Kolaps WTC z pohľadu fyziky

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 19.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 472 slov
Počet zobrazení: 1 717
Tlačení: 188
Uložení: 193
Kolaps WTC z pohľadu fyziky
 
Úvod
Udalosti z 11. septembra 2001 sú zahalené mnohými tajomstvami a nezodpovedanými otázkami. Pri ich podrobnejšom skúmaní a vychádzajúc z faktov sa  ponúka veľké množstvo záhad, kuriozít a teórií. A nielen  na pád WTC, ale aj na iné udalosti z tohto osudného dňa. Na prvý pohľad nebadateľné situácie sa menia na šokujúce odhalenia, ktoré sa dajú len ťažko vysvetliť.  Práca nemá byť obviňovaním ani poukazovaním na vinu niekoho. Naším cieľom je oboznámiť s istými protirečeniami verejnosť, ktorá nemala dosiaľ príležitosť podrobnejšie sa zaoberať týmito udalosťami, a poukázať na skutočnosti, ktoré odporujú oficiálnym tvrdeniam a dokonca aj fyzikálnym zákonom. Pri pohľade na pád dvojičiek  nesedí niekoľko detailov,  ktoré rozhodli o osude WTC. Je možné, aby dokázal náraz dopravného lietadla doslova rozdrviť 500-tisíc ton ocele a betónu na prach za niekoľko sekúnd? Nie je ani len trošku podozrivé, prečo vláda USA po vyvrátení prvej oficiálnej správy, prišla s novou verziou, ktorú sa podarilo vedcom a konštruktérom opäť vyvrátiť, aby nakoniec vydala tretiu „oficiálnu“ správu o páde dvojičiek? Dá sa veriť niekomu, kto už dvakrát zmenil svoju výpoveď?  Vláda taktiež ignoruje viacero faktov, ktoré by vysvetľovali zrútenie a svoje teórie nemá podložené vedeckými poznatkami, faktami. 

Kolaps
Dve komerčné lietadlá typu Boeing 767-200 narazili do 110- poschodových  budov svetového obchodného centra (obrázok č.1) . Po 56 minútach padla južná veža a po 102 minútach padla severná veža (obrázok č.2). Obidve budovy padali približne 10 sekúnd, čo nie je z fyzikálneho hľadiska možné. Po dvojičkách ostala iba hromada prachu a trosiek. Podobný osud čakal aj 47-poschodový mrakodrap WTC č.7, ktorý spadol 17:20 amerického času, čiže približne 7 hodín po páde severnej veže. Túto budovu nezasiahlo žiadne lietadlo a spadla približne za 6,5 sekundy. (obrázok č.3 a 4)  
 
Oficiálna správa
Vláda USA nám ponúkla postupne až tri vysvetlenia, keďže prvé a druhé vedci, konštruktéri a fyzici vyvrátili za pomoci dôkazov. Každé z nich je v rozpore s ostatnými a žiadne z nich nie je ani zďaleka adekvátne. Prvá správa hovorila o požiari leteckého paliva, ktoré roztavilo nosnú oceľovú konštrukciu. Druhá správa, ktorú podporila aj 9/11 Komisia sa obracia na palacinkovú teóriu (obrázok č.5 - ukážka palacinkového kolapsu). Definitívne vysvetlenie malo byť tretie, ktoré vydal Národný inštitút pre štandardy a technológie (NIST). Správa NIST hovorí, že ako poschodia povoľovali, neodtrhli sa od nosných stĺpov, ale namiesto toho ich ťahali. Tým spôsobili, že externé stĺpy sa stali nestabilné (obrázok č.6). Táto nestabilita externých stĺpov potom spôsobila zvýšené gravitačné zaťaženie jadrových stĺpov, ktoré boli oslabené nesmierne horúcimi požiarmi v jadrách. NIST tvrdí, že tieto požiare dosiahli až 1000°C a táto kombinácia faktorov vyústila do "globálneho kolapsu“. Správa od NIST ďalej hovorí, že prišlo k zlyhaniu nosných stĺpov v jadre aj na exteriéri. Toto vyhlásenie však ostáva len prostým vyhlásením. Neexistuje žiadne vierohodné vysvetlenie toho, prečo by mali povoliť oceľové stĺpy jadra, ani prečo by prišlo k ich pokrúteniu, a už vôbec nie, prečo by takáto vec mala mať za následok totálny kolaps celej budovy. A toto je len začiatok  problémov menovaných z teórie od NIST. Táto teória vyslovuje názor, podobne ako obe predošlé, že budovy spadli primárne vďaka požiarom. NIST napr. hovorí, že lietadlá okrem dodania paliva pre požiar spôsobili najmä to, že na viacerých  miestach porušili protipožiarne nástreky, ktoré boli na oceli. Tým spôsobili, že oceľ bola požiarmi zraniteľná. Teória, že kolaps spôsobil požiar, však má tiež závažné trhliny. 
 
