Zvuk, Infrazvuk, Ultrazvuk

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 17.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 876 slov
Počet zobrazení: 11 571
Tlačení: 429
Uložení: 446
Zvuk, Infrazvuk, Ultrazvuk

Úvod
Zvuky sú všade okolo nás, bez nich by bol náš svet ukrátený o obrovské možnosti vnímania okolia. Jedným z dôvodov prečo sme si vybrali túto tému sú nedostatočné informácie o zvuku ako všeobecne, ale aj jeho ďalších formách ako hlasy, tóny, hudba. Niektoré vznikajú prirodzene v prírode, iné sú reprodukované zámerne. Zvuk, pre nás a aj pre všetky živé organizmy predstavuje základnú formu dorozumievania a komunikácie. Hlas je zvukový prejav ľudí a mnohých zvierat vytváraný hlasovými orgánmi. Je akustickým základom ľudskej reči a spevu. Základný tón vzniká v hrtane rozkmitaním hlasiviek a prúdom vzduchu z pľúc. Podľa Aristotela je to druh zvuku oduševnenej bytosti. Hlas je zvuk, ktorý má nejaký význam a nevzniká prosto tým, že sa vzduch vydychuje, ako keď sa kašle, ale tým, že vzduch, ktorý je v priedušnici, na ňu naráža. Nevieme si predstaviť svet bez zvuku. Zvuky  predstavujú jeden z piatich základných ľudských zmyslov, vďaka ktorým môžeme plnohodnote vnímať okolitý svet.

1 Zvuky okolo nás
Všetko, čo počujeme, je zvuk. Zvuky, ktoré počujeme, sa začínajú tým, že niečo spôsobí vibráciu vzduchu (chvenie), čo je dosť rýchly pohyb smerom dopredu a dozadu. Zabrnkajte na gumový pás, uvidíte ako vibruje a zároveň budete počuť aj zvuk. Položte prst na pás, čím zastavíte vibráciu a zvuk sa stratí. Keď potiahnete za gumový pás, jeho vibrácie nútia vibrovať aj okolitý vzduch. Potom sa vibrácia prenáša aj na ďalší okolitý vzduch, takže sa smerom od pásu začne šíriť zvuk. Keď sa tento vibrujúci vzduch dostane do vášho ucha, rozkmitá ušný bubienok a vy počujete zvuk. Vďaka technologickým pokrokom môžeme rôzne zvuky zaznamenávať a ukladať na rekordéry, v súčastnosti dokonca už aj na 3D prehrávače, ktoré nám prinášajú imitáciu vzniknutého zvuku na najvyššej úrovni.

1.1  Vytváranie zvukov
Všetko čo vibruje vydáva zvuk. Včela máva svojimi krídlami veľmi rýchlo dopredu a dozadu a my počujeme bzukot. Vo vzduchu nastáva zhusťovanie a zrieďovanie častíc, ktoré postupujú ako zvuková vlna rýchlosťou, ktorú označujeme rýchlosťou zvuku. Počet týchto zhustení a zriedení za sekundu sa nazýva frekvencia (staršie označenie kmitočet).
 
1.2  Mechanické vlnenie
Mechanické vlnenie je dej, pri ktorom sa kmitavý rozruch šíri látkovým prostredím. Jeho príčinou je existencia väzbových síl medzi časticami prostredia, ktorým sa vlnenie šíri. Kmitanie jednej častice sa prenáša na ďalšie častice. Takéto prostredie nazývame pružné prostredie. Šírenie vlnenia nie je spojené s prenosom látky. Častice prostredia sa nepremiestňujú v priestore, ale iba kmitajú okolo rovnovážnych polôh. Vlnením sa prenáša energia kmitavého pohybu zo zdroja vlnenia do prostredia, ktoré zdroj obklopuje. Postupné vlnenie je charakterizované tým, že kmitanie sa zo zdroja postupne prenáša do bodov vzdialenejších od zdroja.

