Skupenské premeny látok

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 17.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 095 slov
Počet zobrazení: 17 800
Tlačení: 796
Uložení: 746
Skupenské premeny látok
 
Pod pojmom skupenské premeny chápeme dej, kedy sa látka mení z jednej svojej formy na inú. Je to dej, kedy sa vplyvom zmien vonkajších podmienok narúša silové pôsobenie medzi časticami, presnejšie povedané sa toto silové pôsobenie medzi časticami mení (zosilňuje alebo zoslabuje). Skupenské premeny sa vo veľkej miere spájajú s dodaním alebo odobratím veľkého množstva energie:
 
Aké celkové teplo Q musíme dodať ľadu pri určitej teplote pod bodom mrazu a normálnom tlaku aby sa premenil na paru pri určitej teplote nad bodom varu?
 
Q = Q1 + L1 + Q2 + L2 + Q3
 
Q1 – je teplo, ktoré musíme dodať ľadu, aby sa ohrial na teplotu topenia (bod mrazu)
L1 – je teplo, ktoré musíme dodať ľadu, aby sa zmenil na vodu pri tej istej teplote
Q2 – je teplo, ktoré musíme dodať kvapaline, aby sa ohriala na teplotu vyparovania (bod varu)
L2 – je teplo, ktoré musíme dodať kvapaline, aby sa zmenila na paru pri tej istej teplote
Q3 – je teplo, ktoré musíme dodať pare, aby sme ju ohriali na požadovanú teplotu nad bodom varu

Obsah:
1. Skupenstvá, rozdelenie a ich objem a tvar,vlastnosti
2. Skupenské premeny
3. Bibliografia a rešerše
 
1 Skupenstvá látok
Základné skupenstvá:
· Pevné  – látka je vo forme pevnej látky
· Kvapalné – látka je vo forme kvapaliny
· Plynné – látka je forme plynu
· Plazma - vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov
 
Plazma sa tiež považuje za skupenstvo, ale v podstate je to ionizovaný plyn, ktorý sa správa podľa teploty.
Vlastnosti: Kvapaliny sú látky ako je voda, mlieko, krv alebo sirup. Všetky sa skladajú z molekúl, ktoré sa neustále neusporiadane pohybujú (Brownov pohyb).
 
Vyznačujú sa určitými špecifickými vlastnosťami:

  1. dajú sa prelievať – keď sa kvapalina nachádza v gravitačnom poli Zeme, pôsobí na jednotlivé molekuly smerom dole gravitačná sila. Pôsobením tejto sily sa molekuly kvapaliny pohybujú smerom k Zemi.
Ak si pozrieme mapu Slovenska, zistíme, že aj všetky rieky tečú z hornatých oblastí smerom do nížin. Príčinou je pôsobenie gravitačnej sily na molekuly vody.
2 . voľný povrch hladiny v pokoji je vždy vodorovný
 - nádobu naplnenú kvapalinou môžeme postaviť na stôl nielen dole dnom, ale pokiaľ je zavretá, aj zvalenú. Keď sa hladina vody upokojí, bude vždy vodorovná.  Príčinou tohto javu je tiež gravitačná sila, ktorá pôsobí na jednotlivé molekuly kvapaliny.
Na tomto princípe funguje vodováha, ktorou zisťujeme, či je napríklad doska stola vodorovná.
 
3. dajú sa ľahko deliť – molekuly kvapalín držia pohromade určitými silami, ktoré sa dajú ľahko prekonať. Tým môžeme kvapaliny rozdeliť na menšie časti. Napríklad rôzne spreje sú naplnené kvapalinami, ktoré stlačením pumpičky ľahko rozprášime na drobné kvapôčky.
4. môžu meniť svoj tvar – kvapaliny môžeme naliať do nádob rôznych tvarov, vždy sa prispôsobia tvaru nádoby.
5. nemenia svoj objem – ak naplníme vodou injekčnú striekačku a jej otvor upcháme, zistíme, že piest stlačiť nemôžeme. Liter kvapaliny bude vždy liter a budeme na ňu potrebovať nádobu s objemom minimálne 1 liter  (samozrejme ak z nej neodlejeme alebo neodpijeme).
Pri zjednodušenom opise kvapalín z hľadiska mechaniky môžeme niektoré vlastnosti reálnych kvapalín zanedbať a vytvoriť model dokonalej kvapaliny.
Dokonalá (ideálna) kvapalina

- zanedbávame jej vnútornú molekulovú štruktúru,
- je spojitá (kontinuum),
- neprejavuje sa vnútorným trením
- má nulovú viskozitu, je dokonale tekutá,
- ľubovoľne veľké vonkajšie sily pôsobiace na kvapalinu sú zanedbateľné v porovnaní s vnútornými silami medzi časticami kvapaliny, preto je dokonale nestlačiteľná.

