Astronómia

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 19.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 760 slov
Počet zobrazení: 2 913
Tlačení: 259
Uložení: 244
Astronómia

Úvod
Vesmír...Vesmír je pre ľudské chápanie niečo nekonečné, niečo tajomné, nebezpečné, temné, ale zároveň i niečo krásne a na pohľad nezabudnuteľné. Je plný farieb a energie. Vesmír je jeden obrovský priestor plný množstvom sústav a objektov, ktoré bezcieľne blúdia vesmírom, ale aj nádherných úkazov, z ktorých niektoré sme schopný vnímať voľným okom, ďalekohľadmi alebo špeciálnymi prístrojmi v observatóriu. No väčšina procesov a úkazov  sa odohráva v skrytých hlbinách tohto nekonečného a záhadného priestoru. Tieto procesy sú pozorovateľné len pomocou rôznych vesmírnych sond a družíc. Na objasnenie vzniku, vývoja, stavby a pohybu telies a sústav vo vesmíre, taktiež na objasnenie fyzikálnych a chemických vlastností týchto astronomických objektov a na preskúmanie vesmíru ako celku nám slúži jedna z najstarších vied astronómia.

Astronómia už od dávnych čias bola dôležitým prvkom vývoja človeka. Krása a pravidelnosť úkazov na oblohe boli zdrojom údivu už v minulosti a inak to nie je ani dnes, pričom v dnešnej dobe sme o niečo skúsenejší, no stále nemáme o vesmíre absolútny prehľad. Mnohým ľuďom skutočnosti o pozorovaní, výskumoch a záhadách vesmíru nie sú známe. Avšak túžba po vedomostiach o našom pôvode vyústila v našu hlbokú zvedavosť v oblasti vzniku a histórie Slnka, planét, galaxií, hviezd a vesmíru ako celku a to je jeden z dôvodov prečo sme si vybrali práve tému astronómia. Samozrejme, v našom každodennom živote sa nad tým ani nezamýšľame. Vesmír berieme tak, že tu proste je a všetko čo je v ňom má tiež svoje miesto. Vesmír a objekty nachádzajúce sa v ňom však ani zďaleka nie sú také jednoduché ako si naše zmysli predstavujú. V našom projekte by sme vás chceli oboznámiť s rozsiahlejšími poznatkami o tejto vede, taktiež vám priblížiť menej známe objekty vzdialeného vesmíru. Povieme si o zaujímavých témach a neobjasnených vesmírnych záhadách. V závere sa budeme zaoberať astronomickými víziami do budúcnosti, existenciou vesmíru a stým súvisiacu existenciu našej populácie.

1. ÚVOD DO ASTRONÓMIE
1.1 Čo je astronómia? 
Astronómia je veda o vesmíre, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav. Zároveň skúma fyzikálne a chemické vlastnosti astronomických objektov, ako aj procesy, ktoré ich vyvolávajú. Zaoberá sa  astronomickými objektami, medzi ktoré patria:
1. slnečná sústava tvorená Slnkom, planétami a ich mesiacmi, medziplanetárnou hmotou zahŕňajúcou kométy, asteroidy, meteority a medziplanetárny prach.
2. hviezdy a všetky ostatné telesá hviezdnej sústavy - dvojhviezdy, hviezdokopy, hmloviny, medzihviezdna hmota.
3. galaxiami a skupinami galaxií - supergalaxie, Metagalaxia, medzigalaktická hmota.
4. všetky druhy žiarenia vo vesmíre – kozmické, reliktové žiarenie
5. sám vesmír ako celok 
Slovo astronómia pochádza z gréčtiny zo slov astró-hviezda a nómos-zákon. Etymologicky znamená „zákon hviezd“.
 
1.2 História astronómie
Astronómia je jedna z najstarších vied. Stopy začiatkov astronómie nachádzame v záznamoch najstarších civilizácií. Ako prírodná veda v dnešnom chápaní začala sa rozvíjať až v 16. storočí  prácami M. Kopernika, neskôr G. Galileiho, J. Keplera a I. Newtona. Závažnú úlohu v kopernikovskej revolúcii astronómie mal objav ďalekohľadu. Začiatky modernej astronómie siahajú do polovice 19. storočia, keď sa pri astronomických pozorovaniach začali využívať spektroskopické a fotografické metódy. Prudký rozvoj modernej astronómie nastal po zavedení rádioastronomických metód v štyridsiatych rokoch nášho storočia. Kozmický výskum za hranicami zemskej atmosféry, umožňujúci pozorovať kozmické objekty v celom rozsahu spektra, sa začal po vypustení prvej umelej družice Zeme/ V roku 1957, družica Sputnik 1/.
 
„…Dôležité dátumy v histórii astronómie
3000 před Kr. – Prvé známe astronomické záznamy v Babylone.
125 před Kr. – Hipparchos roztrieďuje hviezdy podľa ich jasnosti.
1543 – Mikuláš Kopernik tvrdí, že Zem obieha okolo Slnka.
1600 – Johannes Kepler zisťuje, že planéty obiehajú okolo Slnka po elipsách.
1781 – William Herschel objavuje Urán.
1846 – Objavený Neptún.
1908 – Prvýkrát pozorované obrie a trpasličie hviezdy.
1930 – Clyde Tombaugh objavuje Pluto
1938 – Zachytené rádiové vlny z kozmu.
1955 – V anglickom observatoriu Jodrell Bank bol postavený radioteleskop s priemerom 76m.
1997 – Do atmosféry Jupitera vniká sonda a zbiera údaje zároveň sonda Sojourner pristává na Marse...“ ( Jaurová, M.:Všeobecná encyklopédia pre mladých,2002.str.338)
 
1.2.1 Astronómia staroveku
Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie, žatva). Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčené kamene alebo kamenné kruhy známe ako Henge. Najstaršie svedectvá o pozorovaniach nebeských telies, ako aj prvé nesporné astronomické poznatky nachádzame u starých kultúrnych národov, akými boli v Ázii Sumeri, Babylončania a Číňania, v Afrike Egypťania, v Amerike Mayovia, v Európe Briti. Obrábanie pôdy a pestovanie poľnohospodárskych plodín si vyžiadali usadlý spôsob života a veľmi skoro aj snahu pochopiť a predvídať pravidelne sa opakujúce javy prírody a oblohy. Už v 5. tisícročí pred n. l. sa začal používať na astronomické merania gnómon, jeden z najstarších prístrojov astronómie

