Planéty slnečnej sústavy

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 17.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 330 slov
Počet zobrazení: 4 482
Tlačení: 349
Uložení: 349

Planéty slnečnej sústavy   

1. Úvod

Túto tému sme si vybrali preto lebo  problematika vesmíru a veci s tým súvisiacich sa nám zdala dosť zaujímavá a náučná .Dnes by sme sa chceli venovať slnečnej sústave a jej jednotlivým planétam.

Povieme si čo je pre ktorú planétu charakteristické, čím sú podobné a naopak čím sa od seba odlišujú. Dozvieme sa napríklad prečo už Pluto nepatri medzi planéty a mnoho iných zaujímavých vecí. Dúfame že váš táto téma zaujme a dozviete sa niečo nové.

2. Popis slnečnej sústavy

Okolo Slnka obieha 8 planét. Ich spoločnou charakteristikou je, že ide o telesá s relatívne malou hmotnosťou (v porovnaní s hviezdami) a nízkymi povrchovými teplotami. Spoločných vlastností je dosť, ale napriek tomu planéty netvoria homogénnu skupinu. Líšia sa hmotnosťou, rozmermi, fyzikálnym a chemickým zložením a možno dokonca aj mechanizmom vzniku.

V celom vesmíre máme zatiaľ podrobnejšie preskúmané iba planéty Slnečnej sústavy. V posledných rokoch mnoho nových planét, ktoré obiehajú okolo iných hviezd- exoplanéty. Avšak o týchto vzdialených svetoch máme zatiaľ veľmi málo informácií. Od 24. augusta 2006 sa Pluto nepovažuje za planétu Slnečnej sústavy z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy a objavov ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna.   

3. Vznik a vývoj Slnečnej sústavy

Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby. Pri hľadaní teórií opisujúcich vznik slnečnej sústavy sa premiešava množstvo vedných odborov vrátane astronómie, fyziky, geológie a planetológie. V hľadaní dôkazov o vzniku a formovaní slnečnej sústavy výrazne pomohli objavy exoplanét od začiatku 90.-tych rokov a objavy hviezd s protoplanetárnymi diskami.

Podľa v súčasnosti najviac uznávaného modelu Slnko a jeho planéty vznikli takmer súčasne z obrovského oblaku medzihviezdnej hmoty pred asi 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Stavebným materiálom bol plyn a prach v pôvodnej chladnej materskej globule. Oblak sa vlastnou gravitáciou zmršťoval, v jeho strede sa utvorilo Slnko a okolo neho postupne vznikli planéty a medziplanetárna hmota. Okolo mnohých mladých hviezd, napríklad Vegy, sa planéty pravdepodobne  formujú aj v súčasnosti.

4. Planéty slnečnej sústavy

4.1 Merkúr:

Merkúr je planéta nachádzajúca sa najbližšie k Slnku. Obieha ho v strednej vzdialenosti asi 58 miliónov kilometrov. Pohybuje sa priemernou rýchlosťou takmer 48 kilometrov za sekundu, teda rýchlejšie ako iné planéty, a jeden obeh jej trvá iba necelých 88 dní. Merkúr je najmenšia planéta slnečnej sústavy( donedávna to bolo Pluto ). Veľká časť povrchu je posiata krátermi spôsobenými dopadom meteoritov. Nachádzajú sa tu však i plytké roviny riedko posiate krátermi.

Caloris basin (Panva Caloris) je najväčší kráter s priemerom 1 300 kilometrov. Predpokladá sa, že vznikol dopadom asteroidu. Je obklopený koncentrickými prstencami pohorí vyvrhnutými impaktom. Na povrch je aj veľa hrebeňov (nazývaných zlomy), o ktorých sa predpokladá, že vznikli asi pred štyrmi miliardami rokov, keď sa horúce jadro mladej planéty ochladzovalo a scvrkávalo. Počas tohto procesu sa povrch planéty zdeformoval. Planéta rotuje okolo svojej osi veľmi pomaly, jedna otáčka jej trvá takmer 59 pozemských dní.