Rýchlosť v, ktorou sa vlnenie šíri pružným prostredím je fázová rýchlosť vlnenia. Je to rýchlosť, ktorou sa premiestňuje rovnaká fáza kmitania jednotlivých bodov(napríklad najväčšia výchylka kmitavého pohybu). Závisí od vlastnosti prostredia v ktorom sa vlnenie šíri. Ak zdroj vlnenia kmitá s periódou T, resp. s frekvenciou f, tak vlnenie za dobu T prejde vzdialenosť λ , ktorú nazývame vlnová dĺžka vlnenia. Vlnová dĺžka je vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou.
 Platí vzťah :

Grafy funkcie:

1.3  Ako sa šíri zvuk
Všetko, čo počujeme, sa šíri prostredníctvom vzduchu okolo nás. Keby ste odstránili vzduch z miestnosti, v ktorej sa nachádzate, nepočuli by ste nič. Vo vesmíre, kde nie je žiaden vzduch nie je ani žiaden zvuk. Zvuk sa však nešíri len vzduchom. Vibrácie sa môžu prenášať prostredníctvom vody, skla, tehál, betónu a iných látok. Vibrácie sa šíria zvlášť rýchle a ľahko vo vode. Veľryby vydávajú zvuky, ktoré sa šíria oceánom do vzdialenosti stoviek kilometrov. Zvuk sa môže šíriť aj prostredníctvom budov. Ťažké nákladné auto, ktoré prechádza okolo vášho domu, môže spôsobiť, že celá budova sa začne chvieť a vydávať nízky dunivý zvuk. Vibrácie pochádzajúce z dopravy už neraz poškodili niektoré staré budovy, ktoré sa nachádzali v blízkosti ciest s veľkou premávkou.
 
1.4   Hlasitosť zvuku
Hlasitosť zvuku sa meria v decibeloch (dB). Čím bližšie sa nachádzate k zdroju zvuku, tým je zvuk hlasnejší. K ste veľmi blízko k zdroju veľmi hlasného zvuku, ako je napríklad výbuch, môžete si poškodiť sluch. Hlasné zvuky, ktoré sa nemusia okamžite prejaviť na vašom sluchu, môžu spôsobiť vážne poškodenie aj vtedy, ak ich vaše ucho prijíma dlhú dobu. Počúvanie hlasnej hudby cez sluchátka  môže taktiež spôsobiť hluchotu.
140 dB – hranica neprijateľnosti
130 dB – zvuk lietadla pri štarte
120 dB – motor bežiaci naprázdno
110 dB – rocková kapela
80 dB – vlak
70 dB – vysávač
50/60 dB – rušno v kancelárii, v dave
20 dB – knihovňa
10 dB – ticho na dedine

1.5  Rýchlosť zvuku
Vo vzduchu sa zvuk šíri rýchlosťou asi 340m za sekundu. Je to asi 4 krát rýchlejšie, než je rýchlosť pretekárskeho auta, ale je to len asi polovičná rýchlosť Concordu. Zvuk sa šíri trochu rýchlejšie za teplého ako za chladného dňa. Zvuk sa šíri omnoho rýchlejšie v tuhých telesách a vo vode, než prostredníctvom vzduchu.
kyslík pri 0°C - 613 m/s
voda pri 20°C - 1482 m/s
sklo - 5640 m/s

1.6  Vysoké a nízke zvuky
Počet kmitov vzniknutého zvuku za každú sekundu sa nazýva frekvencia. Frekvencia sa meria v hertzoch (Hz). Jeden hertz znamená jeden kmit za sekundu. Najvyšší tón, ktorý môže ľudské ucho počuť, má frekvenciu asi 20000 kmitov za sekundu (20000 Hz). Zodpovedá to tónu, ktorý sa nachádza asi o dve oktávy vyššie, než je najvyšší tón klavíra.

1.7  Akustika
Akustika je náuka o zvuku, časť fyziky, zaoberajúca sa mechanickými kmitmi a vlnami v plynných, kvapalných i tuhých prostrediach, ich vznikom, šírením a detekciou. Zvuk vzniká vlnením pružného hmotného prostredia, ktoré v určitom frekvenčnom rozsahu môžeme vnímať sluchom.