/Gnómon  alebo nesprávne gnomon  je  astronomické  zariadenie používané už v staroveku. Tvorí ho zvisle postavená tyč zakončenáihlanom. Smer tieňa, ktorú vrhá tyč na plochu pod ňou, udáva azimut. Dĺžka tieňa závisí od výšky telesa vrhajúceho tieň. Pomocou gnómonu sa dá určiť sklon  ekliptiky  k  rovníku, čas slnovratu a rovnodennosti, dĺžka roka a môže byť použitý aj ako slnečné hodiny/. Približne 4000 rokov pred n. l. mali Sumeri už celkom presnú predstavu o štyroch svetových stranách. Egypťania v tom čase už vedeli, že rok trvá 365 dní, že každoročne tesne pred záplavami Nílu sa ukáže na rannej oblohe hviezda Sírius. V Egypte už v 3. tisícročí pred n. l. používali na meranie času cez deň slnečné hodiny. V období 2700-2400 pred n. l. využívali Egypťania astronomickú orientáciu podľa pyramíd. Približne 2000 rokov pred n. l. starí Číňania poznali pohyb Slnka už tak presne, že mohli predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca. Z obdobia 1900 pred n. l. pochádza monumentálna kamenná stavba Stonehenge pri Salisbury v juhozápadnom Anglicku, ktorú používali Briti nielen na náboženské obrady, ale nesporne aj na astronomické pozorovania.  Mezopotámii bola v 8. storočí pred n. l. zavedená pravidelná astronomická pozorovacia služba. Babylonskí astronómovia vyvinuli veľké úsilie na dosiahnutie čo najväčšej presnosti astronomických pozorovaní. Polohu nebeských telies vedeli určiť s presnosťou na 6 minút. Najväčším úspechom babylonskej astronómie bol objav a presné určenie periodicity zatmení Slnka a Mesiaca. Približne zo 7. storočia pred n. l. pochádza najstaršia známa učebnica astronómie Mul apin. Vznikla v Mezopotámii v období najväčšieho rozmachu babylonskej astronómie.
 
1.2.2 Astronómia stredoveku
V tomto období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov objektov viditeľných voľným okom. Autormi niekoľkých významných príspevkov v oblasti astronomie boli starovekí Gréci. V Starovekom Grécku a ostatných včasných civilizáciách bola astronómia založená predovšetkým na astrometrii, meraní pozícií hviezd a planét na oblohe V roku 500 Aryabhata predstavil matematický systém, ktorým zaviedol pohyb Zeme okolo vlastnej osi a zvažoval pohyby planét vo vzťahu k Slnku. Na sklonku 9. storočia islamský astronóm al-Fargání rozsiahlo opísal pohyb nebeských telies. Ku koncu 10. storočia bolo blízkoTeheránu v Perzii (dnešný Irán) vybudované obrovské observatórium,a to vďaka astronómovi al-Khujadimu. V Perzii Omar Chajjám uskutočnil reformu kalendára, ktorá bola presnejšia než juliánska a priblížila sa presnosťou ku gregoriánskej. Gréckej astronómie vďačíme za významných astronómov a za utvorenie geocentrického svetového systému. Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru. Zástancom geocentrizmu bol Aristoteles, dôkladne a logicky ho prepracoval a geometricky zdôvodnil  Ptolemaios v knihe  Almagest. V časoch renesancie, Mikuláš Kopernik navrhol heliocentrický model Slnečnej sústavy. Jeho prácu obhájil, rozšíril a opravil Galileo Galilei a Johannes Kepler. Galileo pridal do svojich pozorovaní zlepšenie pomocou teleskopu. Kepler bol prvý, kto vymyslel systém, ktorý správne opisoval detaily pohybov planét okolo Slnka nachádzajúceho sa v strede Slnečnej sústavy. Kepler však neuspel pri formulovaní teórie stojacej za jeho zákonmi.
Až Newtonov objav nebeskej dynamiky a jeho gravitačné zákony konečne vysvetlili pohyby planét. Newton tiež vymyslelreflekčný teleskop. Hviezdy boli zaradené medzi vzdialené objekty. S objavom spektroskopie bolo dokázané, že sú podobné nášmu Slnku, ale so širokým rozsahom teplôt, hmotností a veľkostí. Existencia našej galaxie, Mliečnej cesty, ako oddelenej skupiny hviezd bola dokázaná iba nedávno. Kozmológia urobila v 20. storočí obrovské pokroky so svojím modelom Veľkého tresku, ktorý výrazne podporovali dôkazy poskytované astronómiou a fyzikou.
 
1.3 Delenie astronómie
  1.3.1  Podľa predmetu štúdia
•  Astrofyzika: študuje stavbu, fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie vesmírnych telies.
•  Astrometria: skúma pozície objektov na oblohe a ich zmeny, definuje systém súradníc a kinematiku objektov.
•  Nebeská mechanika, alebo tiež astrodynamika: študuje pohyb kozmických telies
•  Extragalaktická astronómia: študuje objekty (hlavne galaxie) mimo našej galaxie.
•  Galaktická astronómia: skúma štruktúry a ich zložky v našej a iných galaxiách.
•  Kozmológia: zaoberá sa vesmírom a jeho vývojom. Predmetom štúdia kozmológie je teoretická astrofyzika v najširšom meradle.
•  Planetológia: skúma planéty v Slnečnej sústave i mimo nej.
•  Stelárna astronómia: zaoberá sa výskumom priestorového rozloženia a zákonitostí pohybov hviezd a hviezdnych sústav.
•  Kozmogónia: skúma vznik a vývoj vesmírnych telies a ich sústav.
•  Špeciálne sú vedy:
•  Vznik hviezd: študuje podmienky a procesy, ktoré vedú k vzniku hviezd vo vnútri plynových oblakov, a samotný proces vzniku.
•  Vývoj hviezd: zaoberá sa evolúciou hviezd od ich vzniku až po ich „zánik“ ako hviezdne zvyšky.

Vznik a vývoj galaxií: skúma zrod galaxií a ich vývoj.
  