Plyny:
Špecifické vlastnosti plynov:

- pri prúdení plynu, alebo pri pohybe telies v plyne sa prejavuje jeho viskozita,
- plynné teleso nemá stály tvar, nadobúda tvar nádoby v ktorej je uzavreté,
- vypĺňa celý objem nádoby (pri zmenách objemu nádoby mení sa aj objem plynu),
- plyn je rozpínavý a stlačiteľný,
- plynné teleso nevytvára voľný povrch.
 
Pri približnom opise správania sa plynov môžeme niektoré ich vlastnosti z praktického hľadiska zanedbať a používať predstavu dokonalého plynu.

Dokonalý (ideálny) plyn

- neuvažujeme jeho časticovú štruktúru, považujeme ho za spojité prostredie ( kontinuum),
- neprejavuje sa vnútorným trením - má nulovú viskozitu, je dokonale tekutý,
- vnútorné silové pôsobenie medzi časticami plynu je zanedbateľne malé, je dokonale stlačiteľný.

Viskozita alebo väzkosť je fyzikálna veličina, miera odporu tekutiny deformovať sa pod vplyvom šmykových (tangenciálnych) napätí. Prejavuje sa vnútorným trením.
 
Medzi základné vlastnosti pevných látok patria krehkosť, tvrdosť, pružnosť a tvárnosť.

Krehkosť- pri prudkom náraze sa poškodí štruktúra látky, z ktorej je teleso zhotovené. Napríklad sklo sa pri náraze rozbije na drobné časti. Teleso z krehkej látky možno rozlomiť, alebo ľahko rozbiť.
Tvrdosť- vlastnosť látky vyjadrujúca jej schopnosť odolávať vonkajšiemu poškodeniu. Do telesa nemožno urobiť ostrým predmetom hlbšiu ryhu. Napríklad ak chceme spraviť ryhu nechtom do železa a vosku,podarí sa nám to len do vosku,pretože železo je tvrdšie.
Pružnosť-schopnosť látky,vrátiť sa do pôvodného stavu,keď na ňu prestaneme pôsobiť silou. Napríklad ohnuté pravítko z plástu sa vráti do pôvodnéhol tvaru,keď naň prestaneme rukou pôsobiť. Teleso z pružnej látky možno natiahnúť alebo ohnúť, ale potom opäť nadobudne svoj tvar.
Tvárnosť- vlastnosť látky uchovať si tvar vyvolaný deformáciou. Ak na ňu prestaneme pôsobiť,teleso nenadobudne pôvodný tvar (telesá z tvárnej látky po stlačení zmenia svoj tvar). Napríklad deformovanie plastelíny.
Pevné látky sú stlačiteľné, majú stály objem aj tvar (nesmie na nich pôsobiť žiadny činiteľ.)

Topenie - Je to dej, kedy sa dodaním určitého množstva energie narúša silové pôsobenie medzi časticami tuhej látky.
Je to dej, kedy látka prechádza z pevného skupenstva na skupenstvo kvapalné
Skupenské teplo topenia – teplo, ktoré príjme pevná látka pri skupenskom prechode na kvapalinu počas procesu topenia
Tuhnutie-Premena ľadu na vodu
Je to dej opačný k topeniu
Je to dej, pri ktorom látka prechádza zo skupenstva kvapalného na skupenstvo pevné
Skupenské teplo tuhnutia – teplo, ktoré odovzdá kvapalná látka pri skupenskom prechode na pevnú látku počas procesu tuhnutia
Tuhne voda, keď sa mení na ľad
Sublimácia - Je to dej kedy látka prechádza z pevného skupenstva priamo na skupenstvo plynné bez toho, aby pred tým prebehol proces topenia
Skupenské teplo sublimácie – teplo, ktoré príjme pevná látka pri priamom skupenskom prechode na plyn počas procesu sublimácie Sublimuje napríklad iód
Je to dej opačný k sublimácii
Je to dej, pri ktorom sa plyn priamo mení na tuhú látku, bez toho aby pred tým prebehol proces tuhnutia
Je to dej, kedy sa dodaním určitého množstva energie narúša silové pôsobenie medzi časticami kvapalne látky
Vyparovanie -Je to dej, kedy látka prechádza z kvapalného skupenstva na skupenstvo plynné
Skupenské teplo vyparovania – teplo, ktoré príjme kvapalná látka pri skupenskom prechode na plyn počas procesu vyparovania
Premena vody na paru
Je to dej opačný k vyparovaniu
Kondenzácia - Je to dej, pri ktorom látka prechádza zo skupenstva plynného na skupenstvo kvapalné
Skupenské teplo kondenzácie – teplo, ktoré odovzdá plyn pri skupenskom prechode na kvapalnú látku počas procesu kondenzácie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.415 s.
Zavrieť reklamu