1.8  Zvuková bariéra

Zvuková bariéra, je hlasitý výbuch, ktorý je počuť vtedy, keď letí nad našou hlavou lietadlo rýchlosťou vyššou, než je rýchlosť zvuku. Spôsobuje to nárazová vlna, ktorá vzniká tým, že lietadlo tlačí pred sebou vzduch. Nad zemským povrchom je rýchlosť zvuku okolo 1200km za hodinu. Vyššie v atmosfére kde je chladnejšie, dosahuje rýchlosť zvuku len okolo 900 km za hodinu. Vedci označujú rýchlosť zvuku značkou Mach 1. Dvojnásobná rýchlosť zvuku je Mach 2 (Mach je nemecké meno, ktoré sa vyslovuje "Mark"). Keď dosiahnu lietadlá vyššiu rýchlosť, než je rýchlosť zvuku, ľudia občas hovoria, že prekonávajú zvukovú bariéru. Najrýchlejšie lietadlá na svete môžu dosiahnuť rýchlosť až 3 Machov. Pri takejto rýchlosti by ste preleteli vzdialenosť rovnú ôsmym futbalovým ihriskám za 1 sekundu. Prvé lietadlo, ktoré prekonalo zvukovú bariéru, bolo reaktívne lietadlo BellIV/I a satlo sa to v USA v roku 1947.

2 Infrazvuk
V dopravnom prostriedku, najmä v železničnom koľajovom vozidle, sa vyskytujú aj iné zložky zvuku ako len v oblasti počuteľných frekvencií. Zvuk vo frekvenčnom rozsahu nad 20kHz ľudský sluch nevníma a ani ľudské telo negatívne neovplyvňuje. Z fyziologického hľadiska je neškodný. Naopak infrazvuk, t.j. zvuk, ktorého frekvencia nepresiahne 16 Hz, človek sluchovo nezachytí, ale centrálna nervová sústava ho vníma. Infrazvuk ovplyvňuje činnosť ľudského organizmu.

Infrazvuk je definovaný ako akustické vlnenie v rozmedzí frekvenčného rozsahu prinízkom na to, aby bol počuteľný. Na vedeckom kolokviu v Paríži už v r.1973 boli frekvenčné hranice infrazvuku stanovené v rozmedzí 0,1 až 20 Hz. V niektorých krajinách sa môžu dolné a horné hranice infrazvuku vzhľadom na rôzne hygienické normy mierne odlišovať, ale nepresahujú horný limit 22 Hz. Pretože infrazvuk je druh akustickej energie, založený na šírení tlakových vĺn, z výskumu sa javí pravdepodobné, že pôsobí na orgány, ktoré sú v kontakte s atmosférou, t.j. pokožka, dýchacie a sluchové orgány. Ľudské vnímanie infrazvuku cestou sluchu vyžaduje však určitú minimálnu, relatívne vysokú hladinu akustického tlaku.

Lekárska veda stanovila, že ľudské telo vníma nízke frekvencie len pri pomerne vysokých amplitúdach hladiny akustického tlaku. Tieto amplitúdy rapídne stúpajú s klesajúcou frekvenciou, napríklad z približne 65 dB pri 32 Hz na 92 dB pri 16 Hz, na 100 dB pri 3 Hz a až na 140 dB pri 1 Hz. Zvuk a teda aj infrazvuk sa vo vzduchu šíri pozdĺžnymi vlnami. Vlnová dĺžka infrazvuku sa pohybuje v rozmedzí od 17 m (pri 20 Hz) až do 170 m (pri 2 Hz). Zvuk vo frekvenčnom rozsahu od 10 Hz do 75 Hz môže vyvolať rezonančné frekvencie brucha, hrudníka a hrdla. Vibrácie hrudnej steny môžu zasahovať respiračnú aktivitu. Infrazvuk podľa doterajších lekárskych výskumov svojimi účinkami najviac ovplyvňuje práve činnosť srdca a žalúdka. Zníženie bdelosti počas doby vystavenia vplyvu infrazvuku sa pozorovalo prostredníctvom zmien EEG, tlaku krvi, dýchania, hormonálnej produkcie a srdcovej aktivity.
Infrazvuk predstavuje vážny rizikový faktor najmä pre človeka. Zvlášť nebezpečné sú infrazvuky (vibrácie) s frekvenciou 7 - 8 Hz, pri ktorých rezonujú tkanivá a mechanicky sa poškodzujú najmä bunky vo svaloch a v nervovom tkanive.