 
 Dôkazy vyvracajúce oficiálnu správu
 
 Porovnanie lietadiel a ich kinetická energia pri náraze
  Všeobecne sa pri návrhu budov vždy zohľadňuje statické aj dynamické zaťaženie budovy. Nosná konštrukcia sa navrhuje tak, aby zniesla vlastnú tiaž (tj. tiaž nosnej konštrukcie), úžitkovú tiaž (nábytok, ľudia, stroje..), klimatické zaťaženie (vetrom, dažďom, snehom, vplyv meniacej sa teploty) a mimoriadne zaťaženie (seizmické otrasy, a pri vysokých budovách sa počíta aj s nárazom lietadla/helikoptéry). „...Budovy boli preskúmané a sú bezpečné z hľadiska uvažovaného nárazu veľkého lietadla (Boeing 707-DC 8) letiaceho rýchlosťou 970 km/h. Analýza ukázala, že takýto náraz by spôsobil iba poškodenie lokálneho charakteru, ktoré by nemohlo spôsobiť kolaps alebo výraznejšie poškodenie konštrukcie. Náraz by neohrozil život a bezpečnosť nájomníkov mimo bezprostrednej zóny nárazu. Naša analýza ukázala, že najväčší problém by bolo palivo lietadla, ktoré by sa dostalo do budovy. Bol by tam obrovský požiar. Usmrtilo by to veľa ľudí... Konštrukcia budovy by tam však stála aj naďalej...“ (John Skilling, hlavný architekt WTC, City in the Sky, Times Book , str. 131).  Často sa možno stretnúť s mylnou predstavou, že lietadlá, ktoré narazili do WTC, boli oveľa väčšie ako tie, s ktorými sa počítalo pri návrhu. Faktom je, že Boeing 707, s ktorým sa počítalo pri návrhu, je približne rovnaké lietadlo ako Boeing 767-200, čo je typ lietadla, aké narazili do WTC.  ( Porovnanie lietadiel viď. tabuľku č.1 ). 
 Kinetická energia znamená, že keď hodíte napr. kameň do okna, v čase, keď dopadne na sklo, bude mať tzv. kinetickú energiu, ktorá je závislá od jej rýchlosti a hmotnosti. Čím je rýchlosť a hmotnosť letiaceho predmetu vyššia, tým má väčšiu kinetickú energiu. Zjednodušene povedané, kinetická energia určuje, aké poškodenie môže letiaci predmet spôsobiť.  Vzorec na výpočet kinetickej energie je 1/2 * hmotnosť * rýchlosť na druhú.
Ek = 1/2 mv2
Kinetická energia pre Boeing 707
Ek = 0.5 * 152400 * (977*1000/3600)2 = 5612 MJ
Kinetická energia pre Boeing 767
Ek = 0.5 * 179170 * (851*1000/3600)2 = 5006 MJ
 
Z uvedených výpočtov vyplýva, že plne naložený Boeing 707 letiaci typickou rýchlosťou, má viac kinetickej energie ako Boeing 767. Náraz Boeingu 707, s ktorým sa počítalo pri dizajne veží, by teda spôsobil väčšie škody ako náraz Boeingu 767, ktorý do veží skutočne narazil.
 