1.3.2 Podľa spôsobu získavania informácií
V astronómii sa informácie získavajú hlavne z analýzy elektromagnetického žiarenia/ Elektromagnetické žiarenie je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia/, fotónov/ Fotón je vo fyzike elementárna častica, kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia., ale informácie sa prenášajú aj kozmickým žiarením/ Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej  atmosféry z kozmického priestoru/  a v blízkej budúcnosti zrejme aj gravitačnými vlnami. Tradičné rozdelenie astronómie je dané časťami pozorovaného elektromagnetického spektra:
•  Optická astronómia: Je časťou astronómie, ktorá používa špecializované zariadenie na zisťovanie a analýzu svetla približne vo vlnových dĺžkach viditeľných okom (okolo 380 - 780 nm). Najbežnejším prístrojom je teleskop s elektronickým zobrazovačom a spektrografom.
•  Infračervená astronómia: Zaoberá sa zisťovaním a analýzou infračerveného žiarenia (väčšie vlnové dĺžky ako červené svetlo). Najbežnejším prístrojom je teleskop, ale s vybavením optimalizovaným pre infračervené žiarenie. Na eliminovanie šumu (elektromagnetickej interferencie) z atmosféry sa používajú vesmírne teleskopy.
•  Rádioastronómia: Rozpoznáva žiarenie vo vlnových dĺžkach od milimetrových po dekametrové. Prijímače sú podobné prijímačom používaným v prenosoch rádiových vysielaní, ale o niečo citlivejšie.
•  Vysokoenergetická astronómia
 
2. VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI V ASTRONÓMII A  ICH OBJAVY
Ak chceme porozumieť súčasnej astronómií, je dôležité pochopiť, čo jej predchádzalo a  aký ľudia túto starobilú vedu formovali.
· Bethe Hans Albrecht ( 1906), nemecký astrofyzik žijúci v USA. V roku 1938 spolu s Carlom Friedrichom von Weizsäckerom objavili cyklus atómových reakcií, pri ktorých sa uvoľňuje energia vnútri hviezd. V roku 1967 dostal Nobelovu cenu za fyziku. /prílohy, obr. č.1/
· Einstein Albert (1879-1955), nemecký fyzik, ktorý od roku 1933 žil v USA. Všeobecne je považovaný za najvýznamnejšieho teoretického fyzika nášho storočia. Je autorom špeciálnej a všeobecnej teórie relativity, ktorá je základom modernej kozmológie i astrofyziky.
Všeobecná teória relativity je teória o priestore, čase a gravitácii, ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916).Opisuje vzájomné pôsobenie (interakciu) priestoru a času na jednej strane a hmoty (vrátane polí) na strane druhej. Jej hlavná výpoveď je, že gravitácia vlastne nie je nič iné ako geometrický jav v zakrivenom štvorrozmernom časopriestore, presnejšie: Hmotné telesá sú zdrojom gravitačného poľa, ktoré určuje vlastnosti časopriestoru v danej oblasti, ktorá zas naopak spätne ovplyvňuje stav a pohyb telies v danej oblasti.
 V astronómii vysvetlil posun perihélia Merkúru, predpovedal odklon svetelných  lúčov pri okraji Slnka a sčervenanie svetla pri úniku z gravitačného poľa. Vytvoril stacionárny model konečného a uzavretého vesmíru (Einsteinov-De Sitterov vesmír). V roku 1921 dostal Nobelovu cenu za fyziku. Sám Albert Einstein sa k vesmíru vyjadril: „ …Najnepochopiteľnejšie na našom vesmíre je to, že je pochopiteľný... “( http://sk.wikiquote.org/wiki/Albert_Einstein) /prílohy, obr. č.2/

Kopernik Mikuláš (1473-1543), poľský astronóm, tvorca novej teórie o postavení planét a Slnka - heliocentrizmu: Zem obieha okolo Slnka, ktoré je stredom slnečnej sústavy. Teóriu o slnečnej sústave vypracoval na základe mnohoročných pozorovaní vlastnými prístrojmi. Svoje myšlienky vyložil v spise O obehu svetov nebeských, ktorý napísal v roku 1530 a uverejnil v roku 1540. Na jeho dielo nadviazal G. Galilei, J. Kepler, I. Newton a ďalší učenci. O vede povedal: „ …Štúdium vied prináša pravdu a neuveriteľnú potechu mysle... “  (http://citaty.net/autori/kopernik-mikulas) /prílohy, obr. č.3/
· Galileo Galilei (1564-1642), taliansky matematik a astronóm. Ako prvý pozoroval oblohu ďalekohľadom, ktorý si v roku 1609 sám zhotovil. Objavil tak krátery a vrchy na Mesiaci, fázy Venuše, štyri Jupiterove mesiace a hviezdnu podstatu Mliečnej cesty. Ako zástanca heliocentrickej teórie bol súdený a väznený. /prílohy, obr. č.4/
· Kepler Johannes (1571-1630), nemecký astronóm, fyzik a matematik, ktorý žil v Prahe. Z polôh planéty Mars odvodil tri základné zákony pohybu planét okolo Slnka, čím potvrdil Koperníkovu heliocentrickú teóriu .
Moderné znenie prvého Keplerovho zákona hovorí, že planéty obiehajú okolo Slnka po elipse, pričom Slnko sa nachádza v ohnisku elipsy.
Druhým Keplerovým poznatkom bolo zistenie, že keď sú planéty bližšie k Slnku, pohybujú sa rýchlejšie, a keď sú od neho ďalej, pohybujú sa pomalšie.
Tretí zákon Kepler odvodil až o mnoho rokov neskôr (15. mája 1618) a odlišuje sa od prvých dvoch, pretože nehovorí len o jednej planéte, ale dáva do súvislosti obežné doby jednotlivých planét navzájom. Tento zákon porovnáva obežné doby (periódy) a rozmery dráh (veľké poloosi) jednotlivých planét a hovorí, že druhé mocniny periódy sú úmerné tretím mocninám veľkých poloosí.Ak pre akékoľvek teleso poznáme jeho vzdialenosť od Slnka, môžeme vypočítať jeho obežnú dobu a naopak. Jeden jeho výrok hovorí: „ ... Keď vstanem od stola, pri ktorom som robil výskumy, neostáva mi nič iné, iba ruky a pohľad pozdvihnúť k nebu a vrúcne vyslať pokornú a vďačnú modlitbu k tvorcovi všetkého...“ (http://citaty.dovrecka.sk/quote.php?id=5812) /prílohy, obr. č.5/·