Hygienické normy obmedzujú, až zakazujú prácu mladistvých a žien v takomto prostredí. Na infrazvuk sú zvlášť citliví aj reumatici. Ďalšie účinky infrazvuku sa prejavujú ako pulzovanie v hlave a úplne znemožňujú akúkoľvek intelektuálnu prácu. Aj pri pomerne nízkych intenzitách vyvoláva u živých organizmov únavu, podráždenie, závrate, aj zvracanie. Spôsobuje závraty, pocity panického strachu a pri frekvencii 7 Hz dokonca smrť. Teda infrazvuky s veľmi vysokou energiou môžu zabíjať ľudí i živočíchy na väčšie vzdialenosti.
Pochopiteľne človek už musel zneužiť tento poznatok a vyrobil infrazvukové zbrane. Sledovanie otázok infrazvuku v oblasti jeho zdrojov, generovania, šírenia, tlmenia, merania a vyhodnocovania negatívneho vplyvu na človeka a s tým spojené vedomosti o komplexnom analyzovaní infrazvuku sú v súčasnosti len málo rozpracované. Rozvíjajú sa až v posledných rokoch v súvislosti s dopravným výskumom. Konkrétne najmä tie súvislosti, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť systému človek stroj. Pôsobenie intenzívneho infrazvuku na človeka vyvoláva jeho nefyziologické stavy, čím by mohlo dôjsť k rôznym haváriám, a teda zníženiu kvality dopravy. V železničných koľajových vozidlách je splnených veľa podmienok pre vznik infrazvuku.
Pozoruhodné je, že styk kolesa a koľajnice je aj zdrojom infrazvuku. Šíreniu hluku konštrukciou je možné zabrániť len vhodnou úpravou samotnej konštrukcie, napr. pri veľkých kovových plochách vystužením, aby sa z nich nestali kmitajúce membrány, vetvením konštrukcie, pružnými vložkami, antivibračnými nátermi a radom ďalších konštrukčných zásahov. Z meraní na hnacích vozidlách elektrickej trakcie pri rýchlostiach nad 100 km.h -1 vyplývajú jednoznačne poznatky o výskyte infrazvuku.

3 Ultrazvuk
Ultrazvuk sa od obyčajného zvuku líši len svojou vysokou frekvenciou. Jeho pomerne príliš vysoká hodnota je príčinou, že sa ako zdroje ultrazvuku obyčajne používajú špeciálne prístroje a zariadenia. Z čisto mechanických zdrojov ultrazvuku sú to najmä: špeciálne skonštruovaná kovová uzavretá píšťala veľmi malých rozmerov, tzv. Galtonova píšťala, a na podobnom princípe založený Hartmanov akustický generátor, v ktorom prúd vzduchu unikajúci z kužeľovej trubice naráža na valcový rezonátor. Pomocou Hartmanového generátora je možné získať ultrazvuk s frekvenciou 130 kHz. A pri použití vodíka až 500 kHz. Pri pokusoch s ultrazvukom a pri jeho praktickom používaní sú zdroje ultrazvuku najčastejšie piezoelektrické alebo magnetostrikčné ultrazvukové generátory, ktoré sú o mnoho lepšie ovládateľné ako generátory mechanické.

Pretože sú ultrazvukové vlny veľmi krátke, ultrazvuk sa šíri prostredím prakticky priamočiaro a pri odraze od prekážok platí zákon odrazu. Jeho inou významnou vlastnosťou je, že na rozdiel od obyčajného zvukového vlnenia je ultrazvuk vo vzduchu a iných plynov značne absorvovaný, a to tým viac, čím je jeho vlnová dĺžka menšia. Oproti tomu v kvapalinách, napríklad vo vode, sa ultrazvukové vlnenie môže rozšíriť i do veľmi veľkých vzdialeností. Túto vlastnosť ultrazvuku dobre vyjadrujú hĺbky x vzduchové a vodné vrstvy, potrebné k zoslabeniu intenzity ultrazvuku na polovicu.