 Koľko stĺpov bolo zničených ?
NIST pripustila, že počet zničených stĺpov pri úvodnom náraze lietadla bol malý. Zničených bolo len asi 15% stĺpov (pri WTC1 aj WTC2 - viď obrázok č.7 a 8). To nie je ani zďaleka počet, o ktorom dizajnéri veží hovorili, že by spôsobil problém: Niekto by mohol odrezať všetky stĺpy prvého poschodia na jednej strane budovy (čo je štvrtina- - 25% z exteriéru celkovo) a tiež nejaké stĺpy z rohov, a budova by stále ustála navrhované bežné zaťaženie a tiež 160km/h vietor z akejkoľvek strany. 15% z 236 externých stĺpov je asi 35. Stĺpov na jednej strane exteriéru bolo 59. Strata  35 stĺpov teda nebola žiadnym problémom. Mohli by sme pokojne odrezať ďalších viac ako 10% (t.j.23) externých oceľových stĺpov (z 236 celkom), a podľa parametrov dizajnu by to nespôsobilo problém. Treba dodať, že záťaž stĺpov na prvom poschodí, o ktorom hovorili dizajnéri v súvislosti s odrezaním stĺpov, bola neporovnateľne väčšia, ako záťaž pôsobiaca na stĺpy v zóne nárazu. Tie držali iba asi 1/6 hmoty budovy.
  
Oceľ a jej vlastnosti
Keď povieme, že sa oceľ sa topí pri 650°C, verili by ste nám? Ak o kovoch neviete nič, a videli by ste nás hovoriť o tom v televízii, pravdepodobne by ste  verili. Zamysleli by ste sa nad tým, či je to naozaj pravda? Alebo by ste toto  tvrdenie jednoducho vzali ako fakt iba preto, lebo ste videli, ako to v televízii hovorí údajný odborník na metalurgiu? Oceľ sa topí pri teplotách 1370 - 1510°C, v závislosti od jej druhu. To je fakt. Môžete si ho overiť v technických tabuľkách. Ak povieme, že 110- poschodový oceľový mrakodrap sa po náraze veľkého lietadla môže zrútiť tak, že z neho ostane len prach a menšie trosky, verili by ste? Letecký benzín rovnako ako iné uhľovodíkové materiály pri požiari/horení (t.j. pri podmienkach bežného požiaru/horenia v budove alebo na otvorenom priestranstve, keď napr. umelo nevháňame do ohniska kyslík/nehorí umelo regulovaná zmes paliva/kyslíka) obvykle dosahuje teplotu okolo 650°C. Úplné maximum horenia uhľovodíkov, v ideálnych neregulovaných podmienkach, je okolo 1000°C. Požiar spôsobený leteckým benzínom a horľavými materiálmi v kanceláriách teda v žiadnom prípade nemohol spôsobiť roztavenie ocele. Ako je možné, že roztavený kov vytekal z WTC už pred jeho pádom a v jeho troskách sa našli doslova jazerá roztaveného žeravého kovu ? Požiar nemohol spôsobiť roztopenie oceľových častí konštrukcie! (Úvodné vyjadrenia hovorili vyslovene o roztopení ocele. Taktiež veľa "odborníkov" hovorilo o roztopení ocele.  Jedným z faktov, ktorý sa často prehliada ohľadne teploty vznikajúcej pri horení je , že ak teplota vrchných plynov v požiari je povedzme 600°C, neznamená to automaticky, že masívna oceľ prítomná v tomto požiari, má rovnako túto teplotu. Oceľ odvádza teplo. Zohriať časť masívnej oceľovej konštrukcie na nejakú vyššiu teplotu vôbec nie je také jednoduché. Je rozdiel medzi teplom a teplotou. Ak máte doma napr. plynový sporák a máte ho pri varení naplno pustený celý deň, stalo sa vám niekedy, že by sa vám roztopila/zmäkla nejaká jeho železná časť ? Teplota takéhoto ohňa je o dosť vyššia ako pri akomkoľvek požiari leteckého benzínu, pretože ide o regulované horenie (stále sa dodáva presná zmes paliva- plynu a kyslíka). Dokazuje to farba plameňa, ktorá je jasne modrá, plameň nedymí. Plamene vo WTC (ako pri náraze tak pri následných požiaroch) boli oranžovo--červené a produkovali veľa dymu (indikácia, že horenie nemá dostatok kyslíka - viď obrázok č.9).  Je dôležité dodať, že teplota železa/ocele v ohni je vždy nižšia ako teplota samotného ohňa (vzhľadom na straty tepla pri horení do okolitého priestoru). Železo (teda aj oceľ, ktorá je kombináciou železa a 0.02% až 1.7% uhlíka) je navyše veľmi dobrý vodič tepla, takže teplo sa distribuuje po celom objekte a nesústreďuje sa v jednom bode. To je dôvod, prečo je teplota ocele v ohni o dosť nižšia, ako teplota samotného ohňa - oceľová konštrukcia odvádza teplo preč, do vzdialenejších častí svojej konštrukcie. Jedna veža WTC spadla 56 minút po zásahu lietadlom, druhá 102 minút po zásahu. Toľko teda trvali požiare, ktoré údajne oslabili/roztopili oceľové prvky konštrukcie WTC. Ak by oheň vo WTC bol naozaj taký silný, že by oslaboval/topil oceľovú konštrukciu na poschodiach, kde horel, udialo by sa niečo úplne iné, a určite by to nebolo totálne rozdrvenie celej budovy na prach.  NIST skúmala oceľové časti konštrukcie, ktoré pochádzali zo zóny požiarov a boli priamo vystavené ohňu. Správa konštatuje, že iba zopár vzoriek dosiahlo teplotu nad 250°C. Pri tejto teplote nestráca oceľ takmer nič zo svojej pevnosti. „Oceľová budova pri pôsobení požiaru nekolabuje náhle. Sú tam zreteľné varovné príznaky, a to rozsiahle deformácie.“ (Hart, Multi-storey Buildings in Steel). Je pravda, že oceľ pri zvyšujúcej sa teplote stráca svoju pevnosť. Dôležitá je ale otázka, čo sa presne deje s týmto materiálom, keď je vystavený vysokým teplotám/tlaku. Oceľ pod tlakom pri zvyšovaní teploty neexploduje, neláme sa, ani nevyletuje 150m od  budovy. Ohýba sa.  
 
