3,8.1014 Hz), spôsobuje v našom oku fyziologický vnem, nazvaný videnie. Príslušná cast elektromagnetického vlnenia sa volá svetlo (svetelné žiarenie, viditelné žiarenie).Veda, ktorá skúma zákonitosti svetelných javov vznikajúcich pri šírení svetla v prostrediach a na ich rozhraniach, pri vzájomnom pôsobení svetla a látky a študuje podstatu svetla, sa volá optika.
 
Základné vlastnosti svetla
Telesá, ktoré vysielajú svetlo, sú svetelné zdroje. V nich vzniká svetelná energia premenou rôznych druhov energie, napr. vnútornej, elektrickej, chemickej, jadrovej. Svetelná energia sa vlnením prenáša do okolitého priestoru. Odraz a rozptyl na osvetlených telesách spôsobuje, že ich vidíme, hoci telesá svetlo nevysielajú. Základné vlastnosti svetla:
1. Prostredie, ktorým sa svetlo šíri, nazývame optické prostredie. Priehladné prostredie svetlo prepúšta bez podstatného zoslabenia (pohltenia, absorpcie) - cez toto prostredie predmety vidíme. Nepriehladné prostredie  svetlo neprepúšta (pohlcuje ho, alebo odráža). Priesvitné prostredie (napr. mliecne sklo) svetlo prepúšta, pricom ho však rozptyluje všetkými smermi. Optické prostredie, ktoré má všade rovnaké optické vlastnosti, je rovnorodé.
2. V rovnorodom optickom prostredí sa svetlo šíri priamociaro. Priamociare šírenie svetla umožnuje využit velmi presné geometrické metódy v geometrickej optike. Príkladom priamociareho šírenia svetla je tvorenie tiena pri nepriehladných telesách. Úplný tien telesa vzniká pri bodovom zdroji svetla. Polotien vznikne pri plošnom zdroji svetla.
3. Priamociare šírenie svetla umožnilo zaviest dôležitý model - svetelný lúc, ktorý je užitocný pri opise mnohých optických javov. Kedže svetlo je vlnenie, platí pren Huygensov princíp. Podla tohto princípu aj svetelné vlnenie, ktoré vychádza z bodového zdroja svetla, šíri sa v rovnorodom prostredí v gulových vlnoplochách. Priamka kolmá na vlnoplochu udáva smer, v ktorom sa šíri svetlo a nazýva sa svetelný lúc. Ak je zdroj vo velkej vzdialenosti, môžeme gulový vrchlík považovat za cast roviny, ked svetelné lúce sú rovnobežné. V rovnorodom prostredí sa svetlo šíri priamociaro v rovnobežných, rozbiehavých alebo v zbiehavých zväzkoch lúcov.
4. Svetelné lúce, ktoré vychádzajú z priestorového zdroja svetla, navzájom sa pretínajú, pricom sa neovplyvnujú a postupujú prostredím nezávisle jeden od druhého. Táto vlastnost svetla sa nazýva princíp nezávislosti chodu lúcov.
 
Rýchlost svetla
Dôležitou fyzikálnou velicinou, ktorej výsledky merania mali rozhodujúci význam pre rozvoj optiky a celej fyziky, je rýchlost svetla. Dlho trvalo, kým sa urcila jej velkost. Prvýkrát bola urcená v roku 1675, a to astronomickou metódou, pri pozorovaní vstupu a výstupu jedného Jupiterovho mesiaca do tiena planéty. Prvé pozemské meranie rýchlosti svetla urobil francúzsky fyzik ARMAND FIZEAU v roku 1849. V súcasnosti poznáme viac ako 100 metód merania tejto veliciny. Posledným meraním bola urcená hodnota rýchlosti svetla c vo vákuu c = 299 792 458 m.s-1.

Z presných meraní aj z fyzikálnych teórií vyplýva: Rýchlost svetla c vo vákuu je najväcšia známa rýchlost, s ktorou sa pohybujú hmotné objekty a jej velkost nezávisí od žiadnych iných fyzikálnych velicín - je univerzálnou konštantou. V iných prostrediach závisí rýchlost svetla v nielen od fyzikálnych vlastností prostredí (napr. teploty, tlaku), ale aj od frekvencie svetla, pricom platí v < c. Vo vzduchu sa svetlo šíri približne rovnakou rýchlostou ako vo vákuu: vvzduch= c. Vo vode má rýchlost svetla hodnotu 225 000 km.s-1 a v skle 200 000 km.s-1 . V roku 1983 bol meter ako jednotka dlžky definovaný pomocou rýchlosti svetla vo vákuu a sekundy takto: meter je dráha, ktorú svetlo prejde vo vákuu za 1/299 792 458 s.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.053