3.1  Defektoskopia
Ultrazvuk sa v praktickom živote využíva pre svoje významné vlastnosti rôznymi spôsobmi. Jeho malá vsiakateľnosť vo vode umožňuje veľmi rýchlo merať napríklad hĺbky morí, tzv. metódou ozveny ultrazvuku. Zdroj ultrazvuku upevnený na lodi pod vodnou hladinou vysiela veľmi krátke ultrazvukové impulzy, ktoré sa po odraze od dna mora vracajú a účinkujú na prijímač ultrazvuku. Ak medzi vysielaním a zachytením ozveny ultrazvukového signálu uplynul čas a rýchlosť zvuku vo vode je delta v, potom hĺbku mora určuje vzorec
h = 0,5v. delta t
Odraz ultrazvuku na rozhraní dvoch hmotných prostredí sa využíva i k hľadaniu kazov v kovových výrobkoch ( tzv. ultrazvuková defektoskopia).
Rýchle zmeny tlaku v kvapalinách, ktorými sa ultrazvuk šíri, vyvolávajú kmitavý pohyb častíc, ktoré sa v nich vznášajú. Ultrazvuk sa dá týmto spôsobom podporovať homogenizáciou heterogenných sústav, t.j. vytvárať veľmi jemné disperzné (rozptýlené) sústavy, akými sú suspenzia, emulzia, pena, koloidné roztoky. Ultrazvuk účinkuje i na väčšie molekuly a podporuje ich chemickú reakciu. Využívaním tohto účinku sa zaoberá odbor chémie, ktorý sa nazýva fonochémia.

3.2  Kto vynašiel ultrazvuk
Ultrazvuk je definovaný ako 20000 vibrácii za sekundu. Využíva zvukové vlny, ktoré majú oveľa vyššiu frekvenciu akú môže ľudské ucho zachytiť. Pri vstupe do tela, tieto vlny narážajú kostí a rôznych vnútorných orgánov. Tieto vysokofrekvenčné vlny sa potom odráža späť z orgánov a tkanív, ktoré tvoria obrazy vnútorných častí tela na obrazovke zdroje. Povaha odrazu umožňuje lekárom určiť typ tkaniva. Vynález ultrazvuku bol medzníkom v lekárskej histórii. To sa ukázalo ako odrazový mostík k rozsiahleho lekárskeho výskumu. Ultrazvuk má pomáhal lekárskeho výskumu pri získavaní pohľad na fungovanie ľudského tela. História jeho objavu siaha až do obdobia druhej svetovej vojny. Štúdia o radare a sonare boli predchodcami vývoja ultrazvukového prístroja.

Mená dvoch vedcov vystupujú tučným písmom v histórii ultrazvuku a lekárske zobrazovanie. Prvý z nich je, že doktor Karl Theodor Dussik z Rakúska. Karl ako lekár vykonáva výskum na prenos ultrazvukového vyšetrovania mozgu. Na základe jeho zistení publikoval prvú knihu o ultrazvukovom lekárstve v roku 1942. Druhé meno je, samozrejme, svetovo preslávené. Bol to profesor Ian Donald of Scotland, ktorá vyvinula praktické technológie a aplikácie pre ultrazvuk v 1950. Ultrazvuk bol prvýkrát testovaný ho v roku 1957 a o rok neskôr bol jeho fungovanie testovaný na tehotné ženy.
 
Najrozšírenejšie použitie tejto techniky je jeho použitie v sonografia vyrábať obrázky ľudského plodu v maternici. Pôrodnícky ultrazvuk pomáha skúmať zdravie nenarodeného dieťaťa. Pomáha pri hodnotení gestačného veku, životaschopnosť plodu a rast, umiestnenie placenty a predovšetkým kontroly pre veľké fyzické abnormality. Ultrazvuk má rôzne ďalšie výhody tiež. Mäkkých tkanív zobrazovanie mnohých častí tela sa vykonáva pomocou ultrazvuku..Ultrasound môže byť použitý na nájdenie nádorov, a analyzovať štruktúru kostí. Technika Doppler tohto stroja pomáha zviditeľniť tepny a žily a tým sledovať prietok krvi v každom orgáne. Je čoraz viac používajú pri úraze a prvá pomoc prípadoch tiež.

3.3  Využitie ultrazvuku
Ultrazvuk nachádza široké uplatnenie v rôznych odvetviach priemyslu, stavebníctva, v lodnej doprave, vo vojenskej technike, ale aj v zdravotníctve. Pomocou neho sa skúšajú vlastnosti materiálov, kontrolujú sa betónové nosníky, mosty, rotory turbín a iných strojov. Ultrazvuk umožňuje obrábanie najtvrdších materiálov, ale aj spájkovanie hliníka. Uplatňuje sa pri výrobe najjemnejších emulzií, ale aj pri meraní rýchlosti prúdenia kvapalín a plynov. Úspešne sa využíva tiež v odlučovacích zariadeniach, kde zlepšuje parametre čistiacich filtrov. Možnosti použitia ultrazvuku sú však ešte ďaleko širšie. Jedným z posledných výdobytkov ultrazvukovej techniky je sonografia, metóda ultrazvukového zobrazovania, ktorá sa používa v lekárstve obzvlášť v gynekológii.
 