Úvaha o rýchlosti pádu WTC, alebo čo na 10 sekundový pád hovorí fyzika
Nech sa stalo na poschodiach, do ktorých narazilo lietadlo, čokoľvek (nech by sa aj do posledného kúsku ocele roztavili), nevysvetľuje to, čo sa stalo so zvyšným nepoškodeným kusom budovy pod zónou nárazu, ktorý tvoril asi 5/6 celej veže. WTC1 mala pod zónou nárazu asi 90, WTC2 asi 75 neporušených podlaží (viď obrázok č.10 ). Úplne presne sa čas pádu WTC zmerať z videozáznamov nedá. Meranie času z videozáznamov dáva hodnoty 10-15 sekúnd. Presne to z videa zmerať nemožno kvôli obrovskému mraku prachu zahaľujúcemu konečnú fázu pádu (mrak prachu sa stratí v celkovom čase niečo pod 15 sekúnd). Seizmografické dáta hovoria, že to bolo asi 10 sekúnd. Z týchto dát vlastne zistíme, koľko trvali otrasy zeme, ktoré kolaps spôsobil. Čas kolapsu získaný z týchto dát môžeme považovať za presnejší ako meranie z videa. Tento údaj používa aj oficiálna správa 9/11 Commission Report, na strane 322, južná veža spadla za 10 sekúnd. Taktiež NIST FAQ z augusta 2006 hovorí, že čas pádu odhadli v prípadne WTC1 na 11 sekúnd a pre WTC2 na 9 sekúnd. Môžeme si to overiť výpočtom: 
    t= 9,2s
 