Newton Isaac (1643 – 1727), anglický fyzik, matematik a astronóm. Objavil gravitačný zákon, ktorým vysvetlil pohyb planét okolo Slnka. Určil pomer hmotnosti Zeme, Jupitera a Saturna vzhľadom na hmotnosť Slnka. Študoval rozklad bieleho svetla hranolom a vynašiel princíp zrkadlového ďalekohľadu. Vysvetlil i príčinu prílivu a odlivu (vplyv Mesiaca). Newton hovorí:  „ … Toto zázračné usporiadanie Slnka, planét a komét môže byť dielom len mysliacej a všemohúcej bytosti…“  (http://sk.wikiquote.org/wiki/Isaac_Newton) /prílohy, obr. č.6/
 
· Hertzsprung Ejnar  (1873-1967), dánsky hvezdár. V roku 1905 objavil vzťah medzi farbou hviezd a ich skutočnou veľkosťou (Hertzsprungov-Russellov diagram), a to na základe objavu obrých a trpasličích hviezd.
 Hertzsprung-Russellov diagram, či skrátene H-R diagram, je určite jeden z najväčších výsledkov astrofyziky 20. storočia. Vyjadruje závislosť spektrálneho typu hviezdy (čiže povrchovej teploty) na svietivosti (čiže jasnosti). H-R diagram nám umožňuje elegantné zobrazenie prakticky väčšiny informácií, ktoré sa týkajú hviezd. Preto sa mu hovorí najdôležitejší diagram astrofyziky. /prílohy, obr. č.7/
· Christian Johan Doppler (1803-1853), rakúsky fyzik. Objavil princíp nazvaný po ňom Dopplerov jav.  
 Dopplerov jav je zmena vlnovej dĺžky (a teda frekvencie) elektromagnetických alebo akustických vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa. Spočíva v tom, že pri približovaní zdroja elektromagnetických alebo akustických vĺn k pozorovateľovi sa vlnová dĺžka zmenšuje a pri vzďaľovaní vlnová dĺžka vzrastá. /prílohy, obr. č.8/
   
3. OBJEKTY VZDIALENÉHO VESMÍRU
Vo vesmíre sa nachádza množstvo vesmírnych telies. Astronómia sa zaoberá práve vznikom, vývojom, stavbou a pohybom týchto telies. Patrí sem celá slnečná sústava /Slnko,planéty s ich mesiacmi,medziplanetárna hmota, kométy, asteroidy, meteority, medziplanetárny prach/, ďalej sú to hviezdy a všetky ostatné telesá hviezdnej sústavy/dvojhviezdy, hviezdokopy, hmloviny, medzihviezdna hmota/, galaxie/kvazary, supergalaxie, Metagalaxia, mezigalaktická hmota/, všetky druhy žiarenia/kozmické, reliktové žiarenie, neutrína/.
 
3.1 Galaxie
Čo sú vlastne galaxie? Najlepšie vysvetlenie tohoto pojmu je podané v knihe Sprievodca vesmírom, v ktorej sa píše: „ …Sú to gigantické zhluky hviezd udržiavané pokope gravitáciou. Najväčšie obsahujú bilióny hviezd, najmenšie „iba“ niekoľko miliónov, no aj najmenšia galaxia je taká veľká, že svetlo cez ňu letí tisíce rokov. A predsa sú galaxie zväčša iba prázdnym priestorom s obrovskými vzdialenosťami medzi jednotlivými hviezdami. Naše Slnko patrí spolu so vrtkými hviezdami, ktoré vidíme voľným okom, k jednej galaxii – Mliečnej ceste. Za ňou sú miliardy galaxií rozprestierajúcich sa daleko, kam len astronómovia dovidia…“ (Kováčová,I.:Sprievodca vesmírom,2003.str.46). V galaxiách sa nachádzajú skupiny hviezd spolu s plynmi, medzihviezdnym prachom a tmavou hmotou/ Tmavá hmota je hmota, ktorú možno vo vesmíre pozorovať len vďaka jej gravitačnému pôsobeniu na okolité objekty tvorené bežnou svietiacou hmotou./. Asi 10-20% hmotnosti galaxie tvoria hviezdy, plyny a prach. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. Existuje niekoľko dôkazov, že vo väčšine galaxií sa nachádzajú čierne diery. Galaxie vznikajú z protogalaxií /protogalaxia je vo fyzikálnej kozmológii oblak plynu, ktorý sa formuje do galaxie/. Rozsiahlejší popis typov galaxií poskytuje Hubblova schéma. Galaxie existujú v troch základných typoch: eliptické, špirálové a nepravidelné.
Eliptické galaxie: „ …Väčsina galaxií má tvar elipsoidu. Pozostávajú z mnohých starých, červených hviezd, ktoré vznikli približne v rovnakom čase…“
 
Eliptická galaxia M87- najväčšia známa galaxia. Obsahuje 3 bilióny hviezd. Uprostred nej je ukrytá obrovská čierna diera. /prílohy, obr. č.9/
Špirálové galaxie: „ …Najpôsobivejšie galaxie sú špirálové. Otáčajú sa jako obrovské víry rozprestierajúc svoje hviezdy do elegantne sa vlečúcich ramien. Najstaršie hviezdy sa nachádzajú v hustom ústrednom jadre. Špirálové ramená obsahujú mladé hviezdy, fialové hmloviny a tmavé pruhy plynu a prachu. Majú diskovitý tvar, takže zboku sa zdajú ploché…“
( Kováčová,I.:Sprievodca vesmírom,2003.str.47).
 
Špirálová galaxia M74 - prezentuje pohľad na svoje špirálovité ramená. Obsahuje okolo 100 miliárd hviezd, vzdialená je 30 miliónov svetelných rokov smerom k súhvezdiu Ryby. /prílohy, obr. č.10/
Galaxia Sombrero - vyzerá ako mexický klobúk. Nachádza sa v súhvezdí Panna. /prílohy, obr. č.11/
Mliečna cesta – naša vlastná  galaxia. Je rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 svetelných rokov a šírkou 25000 svetelných rokov. Obsahuje viac ako 100 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk (1 bilión = 1 000 000 000 000). /prílohy, obr. č.12/  
Nepravidelné galaxie: „ …Galaxie,ktoré nemajú zřetelný tvar, sa nazývajú nepravidelné. Sú obyčajne malé s mnohými mladými hvězdami a jasnými mračnami plynu, kde sa rodia nové hviezdy…“( Kováčová,I.:Sprievodca vesmírom,2003.str.46).

