Princíp neurčitosti - Heisenberg

Princíp neurčitosti - Heisenberg 

Werner Karl Heisenberg

(* 5. december 1901, Würzburg – † 1. február 1976, Mníchov)
 
Expert je niekto, kto pozná niektoré najhoršie chyby, ktoré sa môžu prihodiť v jeho odbore a vie, ako sa im treba vyhnúť.
(citát)

Bol nemecký teoretický fyzik, spoluzakladateľ kvantovej mechaniky a je jednou z legiend fyziky 20. storočia.Jeho rovnice priniesli nový pohľad do mikrosveta a do histórie sa zapísal aj tým, že počas druhej svetovej vojny riadil výrobu nemeckej jadrovej bomby. Prispel k rozvoju kvantovej elektrodynamiky, kvantovej teórie poľa, teórie jadra, fyziky kozmického žiarenia, teórie elementárnych častíc.

Život a kvantová mechanika

Keď mal trinásť, používal zložité výpočty, aby zistil, na akom fyzikálnom princípe fungujú hračky. A neboli hocijaké – sám postavil veľkú elektricky ovládanú vojenskú loď.  Fyzika vtedy prežívala kritické obdobie. V roku 1911 vytvoril Rutherford model atómového jadra, a ukázalo sa, že vysvetlenie pohybu elektrónov v atóme nemôže byť založené na zákonoch klasickej fyziky (podľa nich by elektrón vyčerpal svoju energiu a spadol by do jadra).

Od roku 1924 sa preto začalo hovoriť o novej fyzike, ktorá dostala názov kvantová mechanika. Heisenberg bol prvým z fyzikov, ktorí postupne vypracovali ucelenú matematickú podobu kvantových zákonov. Keď svoje rovnice vyrátal, mal 24 rokov. O sedem rokov neskôr jeho prácu ocenili Nobelovou cenou (1932).
 
Heisenbergov princíp neurčitosti je jeden zo základných pojmov kvantovej mechaniky
- obmedzuje aplikovanie klasických pojmov na mikrosvet.
 V supercitlivom kvantovom svete platia iné zákony: ak zmeriame rýchlosť elektrónu, uzavrieme si cestu k poznatku, kde sa nachádza, a naopak. Každé meranie v mikrosvete vplýva na objekt, a neexistuje spôsob, ako toto ovplyvnenie odstrániť. V našom každodennom svete dokážeme spraviť dostatočne citlivé merania, ale v kvantových systémoch to tak nie je (rozdielna vlnová dĺžka). Podľa tohto princípu isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. poloha a hybnosť alebo čas a energia) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou, než aká je daná hornou hranicou, vyjadrenou pomocou Planckovej konštanty (h = 6,6260755·10-34 J·s). Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.
 
 Niečo na zasmiatie:
-  Koľko Heeisenbergov je potrebných na vymenenie žiarovky?-  Ak vieš počet, nevieš, kde je žiarovka.

Heisenberg je zastavený dopravnýmpolicajtom, ktorý sa ho opýta: „Viete, ako rýchlo ste išli?“

Heisenberg odpovie : „Nie, ale viem presne, kde som.“

Policajt vyhlási: „Šli ste rýchlosťou 160 km/h.“

A potom Heisenberg zalapá po vzduchu, poobzerá sa okolo a zmätene sa opýta: „Kde to som?“