Ako je možné, že nepoškodená časť veže pod zónou nárazu nepredstavovala pre padajúcu hornú časť v podstate žiadny odpor? Samotný náraz lietadla nemal na budovu žiadny podstatnejší dopad, poškodil len asi 4 poschodia, t.j. miesto bezprostredného nárazu. Nepoškodil poschodia/konštrukciu poschodí nad a pod zónou nárazu (nemal ako). Požiar bol taktiež len na 2-4 poschodiach. Ako je možné, že konštrukcia pod zónou nárazu, ktorá 30 rokov bez problémov znášala tiaž poschodí nad sebou, nekládla pri svojej deštrukcii v podstate žiadny odpor? Toto je nemožné podľa zákonov fyziky. Veľa ľudí sa mylne domnieva, že tiaž vrchu budovy nad zónou nárazu bola taká obrovská, že tento vrch rozdrvil celú budovu. Pozrime sa na to z pohľadu vedy. Zabudnime na chvíľu na fakt, že lietadlo nepreseklo všetky oceľové stĺpy WTC1, WTC2 a že oheň ani teoreticky nie je schopný dať prostredníctvom zohrievania oceľových stĺpov tento vrchný kus budovy do pohybu. (V zmysle, že by spadol symetricky dolu, ako keby sme úplne odstránili 1 poschodie. Mohol by sa pochopiteľne nakloniť do strany poškodenia, alebo dokonca spadnúť bočnou stranou dolu, nič také sa však nestalo). Bude energia vrchnej časti budovy WTC1 (16 poschodí) dostatočná na deštrukciu budovy za predpokladu, že úplne odstránime 1 poschodie a necháme ju spadnúť (z 3.7m) na zvyšok budovy ? Gordon Ross (materiálový inžinier a inžinier mechaniky) počítal podľa fyzikálnych zákonov (zachovanie energie, hybnosti) a závery publikoval vo svojej štúdii. Záver bol, že energia nie je dostatočná a pohyb vrchnej časti by sa zastavil po 0.02 sekunde. Kinetická energia padajúcej časti nie je dostatočná na to, aby "prekonala" silu podporných oceľových stĺpov. Z fyzikálneho hľadiska nie je možné, aby vrchná časť (1/6) budovy  padala rovnaký čas cez tony oceľových stĺpov (47 gigantických jadrových, 236 externých)  a betónu, ako by padala vzduchom. Nepoškodená časť (5/6) budovy nekládla tejto vrchnej časti žiadny odpor. Niečo teda muselo sekať oceľové stĺpy, trhať spoje, skrutky a zvary pred padajúcimi troskami, a taktiež niečo muselo drviť betón.  
 
Termit vo WTC
Termát (variácia termitovej zmesi) je zápalná látka používaná hlavne v armáde, slúžiaca na rezanie materiálov veľkej hrúbky (napr. ocele). Ide o zmiešaný prášok oxidu železa (Fe2O3), hliníka (Al) a síry (S). Táto zmes po zapálení pokračuje v horení s teplotou až 2500°C. Necháva po sebe jasne identifikovateľné chemické stopy - malé železné častice s obsahom síry a hliníka. Je to prudká exotermická reakcia, pri ktorej vzniká roztavené železo a reakcia produkuje biely dym. Pri reakcii prskajú malé (aj mikroskopické) častice roztaveného železa. Okrem prúdu roztaveného železa produkuje reakcia aj malé železné guľôčky s obsahom síry a hliníka a niektorých ďalších typickým prvkov, ktoré sa do termitovej zmesi pridávajú. Mikroskopické guľôčky z prachu z WTC nemajú zloženie, aké má oceľ - obsahujú veľké množstvo síry, draslíka a mangánu. Že je to oceľ, je teda vylúčené. Prichádza ešte do úvahy možnosť, že termitové zmesi boli použité pri odstraňovaní trosiek z WTC. Aj keby to bola pravda, nevysvetľuje to, ako sa dostali tak neuveriteľne ďaleko - byt Janette MacKinlay (obrázok č.11) bol od toho miesta vzdialený asi na dĺžku futbalového ihriska a nachádzal sa na 4. poschodí. Bol zaplavený prachom pri kolapse WTC, nie počas odstraňovania trosiek. Vzorky USGS boli odobraté stovky metrov od WTC. Rezíduá termitovej zmesi sa môžu pri reakcii dostať maximálne 1-3m ďaleko od reakčnej zóny. Je to teda rovnako vylúčené. Jediná možnosť je, že termitové zmesi boli zámerne umiestnené vo WTC.  
 