Veľký Magellanov mrak - jedna z najbližších galaxií k našej. Je od nás vzdálená iba 160 000 svetelných rokov a má len 10 miliárd hviezd. /prílohy, obr. č.13/
 
  3.2 Hviezdy a súhvezdia
„ …Hviezda je obrovská žiariaca guľa plynného vodíka, získavajúca energiu z jadrových reakcií prebiehajúcich v jej jadre…“( Kováčová,I.:Sprievodca vesmírom,2003.str.40).  Hviezdy po celom vesmíre neprestajne vznikajú a zanikajú. Rodia sa v obrovských mračnách prachu nazývaných hmloviny. Plyn v hmlovine je 25biliárdkrát redší než vzduch na Zemi. Hviezda má vlastný zdroj žiarenia a drží ju pokope jej vlastná gravitácia.Má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Gravitácia je však dosť silná na to, aby sa jej jednotlivé časti zhlukli. Ako sa tieto zhluky zmenšujú postupne sa zahrievajú. Nakoniec budú také horúce a husté, že sa v nich zažnú termonukleárne reakcie a stanú sa z nich hviezdy. Žiarenie novonarodenej hviezdy môže osvetliť hmlovinu v nádherných farbách. Hviezdam žiariacim mnoho miliónov rokov sa postupne minie palivo a zaniknú.
 Starnutím očervenejú a na rastú do obrovských rozmerov. Nakoniec sa zničia výbuchom jasnejším ako milióny sĺnk.  Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktoré gravitácia drží pokope. Rozlišujeme dva odlišné typy hviezdokôp: guľové hviezdokopy sú tesné skupiny stoviek tisícov veľmi starých hviezd, zatiaľ čo otvorené hviezdokopy obsahujú menej ako niekoľko stoviek hviezd a sú často veľmi mladé.  

Kuriatka – mnohé hviezdy sa rodia spolkne v zhlukoch. Hviezdokopa Plejády/Kuriatka/ sa skladá z velkých dobiela rozžeravených hviezd, ktoré sa zrodili pred 50 miliónmi rokov. Voľným okom je viditelných sedem hviezd, no v hviezdokope je ich vyše 500. Modrá hmla okolo nich je mračno prachu. /prílohy, obr. č.14/
 
Hmlovina Lagúna - je vzdálená 5000 svetelných rokov. Červený fľak je nová hviezda. /prílohy, obr. č.15/
Hmlovina Trifid - jej dolná časť je červená, protože nové hviezdy v jej vnútri ohrievajú plyn, který potom žiari. Modrá časť je rozsáhle mračno medzihviezdneho prachu ožarované nedalekými hviezdami. /prílohy, obr. č.16/
Hmlovina Mačacie oko - bola pred tisíc rokmi červeným obrom. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa teraz roztrúsili do vrstev plynu ožarovaných ústredným bielym trpaslíkom.
/ Biely trpaslík je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou./ /prílohy, obr. č.17/
 
Stará Superhviezda- Antares - je červený obor/veľká hviezda blížila sa ku koncu svojho života/. Je 700krát väčšia jako Slnko. Keby Slnko bolo také velké pohltilo by všetky planéty. Je to jedna z najjasnejších viditeľných hviezd na nočnej oblohe. /prílohy, obr. č.18/

Supernova - termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá. Žiarenie supernov prevýší aj žiarenie celých galaxií. Sú veľmi zriedkavé. Najväčšie kolabujúce jadrá sa rozdrvia a zmenia na čierne diery. /prílohy, obr. č.19/
Carinae - obrovská hviezda asi najpodivuhodnejšia hviezda akú veda pozná.Výbuchy ju trhajú a rozmetávajú plyn a prach do mračna odpadu vačšieho ako Slnečná sústava. Je to jediná známa hviezda vyžarujúca prirodzené laserové svetlo. /prílohy, obr. č.20/
Proxima Centauri - je najbližšia hviezda k Slnku vo vzdialenosti 4,22 svetelného roka. Je typu červený trpaslík a patrí do systému trojhviezdy Alfa Centauri.Táto hviezda patrí k eruptívnym premenným hviezdam. Eruptívne hviezdy sa vyznačujú nepravidelnými, často náhlymi a veľkými zmenami jasnosti, vyvolanými búrlivými procesmi eruptívneho (výbuchového) charakteru. /prílohy, obr. č.21/
Polárka -  je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Malá medvedica. Taktiež je veľmi blízko k severnému svetovému pólu, čo ju vlastne robí súčasnou severnou polárnou hviezdou. /prílohy, obr. č.22/
 
SÚHVEZDIA
„ …Súhvezdia sú skupiny hviezd, ktoré na nočnej oblohe vytvárajú výrazné obrazce…“
( Jaurová, M.:Všeobecná encyklopédia pre mladých,2002.str.342). Dosiaľ astronómovia pomenovali 88 súhvezdí. „ …Pred tisíckami rokov si obyvatelia Ázie, Európy a Stredného východu uvedomili, že hviezdy na oblohe vytvárajú určité zoskupenia. Dali im mená podľa postáv a tvorov zo svojho života a vlastných legiend... “ ( Jaurová, M.:Všeobecná encyklopédia pre mladých,2002.str.343). Oblohu delíme na severnú/sever od rovníka/ a južnú/juh od rovníka/. Na južnej oblohe nájdeme súhvedzia ako Južńy kríž, Váhy /prílohy, obr. č.23/, Škorpión /prílohy, obr. č.24/, Fénix. Na severnej oblohe nájdeme súhvezdie Herkules /prílohy, obr. č.25/, Veľká medvedica /prílohy, obr. č.26/, Lev, Pegas.
 
3.3 Kométy, meteoridy a asteroidy

Kométa je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu. Kométy sa typicky pohybujú po veľmi eliptických obežných dráhach. Po nich sa rútia k Slnku  a znova odlietajú do diaľav. Keď je kométa blízko Slnka, jej povrch sa odparuje- uvolňujú sa z neho plyny a prach. Slnečný vietor ich odvieva do dvoch obrovských chvostov. Žltý alebo biely je z prachu a modrý z plynu. Chvosty smerujú vždy od Slnka. Kométy sú veľmi často opisované ako „špinavé snehové gule“ a z veľkej časti ich tvorí zmrznutý oxid uhličitý, metán a voda s primiešaným prachom a rôznymi nerastnými agregátmi. Všeobecne sa predpokladá, že kométy vznikajú v oblaku (Oortov oblak) vo veľkých vzdialenostiach od Slnka.
 