Výsledkom je, že na Merkúre slnečný deň (od východu Slnka po najbližší nasledujúci východ Slnka) trvá asi 176 pozemských dní - dvakrát tak dlho, ako je 88-dňový merkúrovský rok. Na Merkúre sú extrémne povrchové teploty, v rozpätí od maxima 430°C na Slnkom osvetlenej strane až po -170°C na tmavej strane. Za súmraku teplota klesá veľmi rýchlo, pretože takmer neexistuje atmosféra planéty. Pozostáva len z nepatrného množstva jadier hélia (v dôsledku slnečného vetra) a vodíka a zo stôp iných plynov.

  • Rovníkový priemer 4878 km 
  • Hustota  5430 kg/m3 
  • Hmotnosť (Zem = 1) 0,0553 
  • Objem (Zem = 1)  0,0562 
  • Perióda rotácie  28d 15h 30m 
  • Úniková rýchlosť  4,3 km/s
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka 57 909 176 km
  • Doba obehu okolo Slnka 87,97 dňa 
  • Doba otočení okolo osy  58,64 dňa

4.2 Venuša:

Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejším telesom na oblohe. Je to druhá planéta od Slnka, veľkosťou takmer identická ako naša Zem. Jej priemer je 95% priemeru našej planéty. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Na jej povrchu však vládne spaľujúca horúčava, jej atmosféra je plná oxidu uhličitého a vzniká a v nej kyselina sírová.

Dokázalo sa, že na povrchu planéty panuje veľmi vysoká teplota, pretože oxid uhličitý v hustej atmosfére bráni vydať späť teplo, ktoré planéta prijala zo Slnka. Vytvára sa teda jav u nás známy ako skleníkový efekt. Sondy Pioneer a Veněra namerali, že atmosféru Venuše tvorí z 96% oxid uhličitý a 3% tvorí dusík. Našli sa aj stopy neónu a niekoľko izotopov argónu.

V oblačnom príkrove planéty sa vyskytuje aj vodná para s desaťkrát väčšou hustotou ako v priezračnej atmosfére pri povrchu. Nažltlé zafarbenie, je spôsobené tým, že sa voda v oblakoch zlučuje so stopovými množstvami oxidu siričitého, pri ktorom vznikajú kvapky kyseliny sírovej. Vrstva mrakov nad povrchom Venuše je hrubá viac ako 20 kilometrov, je súvislá, neporušená. Jej dolná hranica je cca 50 kilometrov nad povrchom, teda omnoho vyššie ako na Zemi.

Pri povrchu zrejme vládne bezvetrie a „vzduch“ je pravdepodobne číry. Je to pravý opak toho, čo sa deje vo vrstve mrakov. Je to jedna obrovská búrka, kde sú mraky hnané rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu. Pri tejto rýchlosti obehnú celú planétu za 4 pozemské dni. Ruské aj americké sondy pozorovali blesky. Mnohých astronómov, vo Venušinej zmiatol útvar tvaru Y.

Rozprestiera sa na oboch pologuliach planéty. Vzniká vďaka prevládajúcim vetrom severnej a južnej pologule, ktoré sa na rovníku rozdeľujú. Tento útvar stále mení tvar, dokonca sa môže zmeniť na tvar obráteného C. vyšším miestom na povrchu Venuše je Maxwellovo pohorie. Možno je to v skutočnosti jedná veľká hora. Toto pohorie je tak vysoké, že ho možno rozpoznať aj pozemským radarom. Týči sa do výšky 10500 metrov nad stredným polomerom.

Pri pozorovaní tohto pohoria z povrchu Venuše by sa nám zrejme naskytol úžasný pohľad lebo sa dvíha 8000 metrov nad okolitou planinou. Je to zrejme pozostatok dávnej sopky, ktorej kráter mal priemer okolo 100 kilometrov. Najnižším miestom na Venušinom povrchu je Dianin kaňon (Diana Chasma), so svojou hĺbkou okolo 3000 metrov. Najnižšie položenou a najväčšou planinou je Atalatská planina (Atalanta Planitia). Má približne rovnakú rozlohu ako náš Atlantický oceán ale nie je tak hlboká.