Charakteristiky riadenej demolácie
 Ďalším problémom oficiálnej verzie o páde týchto troch budov je, že totálnu deštrukciu vysokých oceľových budov, či už pred alebo po 9/11, vo všetkých prípadoch spôsobili výbušniny pri procedúre nazývanej riadená demolácia (ešte nikdy predtým nespôsobil kolaps oceľového mrakodrapu oheň). Ďalším problémom oficiálnej verzie (o poškodení a ohni) je, že kolaps týchto budov vykazoval veľa štandardných znakov riadenej demolácie. Spomenieme sedem týchto znakov:

- Explozívna deštrukcia WTC. Kolapsy začali veľmi náhle. Ak je oceľ oslabovaná ohňom, začne sa postupne prehýbať/klesať.
- Všetky tri budovy boli až do momentu začiatku kolapsu absolútne nehybné. Ak by sa tieto obrovské budovy prevrátili doboka, spôsobilo by to veľké škody na životoch a majetku (ostatných budovách).

- Budovy spadli kolmo dolu, kolaps priamo je cieľom riadenej demolácie -  implózie. Tú robí len niekoľko spoločností na svete.
- Budovy spadli v podstate rýchlosťou voľného pádu. To znamená, že spodné poschodia so všetkou oceľou a betónom nekládli pri kolapse žiadny odpor padajúcim vrchným poschodiam. Budovy sa zrútili úplne, do kôpky trosiek vysokej len niekoľko poschodí (obrázok č.12) To znamená, že tie masívne oceľové stĺpy v jadre každej z budov museli byť "nasekané" na relatívne krátke kusy, čo je pri demoláciách práca výbušnín.
- V troskách sa našli veľké množstvá roztaveného kovu. Požiare neboli dosť silné na to, aby roztopili oceľ. NIST vyhlásila, že nikdy netvrdila, že oceľ vo WTC sa roztopila. Odkiaľ sa teda vzal tento roztavený kov? Je to priamy dôkaz použitia výbušnín/zápalných látok (napr. termit).
- Požiarnici, záchranári, novinári a zamestnanci WTC podali správy o množstve výbuchov pred aj počas kolapsu. Výbuchy sú tiež jedným zo znakov.
- Znakom riadenej demolácie je aj to, že produkuje veľké množstvo prachu. V prípade WTC/WTC č.7 bol všetok betón premenený na prach, rovnako ako obsah kancelárií. Kolaps „prežili“ len "nasekané" oceľové stĺpy.
 
Profesor fyziky Steven Jones analyzoval vzorky roztaveného kovu a prachu z WTC. Analýza kovu ukázala, že nejde o roztavenú oceľ, ale o rezíduum alumino-termickej reakcie termitovej zmesi (prášková zmes hliníka, oxidu železa a síry). Termitová zmes sa používa na rezanie materiálov veľkej hrúbky. Po zapálení pokračuje v horení s veľmi vysokou teplotou (2500°C), je schopná prepáliť oceľ v zlomku sekundy. Produktom takejto reakcie je roztavené železo a biely dym (oxid hlinitý). Spôsobuje vysokoteplotnú oxidáciu (koróziu) a sulfidáciu. Vzorky roztaveného kovu z WTC a WTC č.7 taktiež vykazovali tieto znaky ( písala o tom aj správa FEMA v  prílohe C )
 
David Ray Griffin pokračuje:
„Oficiálna verzia nedokáže vysvetliť ani jediný z týchto bodov, o všetkých ani nehovoriac. Aspoň nie bez toho, aby porušila základné zákony fyziky. Teória o riadenej demolácii však vysvetľuje všetky tieto charakteristiky.
Tieto skutočnosti nie sú v súlade s myšlienkou, že to všetko majú na svedomí teroristi z Al-Kajdy. Tí nemohli získať do budov prístup na to, aby mohli hodiny a hodiny rozmiestňovať výbušniny. Teroristi pracujúci pre vládu Busha-Cheneyho však taký prístup získať mohli. Faktom je, že Marvin Bush (brat prezidenta) and Wirt Walker III (bratranec) boli riaditeľmi spoločnosti, ktorá mala vo WTC na starosť bezpečnosť. Teroristi z Al-Kajdy by však asi neboli takí ohľaduplní, že by zaistili, aby budovy spadli priamo dolu a nie do strany na iné budovy. Na pripravenie budovy na pád priamo dolu nemali kvalifikáciu, potrebné znalosti ani skúsenosti.“
 