Halleyova kométa- je najznámejšia kométa, ktorá prechádza okolo Zeme každých 76 rokov. Je z veľkého kusa ľadu a okolo jadra sa nachádza mohutný biely oblak nazývaný koma. /prílohy, obr. č.27/
Hale-Boppova kométa - má biely prachový chvost a modrý plynný chvost. /prílohy, obr. č.28/
 
METEOROIDY
  Meteoroid /prílohy, obr. č.29/ je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave. Po vstupe meteoroidu do Zemskej atmosféry dochádza k svetelnému úkazu vytvorenému vďaka tlakom na vzduch a následnej ionizácii čiastočiek vzduchu. Tento jav sa volá meteor /prílohy, obr. č.30/ alebo padajúca hviezda. Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou. Ak nejaká časť meteoru vydrží celú cestu dole na zemský povrch, nazýva sa meteorit. /prílohy, obr. č.31/ Meteory možno vidieť za každej jasnej noci, no najvhodnejší čas na ich pozorovanie je obdobie každoočných pravidelných meteorických rojov.
 
ASTEROIDY
„ ...Asteroidy nie sú nič iné ako obrovské balvany...“(Kováčová,I.:Sprievodca vesmírom,2003.str.39). Asteroid je malý, pevný objekt v slnečnej sústave, obiehajúci okolo Slnka. Asteroid je príkladom tzv. planétky (alebo planetoidu), ktoré sú omnoho menšie ako planéty. Planétky sú malé telesá obiehajúce okolo Slnka alebo inej hviezdy. Majú malú hmotnosť a väčšinou sú nepravidelného tvaru. Planétky sú rozdelené do skupín a rodín na základe ich orbitálnych charakteristík. Je zvykom pomenovať skupinu planétok po prvej objavenej, zvyčajne najväčšej planétke. 'Skupiny' sú relatívne slabšie previazané ako 'rodiny', ktoré majú viac spoločných čŕt a zvyčajne sú výsledkom rozpadu väčšej, rodičovskej planétky. Prvýkrát boli definované Kiyotsuguom Hirayamaom v roku 1918, a tak sa často na jeho počesť nazývajú Hirayamaove rodiny.V slnečnej sústave sa také telesá nachádzajú najmä v priestore medzi Marsom a Jupiterom, v tzv. pásme planétok (niekedy tiež nazývanom pásmo asteroidov). Predpokladá sa, že väčšina asteroidov sú pozostatky protoplanetárneho disku, ktoré neboli zahrnuté do planét počas vznikania sústavy. Niektoré asteroidy majú vlastné mesiace. Veľká väčšina asteroidov sa nachádza v pásme asteroidov s eliptickou obežnou dráhou medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera.
 
Asteroid Ida -  je to obrovský balvan dlhý vyše 52km. Má svoj vlastný mesiac – Dactyl. Keby Ida narazila do Zeme, zničila by všetok život okrem baktérií. Súšou by sa prehnali obrovské plamene. Boli by obrovské tsunami, zemetrasenia a mohutné záplavy lávy. Prah vymrštený do ovzdušia by zatienil Slnko na niekoľko desaťročí. Našťastie Ida je bezpečne pripútaná do pásma asteroidov vzdialeného od nás 290 miliónov km. /prílohy, obr. č.32/
2060 Chiron -  je planétka s priemerom 839 km, ktorú objavil Charles Thomas Kowal 18. októbra 1977. Bol to prvý objavený zástupca skupiny planétok nazvanej  Kentauri. Chiron bol prvou objavenou planétkou s perihéliom/ Perihélium (príslnie) je bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku./ ležiacim ďaleko za aféliami najvzdialenejších dráh v pásme planétok. /prílohy, obr. č.33/
Planétka 433 Eros -  pomenovaná bola po gréckom bohovi lásky Erosovi. Je to planétka typu S/Planétka typu S je kamennej kompozície/ približne 13 × 13 × 33 km veľká, druhá najväčšia blízkozemská planétka. Je to planétka, ktorá pretína dráhu Marsu. /prílohy, obr. č.34/
 
  3.4 ČIERNE DIERY
„ ...Čierne diery sú oblasti vo vesmíre, kde je sila príťažlivosti taká veľká, že z nich nič, dokonca ani svetlo nemôže uniknúť...“(Jaurová, M.:Všeobecná encyklopédia pre mladých,2002.str.340). Existenciu čiernych dier predpokladá Einsteinova teória relativity. Podľa klasickej všeobecnej relativity, žiadna hmota ani informácia nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí, ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku, alebo získať akúkoľvek informáciu o látke, ktorá vstúpila do čiernej diery.

Ak sa čierna diera nachádza tesne pri inej hviezde, svojou nesmiernou gravitáciou odsáva z hviezdy častice alebo plyn. Sú vťahované do plynnej špirály, ktorá sa nazýva akrečný disk. Plyn vnútri disku sa zahrieva na milióny stupňov Celzia a vydáva röntgenové žiarenie. Práve mohutné záblesky röntgenových lúčov prezrádzajú prítomnosť čiernej diery. Ako sa píše v knihe Všeobecná encyklopédia pre mladých:
„ ...Vedci veria, že čierna diera vzniká po výbuchu hmotnej, ťažkej hviezdy na konci jej života. Vonkajšie časti hviezdy sú rozptýlené do vesmíru, ale jadro mŕtvej hviezdy sa bez podpory svetla a tepla zmrští veľmi rýchlo ...“(Jaurová, M.:Všeobecná encyklopédia pre mladých,2002.str.340). Čierne diery sú neviditeľné. Dajú sa nájsť iba podľa ich pôsobenia na blízky objekt. Strhávajú hmotu z povrchu hviezdy podobne ako vysávač. Táto hmota vstupuje do víru, ktorý rýchlo rotuje okolo čiernej diery až do svojho zmiznutia. Niektoré čierne diery môžu byť vstupnou bránou do zvláštnych časopriestorových tunelov známych ako červie diery. „ ...Tvrdilo sa, že kozmická loď môže prejsť červou dierou a znovu sa objaviť v inej časti vesmíru... “(Jaurová, M.:Všeobecná encyklopédia pre mladých,2002.str.340). /prílohy, obr. č.35/
  