  • Rovníkový priemer  12104 km  
  • Hustota 5250 kg/m3 
  • Hmotnosť (Zem = 1)  0,8149  
  • Objem (Zem = 1) 0,8568
  • Perióda rotácie 243d 0h 30m
  • Úniková rýchlosť 10,4 km/s
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka  108 208 926 km
  • Doba obehu okolo Slnka  224,70 dňa
  • Doba otočení okolo osy 243,02 dňa

4.3 Zem:

Zem je najväčšia z planét zemského typu. Má taktiež najvyššiu hustotu, zo všetkých planét v Slnečnej sústave. Je jediným vesmírnym telesom, na ktorom je preukázaný život. Je tiež najbližšou planétou k Slnku, ktorá má prirodzenú družicu, Mesiac. Ten vznikol "krátko" po vzniku Zeme. Je niekoľko teórií o jeho vzniku, ale vzhľadom k jeho zlozenie je najpravdepodobnejšia teória, že sa ešte rozžhavená Zem zrazila s telesom veľkosti Marsu, spojila sa s ním a vyvrhla časť materiálu do vesmíru, kde sa neskôr sformoval Mesiac.

Zem a Mesiac obiehajú okolo spoločného barycentra, ktoré je asi 1800 km pod povrchom Zeme. Rotácia Mesiaca je synchronizovaná s jeho obehom okolo Zeme. Preto je z Zeme vidieť iba jedna Mesačná strana. Zem má, ako všetky planéty, tvar elipsoidu s malou excentricitou(presnejšie má tvar geoidu). Tá je spôsobená rotáciou a odstredivou silou, ktorá pri tejto rotácii vzniká. Rozdiel rovníkového priemeru je asi o 43km väčší než je vzdialenosť pólov. ale zaguľatenie Zeme je omnoho menej výraznejšie než zakrivenie v dôsledku nerovnosti. Preto ľudia dlho považovali Zem za placku.

Vnútro Zeme je rozdelene na vonkajšiu kremíkovú pevnou kôru a plášť, tekuté vonkajšie jadro a pevné vnútorné jadro. tekuté vonkajšie jadro umožňuje existenciu magnetického pole vďaka šíreniu jeho elektricky vodivého materiálu. Kôra je široká od 5km(na dne oceánu) po 70km(pod pohoriami). Oceánska kôra sa skladá z kremíku, železa a horčíku. Kontinentálna kôra je zložená z kremíku, sodíku, draslíku a hliníku. Je rozlámaná na rôzne litosferické dosky, ktoré sa pohybujú a spôsobujú zemetrasenia a zmenu zemského reliéfu. Plášť zasahuje do hĺbky 2890km. Z väčšej časti je zložený z materiálov bohatých na horčík a železo. ich bod topenia závisí na tlaku.

Napriek tomu je tu horúco a pri ceste do hĺbky sa zvyšuje tlak, spodné časti tejto oblasti sú považované za pevné, zatiaľ čo horné sú polotekuté. Jadro sa delí na dve časti. Pevné vnútorné jadro s polomerom okolo 1250 km a tekuté vonkajšie jadro o polomere zhruba 3500 km, ktoré sa rozprestiera okolo neho. Vnútorné jadro je pevné a skladá sa predovšetkým zo železa a z menšej časti z niklu. Vonkajšie jadro, je zlozene zo zmesi tekutého železa a niklu.

Zem je vďaka svojej vzdialenosti od Slnka jedinou planétou, kde voda existuje v kvapalnom skupenstve, čo je hlavná podmienka pre vznik života. Zem je zo 71% pokrytá vodou. iba 29% tvorí súš. Atmosféra Zeme je zložená zo 78% z dusíku 21% kyslíku a zbytok tvoria iné plyny, z nich najdôležitejší je oxid uhličitý, ktorý vyvára skleníkový efekt a ozón, ktorý zachycuje UV žiarenie.