WTC č.7
Budova WTC č.7 (ďalej len WTC7) bola súčasťou komplexu WTC. Bola to masívna 47-poschodová budova. Mala oceľovú nosnú konštrukciu. Nachádzala sa asi 100 metrov od severnej veže. Bola vysoká asi 174 metrov. Bola druhou najväčšou budovou CIA, k nej nájomcom patrili IRS (Internal Revenue Service- daňový úrad), SEC (U.S. Securities and Exchange Commission- bezpečnostná a burzová komisia), ministerstvo obrany, bol v nej umiestnený núdzový bunker starostu, slúžila ako riadiace stredisko celého WTC komplexu. Podľa oficiálnej verzie bol za kolaps budovy primárne zodpovedný požiar. Problém s teóriou, že oheň spôsobil totálny kolaps tejto 47- poschodovej oceľovej budovy je taký očividný, že sa jednoducho nedá prehliadnuť. Budova spadla za približne 6.5 sekundy. To znamená, keby sme vzali najvrchnejšie poschodie a pustili ho dolu, padalo by voľným pádom a dopadlo by na zem za asi 6 sekúnd (pochodia pri "kolapse" nekladú odpor? Kolaps začal navyše zo spodku, nie z vrchu). Správa 9/11 Commission Report je výsledným dokumentom komisie zriadenej vládou USA, ktorá mala vyšetriť udalosti z 11. septembra a priniesť o nich správu. Tento dokument mal prestavovať kompletnú správu udalostí a okolností, ktoré sa stali v tento deň. Napriek tomu, že pád budovy WTC č.7 je dôležitá udalosť, správa 9/11 Commission Report neobsahuje ani jedinú zmienku o páde tejto budovy, ani jedna strana, žiadny riadok. Médiá o tejto udalosti priniesli len veľmi málo informácií, viac-menej ako poznámku, že nejaká ďalšia budova poobede spadla kvôli otrasom/požiaru, potom sa táto udalosť zo spravodajských agentúr úplne vytratila. Oficiálne miesta by na WTC7 najradšej úplne zabudli. Zamyslite sa prečo.  

Záver
Už  veľakrát sme túto tému otvárali a diskutovali sme o nej oveľa skôr, ako sme sa pustili do práce na  projekte. Vlastne dávno nám bolo jasné, že toto je tá správna téma  na projektový týždeň. Najskôr nám nebolo čudné, že náraz lietadiel spôsobil pád Dvojičiek. WTC č.7. bol naším štartom do hľadania pravdy o 11. septembri. Budova, ktorá spadne len tak, z ničoho nič. Nenarazilo do nej žiadne lietadlo, a aj tak sa zrúti rýchlosťou takmer voľného pádu. Zvláštne.  Doteraz sa oficiálna správa, ktorá tvrdila, že sa bude zaoberať všetkými udalostiami a vysvetlí príčiny kolapsov všetkých troch budov z tohto dňa, o tejto budove ani len nezmienila, hoci  má viac ako 500 strán.  Nie je to zvláštne? Myslíme si, že raz sa  všetci  dozvedia, ako to v skutočnosti bolo, pretože dôkazy sú nezvratné a nevyvrátiteľné. Veď posúďte sami. Nami predložené fakty poukazujú na to, že pri páde Dvojičiek zohralo úlohu viacero faktorov, ako „len“ náraz lietadiel. Nemusíte byť vedcami, ani stavebnými inžiniermi, aby ste sami cítili, že s oficiálnou správou nie je niečo v poriadku.  Na svete je čoraz viac ľudí, ktorí si to uvedomili. Veríme, že pravda nenechá na seba dlho čakať.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#testy z fyziky pre 7 #Pad wtc


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024