4. ASTRONOMICKÉ  VÝSKUMY
Moderná astronómia vďačí za mnohé nové objavy a poznatky rádioastronómii. Rádiové žiarenie prichádzajúce z vesmíru objavil roku 1931 Karl Guthe. Už roku 1936 si zhotovil rádioinžinier a zanietený astronóm amatér Grote Reber prvý rádiový ďalekohľad s pohyblivou anténou priemeru. Po niekoľkoročných pozorovaniach sa mu podarilo zostrojiť prvú rádiovú mapu Galaxie. Pre astronómiu bola cenným prínosom aj aktívna rádioastronómia, ktorá skúma radarovými metódami telesá slnečnej sústavy (meteory pri ich lete zemskou atmosférou, Venušu, Mars. Priekopníkom v tejto oblasti bol najmä sir Alfred Charles Bernard Lovell. Pri poznávaní fyzikálnych procesov a vývoja rozličných kozmických objektov hrajú dôležitú úlohu rôzne odvetia astrofyziky: infračervená astronómia, ultrafialová astronómia, röntgenová astronómia a gama astronómia. Infračervená astronómia pomáha objavovať objekty - zrejme vznikajúce hviezdy, umožnila spresniť polohu centra Galaxie, podrobnejšie preskúmať a galaxie s aktívnymi jadrami, skúmať medzihviezdne molekuly. Röntgenová astronómia veľmi pokročila najmä meraniami na umelých družiciach Zeme. Závažné objavy dosiahla gama astronómia, napr. objav veľmi intenzívnych, krátko trvajúcich vzplanutí gama žiarenia.
 
  4.1KOZMONAUTIKA
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahrňuje lety kozmických rakiet a kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Medzi jej oblasti patrí aj problematika spojená s pobytom človeka v kozmickom priestore. Nie je totožná s výskumom kozmického priestoru a kozmických telies, keďže tento výskum je možné uskutočnňovať aj zo zemského povrchu pomocou teleskopov a iných zariadení. Pri každom experimente kozmonautiky ide o kozmický let. Zakladateľom sovietskej kozmonautiky a hlavným konštruktérom bol Sergej Pavlovič Koroljov. Pod jeho vedením bola skonštruovaná aj medzikontinentálna raketa R-7 určená pre armádu, ktorá po menších úpravách vyniesla prvú umelú družicu Zeme Sputnik a neskôr prvého človeka Jurija Gagarina do vesmíru. /prílohy, obr. č.36/

4.2 ZÁHADY VESMIRU
Veľký tresk - dobrá teória, záhada však stále ostáva!
Ako väčšina vedcov tvrdí, alebo sa to aspoň predpokladá, Veľký tresk bol základným impulzom vzniku súčasného vesmíru. Ale bol prvým a posledným ? 
 
Tmavá hmota - 75 ročné vesmírne tajomstvo!
Aj cez ten najdokonalejší teleskop hľadíme na oblohu ako cez mierne poodhrnutú oponu na vesmírne javisko v pološere. Už 75 rokov provokuje nielen astrofyzikov otázka, čo tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre – takzvanú tmavú hmotu. Je to zvláštna hra na slepú babu. Vieme stále presnejšie zistiť kde je, ale odpoveď na otázku „čo to je“ ostáva utajená.
 
NASA plánuje odkloniť nebezpečný asteroid!
Maršalové vesmírne stredisko NASA (Marshall Space Flight Center) vyvinulo návrh kozmickej lode nesúcej nukleárne hlavice, ktorá má odkloniť nebezpečný asteroid prelietajúci v extrémne veľkej blízkosti Zeme v roku 2029, ktorý by svojim dopadom na Zem pravdepodobne zničil všetok život.

Podivné fakty o Mesiaci!
Po stovkách rokov detailného pozorovania a študovania, náš najbližší spoločník v nekonečnom vesmíre, Mesiac, stále ostáva hádankou. Šesť pristáti na Mesiaci a stovky experimentov mali za následok viac otázok ako odpovedí.
 
Obrazce a kruhy v obilí!
Tradične sa im hovorí kruhy v obilí, ale v skutočnosti to nie sú len kruhy. V niektorých prípadoch sa jedná o veľmi zložité obrazce vytvorené tak v obilí, tráve i iných plodinách. Ide o pravidelné geometrické obrazce, vytvorené poľahnutím rastlín. Toto poľahnutie nebolo spôsobené podľa niektorých ľudí mechanicky, ale zatiaľ ešte neznámym vplyvom. Steblá totiž nie sú zlomené, ale ohnuté v pravom uhle. Podľa odporcov týchto teórií sa jedná o ľudský alebo prírodný výtvor.