  • Rovníkový priemer 12756 km
  • Hustota  5,52 g/cm3
  • Hmotnosť (Zem = 1)  5,976 . 1024 kg 
  • Objem (Zem = 1)  1,083 . 1012 km3
  • Perióda rotácie  23h 56m 04s
  • Úniková rýchlosť  11,2 km/s
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka 149 597 887 km
  • Doba obehu okolo Slnka  365.25 dňa
  • Doba otočení okolo osy  23h 56m 04s

4.4 Mars:

Mars je štvrtou planétou vzdialenou od Slnka. Hovoríme o ňom ako o červenej planéte, čo je spôsobené najmä oxidmi železa. Sklon Marsu je o necelý stupeň odlišný od Zeme, čoho dôsledkom je podobné zmena štyroch ročných období. Aj keď sú na to relatívne veľké rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, aj v letných mesiacoch môžeme zbadať námrazu a snehový poprašok.

Je to jediná planéta slnečnej sústavy, kde na povrchu môžme nájsť ľadové čiapočky, ktoré sú tvorené vodným ľadom a zmrznutým oxidom uhličitým (len južná čiapočka). Povrch Marsu je pokrytý impaktnými a vulkanickými krátermi, na severnej pologuli sú ale aj planiny s malým množstvom kráterov. V súčasnosti tu nenájdeme žiadnu vulkanickú činnosť.

O tom, že tu v minulosti bola svedčí najmä Olympus Mons – najväčšia sopka Slnečnej sústavy, týčiaca sa do výšky 25 kilometrov. Povedľa nej nájdeme viacej sopečných pohorí. Charakteristickou črtou Marsu (ako aj všetkých ostatných vnútorných planét) sú tektonické zlomy, tu je najznámejší Valles Marineris, mohutný kaňon tiahnuci sa pozdĺž rovníku.

Zaujímavosťou povrchu Marsu je tiež sieť vyschnutých riečišť, ktoré boli v minulosti plné vody. Dnes sa však tečúca voda premenila na ľad v polárnych čiapočkách alebo v ľade pod povrchom. Kvôli veľmi nízkemu atmosferickému tlaku ani dnes nie je možné, aby sme na povrchu našli tečúcu vodu, pretože by sa hneď vyparila. Pod povrchom Marsu v kôre hrubej 48 kilometrov sa pravdepodobne nachádza nerozmŕzajúci ľad. Plášť je tvorený sopečnými horninami a je hrubý asi 200 km. Pod ním sa nachádza čiastočne roztavená prechodová vrstva, jadro má priemer 1300 – 2100 kilometrov.

Atmosféra je tvorená prevažne oxidom uhličitým so stopami dusíku, argónu a kyslíku. Atmosféra má tri vrstvy: troposféru (do 35 km), stratosféru (35 – 130 km) a termosféru (130 – 220 km), exosféru tvoria zbytky atmosféry vo výške nad 220 km. Pre atmosféru Marsu je typické prúdenie v severojužnom smere, ktoré prekračuje rovník. Teplý vzduch stúpa na tej pologuli, kde je práve leto hore, vo veľkých výškach sa premiestňuje na opačnú pologuľu a klesá dole.

Mars má oveľa menej oblačnosti ako môžeme vidieť na Zemi, dochádza tu však k cyklónovým búrkam, ktoré sú na Zemi podobné hurikánom a tajfúnom. Väčšina mrakov je tvorená vodnou parou, pri čiapočkách sú aj zmesou oxidu uhličitého. Čiapočky sa dopĺňajú aj jeho kondenzáciou. Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice, mesiace Phobos a Deimos.

