Veterné elektrárne

Veterné elektrárne
Vietor sa nachádza takmer všade okolo nás. Tento zdroj energie je nám vždy po ruke vo veľkom množstve , no je príliš nestály a nevypočítateľný. Je to spôsobené nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu a tiež vrstvami vzduchu nad ním. Zohriaty vzduch sa presúva nahor a vytvára tak miesto studenému vzduchu-tento pohyb nazývame vietor.
   
Ľudia už dlhé stáročia využívajú jeho silu. Najstaršie veterné mlyny sa našli v Perzií a ich vek sa odhaduje až na 4000 rokov.  V minulosti sa veterné mlyny využívali na mletie obilia alebo čerpanie vody, dnešné veterné turbíny sa využívajú na výrobu elektrickej energie. Poznáme mnoho typov turbín s rozlišnou veľkosťou či výkonom a najbežnejšie sú práve trojlistové turbíny.
 
Ich lopaty sú vyrobené z epoxidovaného laminátu a aby sa zvýšila ich účinnosť, je možné ich natáčať podľa vetra. Ak je vietor príliš silný, vrtule sa natočia do takzvanej vlajkovej polohy , v ktorej sú mimo záberu vetra a tým sa zabráni priveľkému zväčšeniu otáčok.
Vzťah medzi pohybujúcov sa vzduchovou hmotov je nasledovný :
 Energia je priamo úmerná ploche rotora, tretej mocnine rýchlosti vetra a hustote vzduchu.

HUSTOTA VZDUCHU:
Pri normálnom atmosferickom tlaku a pri teplote 15° Celzia jeden m3 vzduchu váži 1,225 kg pričom v zime sa táto hmotnosť o niečo zväčšuje kvôli vlhkosti vzduchu.

PLOCHA ROTORA
Priemer majú vrtule okolo 40 m .
 
RÝCHLOSŤ VETRA
Z nasledujúcej tabuľky je možné zistiť energiu vetra vo W/m2 na základe jeho rýchlosti pri štandardných podmienkach (suchý vzduch s hustotou 1,225 kg/m3). Pre výpočet bol použitý nasledujúci vzťah podľa Danish Wind Turbine Manufacturers  Association

E= 0,5 * 1,225 .S* v3
- kde v je rýchlosť vetra v m/s.