5. ASTRONOMICKÉ VÍZIE DO BUDÚCNOSTI
To, že o pozorovanie niektorých vesmírnych objektov na nočnej, ale aj dennej oblohe v minulosti bol veľký záujem naznačujú aj nástenné maľby v jaskyniach, ktoré ľudia obývali. Úvahy a predstavy o vesmíre ako celku, o jeho vzniku a o jeho následnom vývoji však vznikali len veľmi pomaly. Zo začiatku sa rozvíjali hlavne tie oblasti astronómie, ktoré mali priamy dopad na človeka. Napríklad, ako hovorí Peter Gömöry vo svojej knihe Vývoj vesmíru a jeho budúcnosť: „ ...UŽ v starovekom Egypte bol život ľudí úzko prepojený so záplavami Nílu. Tie prichádzali pravidelne raz za rok s východom hviezdy Sírius krátko pred východom Slnka... „ ( Gömöry,P.:Vývoj vesmíru a jeho budúcnosť,2000.str.7). Takéto súvislosti medzi pozorovaním astronomických objektov a správaním sa okolitej prírody spôsobili, že určovanie a predpovedanie polôh významných nebeských telies sa stalo na dlhú dobu dominantným odvetvím astronómie. K nemu sa neskôr pridalo meranie času, vytváranie prvých kalendárov. Kvoli takýmto astronomickým pozorovaniam sa už v minulosti budovali špecializované astronomické pozorovateľne, napríklad zikkuraty v Mezopotámii.   Veľmi dôležité sa stalo 17-18 storočie boli objavené nové skutočnosti ohľadom gravitácie . V tom čase pretrvával mýtus, ktorý sa považoval za samozrejmosť a tak dlho unikal pozornosti fyzikov. Ide o myšlienku, že vesmír je nekonečný v priestore a čase. Práve táto predstava sa ukázala ako nesprávna. Ako sa píše v knihe Vývoj vesmíru a jeho budúcnosť: „Predstavme si sústredné kružnice so stredmi totožnými so stredom Zeme a zväcšujúcimi sa polomermi r. Pocet hviezd obsiahnutý v takýchto kružniciach bude narastat úmerne s r2. Jasnost hviezd naopak klesá so vzdialenostou od Zeme a to priamo úmerne s r-2. Jasnost v rámci jednotlivých medzikruží preto zostáva konštantná a nezmenšuje sa s narastajúcou vzdialenostou od Zeme. Následkom toho by mala byt obloha rovnomerne osvetlená aj v noci. Fakt, že nocná obloha je tmavá, je možné v rámci tohto myšlienkového experimentu vysvetlit pripustením, že vesmír je konecný v case (svetlo zo vzdialených hviezd k nám ešte nestihlo dorazit) a/alebo je konecný v priestore (vo vesmíre existuje len konecný pocet hviezd)... “ ( Gömöry,P.:Vývoj vesmíru a jeho budúcnosť,2000.str.9). Popis vzniku a vývoja vesmíru priamo vyplýva z rovníc všeobecnej teórie relativity. Pomocou týchto rovníc je možné popísať nie len minulosť vesmíru, ale stanoviť aj jeho budúcnosť. Vyplýva z nich však viacero záverov. Všetko závisí od od množstva hmoty, ktorú obsahuje, ale to sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Ak je hmoty dostatok, jedného dňa sa pôsobením gravitačnej sily rozpínanie zastaví. Vesmír sa začne zmršťovať. Galaxie sa budú navzájom približovať a splývať. Vesmír sa bude zmršťovať až dovtedy, kým sa z neho nestane nesmierne horúca a hustá zmes hmoty a svetla. Napokon zanikne veľkým krachom, čo je akýsi protipól veľkého tresku. Naopak, ak celkové množstvo hmoty vo vesmíre nie je dostačujúce (predpokladajú to aj astronómovia), vesmír čaká iný osud: bude sa do nekonečna rozpínať. Ak sa bude vesmír stále rozpínať, galaxie sa budú od seba ustavične vzďaľovať. Jedného dňa už nebudú mať dosť plynu na to, aby vznikli nové hviezdy, tie vychladnú a jedna po druhej vyhasnú, no môže sa stať aj to, že ich pohltia ustavične sa zväčšujúce čierne diery, ktoré sa nachádzajú v jadre galaxií. Obloha bude čoraz tmavšia. Vesmír teda zrejme čaká zlý koniec: chlad, tma a skaza. Po veľmi, veľmi dlhom čase sa možno zaplní obrovskými čiernymi dierami, ktoré sa napokon tiež navzájom pohltia. Rozpadnú sa aj častice, ako napríklad protóny. No toto všetko sa stane až o miliardy miliárd rokov! Nás ľudí čaká ešte mnoho krásnych dní. 

VLASTNÁ PRÁCA – VÝSLEDKY
V našej vlastnej práci sme si vytvorili krátky dotazník s otázkami, ktoré sa týkajú astronómie. Tento dotazník sme dali vyplniť desiatim študentom. Zaujímalo nás, či budú vedieť odpovedať na naše otázky a teda aké sú ich vedomosti týkajúce sa témy nášho projektu ,astronómie. Po vyplnení dotazníka sme zistili, že viac ako polovica študentov, ktorý odpovedali na naše otázky nevedeli na väčšinu otázok  odpovedať alebo sa o astronómiu nezaujímajú. Len traja študenti vedeli odpovedať na naše otázky.
Z toho vyplýva, že vačšina študentov, ktorý vyplnili náš dotazník sa o astronómiu nezaujíma. Ukazuje to aj graf, vytvorený z výsledných informácií dotazníka. /prílohy, graf č.1/  Štyria študenti  na väčšinu otázok nevedeli odpovedať. Troch študentov naše otázky nezaujímali a traja študenti vedeli odpovedať na naše otázky. Naším cieľom teda bude priblížiť študentom niečo viac o tejto vede a vzbudiť v nich záujem o astronómiu, pretože si myslíme, že každý by mal vedieť aspoň základné poznatky o vesmíre, a že to čo sa vo vesmíre deje a takisto aj jeho budúcnosť sa týka nás všetkých.

Záver
Astronómia zohrávala dôležitú úlohu v minulosti a inak to nie je ani dnes. V dnešnej dobe zohráva výnimočnú úlohu v modernej spoločnosti a poháňa vývoj vo viacerých oblastiach modernej techniky.Astronómia je unikátna kombinácia vedy, techniky a kultúry. Astronóm je neprekonateľným historikom, ktorý skúma minulosť oveľa hlbšie ako ktorýkoľvek iný tradičný historik. Táto veda je pre mladých ľudí jednou z najprístupnejších a trvale fascinujúcich vied. Krása vesmírnych objektov, veľkosť vesmíru a dostupnosť oblohy poskytujú perspektívu a inšpirujú veľký počet mladých ľudí  k výberu povolania vo vede a technike. Existujú mnohé astronomické organizácie, ktoré podporujú a ochraňujú astronómiu. Prístup k vedomostiam o vesmíre považujú za dedičské právo každého človeka a rozširovanie vedomostí o astronómii vo svete za jednu zo svojich najdôležitejších úloh.   Ako sme zistili v našom dotazníku o astronómii, väčšina ľudí sa o túto vedu nezaujíma a to je chyba. Aj my  si myslíme, že každý človek by mal vedieť aspoň základné vedomosti o vesmíre, pretože procesy, ktoré sa vo vesmíre dejú a tiež samotná budúcnosť vesmíru sa týka nás všetkých. Dúfame, že poznatky a informácie, ktoré sme zhromaždili o tejto vede, vás upútali a vzbudili vo vás túžbu zaujímať sa o vesmír a vedu, ktorá ho skúma, astronómiu, viac ako doteraz. Pretože existencia ľudstva závisí od existencie vesmíru a našej Zeme. Ak teda chceme pochopiť svet okolo nás nemôžeme sa obmedziť len na pekné obrázky z vesmíru. Dôležité je pochopiť prírodné zákony, ktorými sa riadi tak pestrý vesmír. Mnohé z nich sú v podstate jednoduché a elegantné. Nesmieme však zabudnúť ani na ľudí, ktorí túto starobilú vedu formovali, pretože len ich práca a ich objavy nám pomohli napredovať. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025