  • Rovníkový priemer  6787 km 
  • Hustota 3940 kg/m3 
  • Hmotnosť (Zem = 1) 6,942 . 1023 kg  
  • Objem (Zem = 1)  
  • Perióda rotácie  24h 37m 23s
  • Úniková rýchlosť  5,0 km/s
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka 227 936 637 km
  • Doba obehu okolo Slnka 686,96 dňa
  • Doba otočení okolo osy  1,03 dňa

4.5 Jupiter:

Jupiter je najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Planéta má 1130krát väčší objem ako Zem a je 813krát ťažší. Pri formovaní Slnečnej sústavy mal 10krát väčší objem ako v súčasnosti, zahrieval sa gravitačnou kontrakciou a pripomínal novú vznikajúcu hviezdu . Jadrové reakcie vo vnútri Jupitera sa však nedokázali udržať, tak ako je to pri Slnku.

Ak by sa to nestalo, Jupiter by sa stal dvojhviezdou a slnečná sústava by bola podstatne iná ako ju poznáme dnes. Postupne sa planéta zvraštila, znížil sa jej jas. Teraz však tiež zo svojho vnútra vyžaruje rovnaké množstvo energie ako prijíma zo Slnka. Veľmi silné magnetické pole Jupitera viedlo k domnienke, že planéta má železné jadro.

Po rozsiahlych výskumoch sa však zistilo, že centrum magnetického poľa je od stredu planéty vzdialené 10 000 km a je odklonené o 11° od rotačnej osi. Tento bod je tiež stredom Jupiterovej magnetosféry. Tá siaha do vzdialenosti 10 miliónov kilometrov. Približne v polovičnej vzdialenosti má magnetosféra najväčšiu teplotu, asi 17krát viac ako v strede Slnka.

Jupiter ako aj ostatné vonkajšie planéty je tvorený prevažne z plynu a kvapalín, najmä z vodíku a hélia (podobne ako Slnko). Ak by mal pevné jadro, pravdepodobne by nebolo väčšie ako Zem. Nad ním by sa vyskytovala viac ako 6000 km hrubá vrstva ľadu, ktorý by sa tu udržal v pevnom skupenstve nie vďaka nízkym teplotám (Jupiter je naopak známy svojou vysokou teplotou) ale kvôli obrovskému tlaku.

Značnú časť planéty tvorí roztavený kovový vodík. Nad touto vrstvou sa nachádza prechodová zóna prechádzajúca do vrstvy tekutého molekulárneho vodíku. Jupiter je charakteristický svojimi farebnými búrkovými mrakmi, tvorenými v troposfére. Predpokladáme, že nižšie mraky sú podobne ako na Zemi tvorené vodnou parou. Ešte väčšia oblačnosť je tvorená síranom amónnym, v ešte väčších výškach už len čistým čpavkom.

Asi 60 km naj najvyššou vrstvou mrakov sa nachádza troposféra, ktorá plynulo prechádza do stratosféry, kde sa teploty pohybujú okolo -–100°C . Vo vyššej vrstve – ionnosfére teplota však opäť vzrastá. Atmosféra je zložitý systém s dobre viditeľnými horizontálnymi pásmi. Najvýraznejším útvarom na Jupiteri je tzv. Červená škvrna. Jedná sa o tehlovo-červený útvar, ktorý je asi 3krát väčší ako Zem.

Je považovaná za systém s vyšším tlakom ako okolie a pripomína obrovskú búrku. Vyskytuje sa vo väčších výškach a nižších teplotách ako má väčšina Jupiterovej oblačnosti. Veľká červená škvrna je takmer určite vyústenie nejakého prúdenia plynu, ktorý vystupuje do veľkej výšky z hlbín Jupiterovej atmosféry, ale prúdenie hmoty od škvrny je nepatrné. Búrka, ktorá trvá už viac ako 3000 rokov mení svoju intenzitu.

Pre tropický pás Jupitera sú charakteristické útvary v pravidelných vzdialenostiach. Na severnej pologuli sa vyskytujú aj malé hnedé búrky, ktoré rotujú obrovskou rýchlosťou v protismere hodinových ručičiek. Tieto útvary sa spájajú a rozpájajú. Najväčšia aktivita v Jupiterovej oblačnosti je v oblasti okolo Veľkej červenej škvrny. Jupiter ma aj prstence sú však zle viditeľné.