4 Vnímanie zvukov a reči
4.1  Ľudské ucho

Sluch je jeden z piatich zmyslov človeka, ktorý je asi najvýznamnejší pri komunikácii s inými ľuďmi. Počúvaním trávime veľa času a sluch predstavuje rýchly a účinný spôsob získavania informácii. Uši zachytávajú zvuky a vysielajú do mozgu správy. Zvuk sa šíri vo vlnách. Vonkajšie uši sa nazývajú ušnice. Majú lastúrovitý tvar a sú umiestnené po bokoch hlavy. Zachytávajú zvukové vlny a odrážajú ich do zvukovodu. Tieto vlny narazia na bubienok. Bubienok je tenký kúsok kože, ktorý vibruje pri nárazoch zvukových vĺn. V strednom a vnútornom uchu sa vibrácie menia na elektrické signály, ktoré mozog triedi a zaznamenáva. Tri drobné, spojené kostičky v strednom uchu – kladivko, nákovka a strmienok – prenášajú vibrácie z bubienka do slimáka. Nervové bunky v slimáku vysielajú informácie o zvukoch do mozgu. Vnútorné ucho sa skladá zo slimáka a polkruhovitých kanálikov. Polkruhové kanáliky slúžia pri udržiavaní rovnováhy. Ucho je spojené s krkom Eustachovou trubicou, ktorá zmierňuje nebezpečný pretlak vznikajúci v uchu.

4.2  Hlasivky
Hlasivky (lat. plicae vocales) sú hlavným fonačným orgánom cicavcov. Sú zložené útvary v hrtane, skladajúce sa z hlasivkového svalu, ktorým sa pripájajú na krhlovité chrupky a utvárajú hlas. Štrbinu (glottis) medzi hlasivkami ohraničujú aj vnútorné plochy krhlovitých chrupiek. Tieto chrupky ich svojimi pohybmi pri fonácii približujú alebo odďaľujú. Lekársky odbor zaoberajúcim sa na zdravie hlasiviek a hlasu sa nazýva foniatria.

Pri pohľade z ústnej dutiny sú hlasivky vidieť hneď za hrtanovou príklopkou, ktorá pri prehĺtaní chráni vstup do hrtanu. Hlasivkové svaly a väzy sa napínajú medzi hlasivkovým výbežkom konvicovité chrupavky a zadným okrajom štítnej chrupavky. Hlasivkové riasy sú veľmi pružné - samotný hlasivkový výbežok je tvorený elastickou chrupavkou, hlasivkový väz, čo je vlastne zosilnená fibroelastická membrána hrtanu, je tiež z elastických vlákien. Pri približovaní hlasivkových rias dôjde k tomu, že pri výdychu do nich vzduch naráža a odpudzuje ich od seba. Vďaka svojej pružnosti sa riasy hneď vracajú do pôvodnej polohy, rozochvievajú sa a spôsobujú pravidelné prerušovanie prúdu vydychovaného zvuku. Tón hlasu záleží na rezonančnej frekvencii kmitajúcich hlasiviek. U dospelého muža sa tato frekvencia pohybuje okolo 125 Hz, u dospelých žien je asi 210 Hz, u detí cez 300 Hz.

5 Záver
Neprestávajúce a nekonečné ticho. Taký by bol náš svet bez zvuku. Keby sme prišli o obrovské kvantum možností, ktoré nám zvuk prináša, naše životy by sa dali prirovnať k životu hlboko pod zemou, alebo ako sme sa dozvedeli počas práce na projekte i vo vesmíre, kde nie je vzduch, by sme boli bez akéhokoľvek hlasového kontaktu. Zvuk je prítomný na Zemi takmer všade a aj tak mnohí z nás nemajú potuchy ako vzniká, ako ho prijímame a všeobecne na akom princípe pracuje. Týmto projektom sme to chceli aspoň trochu priblížiť samým sebe a naším rovesníkom.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.119