  • Rovníkový priemer 142800 km  
  • Doba obehu okolo Slnka  11,86 roka
  • Hustota  1330 kg/m3  
  • Doba otočení okolo osy  9,8 h
  • Hmotnosť (Zem = 1) 1,90 . 1027 kg
  • Perióda rotácie 9h 50m 30s
  • Úniková rýchlosť 59,6 km/s
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka  778 412 027 km

4.6 Saturn:

Saturn odjakživa vzbudzoval úžas medzi planétami. Je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy. To, čo ho robí výnimočným je ale práve známy pás prstencov. Saturn, podobne ako Jupiter, má pravdepodobne pevné železné a kamenisté jadro s priemerom menším ako 15 000 km, ktoré je obklopené vodou v tekutom stave, čo je spôsobené najmä vysokým tlakom.

Vrchné vrstvy vysokého tlaku sú tvorené kovovým vodíkom a tekutým molekulárnym vodíkom. Je pravdepodobné, že vývoj Saturnu bol rovnaký ako vývoj Jupiteru. 80% hmotnosti planéty je tvorené predovšetkým héliom a vodíkom, jadro je tvorené najmä železom, silikátmi a kyslíkom. Atmosféra sa skladá z metánu a čpavku, zistili sa však aj stopové množstvá fosforovodíku, propánu, etánu a acetylénu.

Atmosféra Saturnu je oveľa menej chuchvalcovitá ako atmosféra Jupiteru, je skôr podobná hmle a dá sa na nej rozoznať málo úkazov, ktoré by sa podobali Veľkej červenej škvrne alebo hnedým a bielym škvrnám. Charakteristickým rysom sú vodorovné pruhy oblačnosti v ktorých vanú vetry rýchlosťou až 1500 km/h. Najväčším útvarom je tzv. Annina škvrna, ktorá je podobne ako Jupiterova červená škvrna tvorená fosforovodíkom.

Za to, že atmosféra Saturnu je omnoho menej členitá a pestrá ako Jupiterova, môže menšia hmotnosť a nižšie teploty. V roku 1610 prvýkrát Galoleo Galilei pozoroval prstence Saturnu. Už v roku 1655 Huygens zistil, že prstence tiež majú svoje fázy vo vzťahu k Zemi s periódou každých 180 mesiacov. Do roku 1979, kedy sa do blízkosti Saturnu dostala sonda Pioneer 11, boli objavené len tri prstence pomenované A, B, C.

Pioneer 11 pomohol vedcom na Zemi upresniť, že Saturn má niekoľko tisícok prstencov, pričom tie sa skladajú z ďalších. Tieto sú usporiadané do hlavných prstencov v poradí D, C, B, A, F, G a E. Medzi prstencami A a B sa nachádza tzv. Cassiniho delenie. Prstence siahajú do vzdialenosti až 150 000 km od planéty. Doteraz sa s istotou nevie, či boli prstence pôvodne Saturnovým mesiacom, ktorý roztrhali slapové sily planéty alebo sú to pozostatky nebulárnej hmoty.

  • Rovníkový priemer 120800 km
  • Hustota  690 kg/m3
  • Hmotnosť (Zem = 1) 5,69 . 1026 kg 
  • Perióda rotácie  10h 14m
  • Úniková rýchlosť  35,5 km/s
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka 1 426 725 413 km
  • Doba obehu okolo Slnka 29,46 rokov
  • Doba otočení okolo osy  10,2 h

4.7 Urán:

Urán je prvý z vonkajších planét, ktorý bol objavený až v roku 1781. Najväčšou zaujímavosťou je, že sklon rotačnej osi planéty k obežnej rovine je 98° a teda k Slnku nie sú najbližšie oblasti blízko rovníka, ale striedavo oba póly. Na Uráne by sme tiež nemohli pozorovať ročné obdobia.

Ako ostatné veľké vonkajšie planéty, je aj Urán plynnou planétou. Dá sa rozoznať podľa jasne modrozeleného sfarbenia, ktoré je spôsobené vysokým obsahom metánu v atmosfére. Rozmermi sa blíži k Neptúnu. Jeho pevné jadro sa skladá z kovov a kremičitých hornín, priemer má asi 440 000 km.

Jadro obklopuje ľadový plášť z metánu, čpavku a vody so šírkou 10 000 km. Prevažujúcu zložku atmosféry tvorí vodík a hélium, v menšom množstve metán a acetylén. . Najnižšie teploty –220°C boli namerané na rozhraní medzi troposférou a stratosférou. Zaujímavosťou je, že oba póly majú rovnakú teplotu bez ohľadu na to, ktorý z nich je práve natočený k Slnku.

Magnetické pole Uránu je natočené o 60° vzhľadom k osi rotácie a má rovnakú intenzitu ako má zemské magnetické pole, pole Uránu je však budené elektricky vodivým oceánom čpavku a vody pod obrovským tlakom pod hranicou plynnej atmosféry. Urán, podobne ako dve najväčšie planéty slnečnej sústavy má niekoľko prstencov. 9 z nich bolo objavených pozemskými pozorovateľmi, viac sa o nich dozvedeli vedci až po prelete sondy Voyager 2, ktorý tiež objavil dva nové.

Systém prstencov je mladý a určite nevznikol súčasne s planétou. Vonkajšiu hranicu sústavy prstencov tvorí vonkajší okraj epsilonu, ktorý je vo vzdialenosti 25 500 km od hornej vrstvy oblačnosti planéty. Najväčší a najbližší prstenec má šírku až 2500 km.

  • Rovníkový priemer 51118 km
  • Hustota  1290 kg/m3
  • Hmotnosť (Zem = 1) 14,53
  • Objem (Zem = 1)  62,18
  • Perióda rotácie  17h 55m
  • Úniková rýchlosť  21,3 km/s 
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka 2 870 972 220 km
  • Doba obehu okolo Slnka 84,01 rokov
  • Doba otočení okolo osy  17,9 h

4.8 Neptún:

Neptún je trikrát ďalej od Slnka ako Saturn a o polovicu ďalej ako Urán, doba obehu okolo Slnka je 165 pozemských rokov. Podobne ako ostatné vonkajšie planéty je aj Neptún “veľká plynová guľa”. Neptún sa najviac podobá Uránu aj čo do zloženia. Prevláda vodík a hélium, zatiaľ čo atmosféra je tvorená metánom a čpavkom.

O planéte sa vedelo veľmi málo do roku 1989, kedy okolo nej v tesnej blízkosti preletela sonda Voyager 2. Boli potvrdených 6 mesiacov a štyri prstence, potvrdila sa existencia magnetického poľa so sklonom 50° k rotačnej osi a posunutím 9600 km od geometrického stredu planéty. Bola tiež stanovená priemerná teplota na planéte, -178°C. V atmosfére je najnápadnejšia veľká tmavá škvrna.

Najviac sa podobá Jupiterovej červenej škvrne čo do polohy aj relatívnej veľkosti. Jedná sa o eliptický útvar, ktorý je pravdepodobne tiež obrovskou búrkou, ktorá sa vyskytuje nad hornou vrstvou oblačnosti. Škvrna obehne planétu raz za 18,3 hodiny od východu k západu.

Južne od škvrny bol po celú dobu preletu sondy pozorovaný útvar, ktorý dostal meno “Skúter”, pretože sa pohyboval rýchlosťou väčšou ako samotná škvrna. Ak pri priblížení Voyageru k planéte boli pozorované prstence aj okolo planéty Neptún. Planétu obklopujú 4 úplné avšak veľmi tenké prstence.

  • Rovníkový priemer 49528 km
  • Hustota  1640 kg/m3
  • Hmotnosť (Zem = 1) 17,14
  • Objem (Zem = 1) 57,67
  • Perióda rotácie 19h 10m
  • Úniková rýchlosť  23,3 km/s
  • Priemerná vzdialenosť od Slnka  4 498 252 900 km
  • Doba obehu okolo Slnka  164,79 let
  • Doba otočení okolo osy  19,2 h 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu