Balistika

Balistika

Úvod
Palné zbrane sprevádzajú človeka históriou už pomerne dlhú dobu. V strednej Európe sa začali hojne objavovať od 15. storočia a príchodu husitského hnutia, vtedy sa však jednalo zatiaľ skôr o nástroje psychologického boja, pretože ich obsluha bola zdĺhavá a účinok diskutabilný.
S postupom času a rozvojom metalurgických a remeselných zručností sa však tieto sprvu neohrabané zbrane stávali čoraz menšími, výkonnejšími a ich obsluha sa zrýchľovala, a tento vývoj ich doviedol až k podobe malých, ľahko prenosných zariadení, ktoré svojou ničivou a predovšetkým zastrašujúcou silou priam zvádzajú k použitiu pri kriminálnej činnosti. Keď si potom v prvej polovici 19. storočia nechal Samuel Colt patentovať svoj prvý revolver a začal ho sériovo vyrábať za použitia zameniteľných súčiastok, palné zbrane prestali byť finančne nedostupné a odštartovala sa tak nová éra kriminalistiky, blízko spojená s potrebou identifikácie zbrane, z ktorej sa strieľalo. Balistika je exaktná veda. Skúma ako sa strela, resp. projektil správa po vystrelení zo zbrane, počíta so všetkými vplyvmi na strelu počas jej letu a snaží sa určiť jej smer a dopad.
 
1. Vnútorná balistika
Vnútorná balistika ,  zaoberá sa správaním strely od doby jej zápalu až po opustenie hlavne. Štúdium vnútornej balistiky je dôležité pre projektantov a používateľov strelných zbraní všetkých typov, od malých pištolí, olympijských pušiek , samopalov, až po delá.
 
Faktory ovplyvňujúce vnútornú balistiku
Medzi vecami, ktoré majú vplyv na vnútornú výkonnosť (tlak a rýchlosť) guľky sú:
a) Kapacita komory na strelný prach, veľkosť a tvar
b) Relatívna rýchlosť horenia a vlastnosti  spalovania používaného prachu
c)  Množstvo použitého prachu a spôsob vyplnenia komory na strelný prach
d) Priemer, hmotnosť a celková plocha projektilu
e) Dĺžka a vnútorné rozmery hlavne
f) Rýchlosť vznietenia paliva
g) Teplota pri ktorej sa palivo vznieti

 
2. Vonkajšia balistika
Výpočet balistickej krivky pre ručné zbrane je pomerne jednoduchý, výsledná sila pôsobiaca na strelu je:
 
F = Fg + Fod
 
kde:
Fg……vektor gravitační sily
Fod…..vektor sily odporu vzduchu (Drag Force)
 
Ostatné sily je možné v prípade ručných zbraní zanedbať. Túto vektorovú rovnicu je možné rozpísať do smeru x, y a z (vplyv ného vetru). Pre veľkosť týchto síl platia vzťahy známe zo strednej školy:
 
Fg = m · g
Fod = 1/2 · C · S · ρ · v2
 
kde:
m……hmotnosť strely
C……súčiniteľ odporu prostredia (závisí na tvaru strely) (Drag Coefficient)
S……plocha prierezu strely
ρ……hustota vzduchu (tu je možné započítať atmosférické podmienky)
v……rýchlosť strely (tu je možné zahrnúť pozdĺžny i priečny vietor)
 
V skutočnosti závislosť sily odporu vzduchu na rýchlosti strely nie je presne kvadratická, pre malé rýchlosti je lineárna, pre rýchlosti okolo rýchlosti zvuku je úmerná tretej mocnine rýchlosti strely. Odporová sila vzduchu je omnoho väčšia než gravitačná sila pôsobiaca na strelu:
Graf č.1
 
Problém s vyjadrením odporovej sily sa odstráni zavedením závislosti C(v), tj. súčiniteľ odporu vzduchu je závislý na rýchlosti strely (funkcia odporu vzduchu, Drag Function). Najčastejšie používaná funkcia C(v) v západných krajinách je G1 (v krajinách bývalého východného bloku je používaná funkcia 1943) určená pre strelu o hmotnosti jednej libry (cca 0,45kg) a ráže jedného palca (cca 0,025m). Dodnes všetci výrobcovia streliva používajú túto funkciu a to i pre často tvarovo podstatne odlišné strely:

Pri výpočte sa použije C(v) podľa funkcie G1 (alebo nejakej inej) a násobí sa koeficientom tvaru T, ktorý udáva, koľkokrát je nami použitá strela horšia (lepšia) než vzorová strela použitej funkcie odporu vzduchu. Konkrétne u funkcie G1 je koeficient tvaru T pre moderné strely asi 0,5, tj. strely majú podstatne menší súčiniteľ odporu. Odporová sila sa potom počíta podľa vzťahu:
 
Fod = 1/2 · T · C(v) · S · ρ · v2
Je veľmi výhodné zaviesť balistický koeficient BC, rozmer BC je lb/in2, ale jednotka sa väčšinou neuvádza („západná“ definícia, východná definícia je ináč):
 
BC = m / (d · d · T)
 
m…..hmotnosť strely v librách
d……ráž v palcoch
T….…koeficient tvaru
 
V BC sú obsiahnuté všetky zásadné informácie o strele (ak máme BC, tak pre výpočet už nemusíme poznať hmotnosť, ráž ani tvar strely). BC sa vzťahuje k danej funkcií odporu vzduchu (cez koeficient T), najčastejšie ku G1, ale to výrobcovia striel často zabúdajú uviesť. Znalosť balistického koeficientu (a príslušnej funkcie odporu vzduchu), počiatočnej rýchlosti strely, tlaku a teploty vzduchu (pre výpočet hustoty vzduchu) a gravitačného zrýchlenia umožňuje výpočet balistickej krivky pre ručné zbrane dostatočne presne. Pre zbrane s veľkým dostrelom je treba započítať aj ďalšie vplyvy, ako je Coriolisova sila a derivácia strely, prípadne modifikovať súčiniteľ odporu vzduchu s uhlom nábehu strely.
 
2.1 Coriolisova sila
Coriolisova sila vzniká vďaka rotácií Zeme, pôsobí na každý objekt na Zemi, ktorý sa pohybuje nerovnobežne s osou rotácie Zeme a spôsobuje stranovú a výškovú odchýlku strely. Na severnej pologuli je stranová odchýlka vždy doprava, na južnej doľava. Výšková odchýlka závisí na smeru výstrelu. Veľkosť odchýlok závisí na zemepisnej šírke, uhlu výstrelu a rýchlosti strely. Započítať Coriolisovu sílu do vonkajšej balistiky je pomerne jednoduché, pretože táto sila nezávisí nijak na tvaru strely (narozdiel napríklad od odporu vzduchu nebo derivácie).
Ukážka výpočtu pre strelu Sierra MK 168 gr, v0 = 800 m/s, zámerná vzdialenosť 1000m (výšková odchýlka znamená posun polohy zásahu pri započítaní Coriolisovej sily), štandardná atmosféra, 50 stupňov severnej šírky:
 
Smer streľby  Výšková odchýlka (cm) Odchýlka vpravo (cm)
Sever  0  9,9
Východ  8,3  9,9
Juh0 9,9
Západ  -8,3  9,9
 
Je zrejmé, že vplyv Coriolisovej sily je takmer nepodstatný, najväčšia odchýlka je pri zmene streľby zo Z-V na V-Z a síce 16.6 cm. Dôležitejší vplyv je pre kanóny a húfnice. Príklad pre 155 mm strelu, 43 kg, v0 = 700 m/s, štandardná atmosféra, 50 stupňov severnej šírky, uhol výstrelu 45 stupňov:
 
Smer streľby Dostrel (m) Odchýlka vpravo (m)
Sever 18174 44
Východ  18199  61
Juh 18174 77
Západ  18150  60
 
Pre tzv. parížske delo, ktorým Nemci za 1. svetovej vojny ostreľovali Paríž (ráže 210 mm, 106 kg, v0 = 1645 m/s, dostrel 120 km) vychádza pre zemepisnú šírku polohy dela a smer výstrelu odchýlka vplyvom Coriolisovej sily 1343 m doprava a dostrel sa zmenší o 393 m.

2.2 Derivácia strely
Základné sily, ktoré pôsobia na strelu sú gravitácia a odpor vzduchu. Pretože strela sa pohybuje s nenulovým uhlom nábehu (uhol medzi osou strely a kolmicou k dráhe), vektor odporu vzduchu nie je rovnobežný s vektorom rýchlosti strely. Sila odporu vzduchu sa tak dá rozložiť na dve zložky: čelný odpor (Drag force) proti smeru rýchlosti a kolmo naň vztlaková sila (Lift force). Pretože odpor vzduchu nepôsobí v ťažisku a strela rotuje, výsledkom pôsobenia vztlakovej sily je derivácia strely (Drift) (za predpokladu, že strela koná pravidelný precesný pohyb), tj. stranová odchýlka v smere rotácie.
Štandardné programy počítajú len s gravitáciou a čelným odporom (balistický koeficient apod.) Pre presný výpočet streľby pre veľké uhly výstrelu je ale nutné zahrnúť aj vztlakovú silu – deriváciu strely. Pre výpočet je potrebné poznať rýchlosť rotácie strely – a tá klesá vďaka sile povrchového trenia. Je teda nutné zahrnúť aj ju. Doplnením o Magnusovu silu a Coriolisovu silu dostávame tzv. "Modifikovanú trajektóriu hmotného bodu" (Modified Point-Mass Trajectories - MPMT). Dnes je to štandardná metóda pre výpočet kanónov a húfnic, Nato STANAG 4355.
Výpočet sám o sebe nie je až tak komplikovaný. Je ale potrebné poznať momenty zotrvačnosti a polohu ťažiska strely (a to pre zložité delostrelecké strely dá zabrať) a tiež niekoľko aerodynamických koeficientov, ktoré závisia na rýchlosti strely (niečo ako funkcia odporu vzduchu). Ako vypočítať tieto koeficienty vám ale nikto nepovie (v Stanagu ich v  ýpočet nie je) a sami si ich ťažko budeme merať.
Tento program je robený podľa MPMT. Jediná zmena je vo výpočte určenia poklesu rotácie strely – je použitý jednoduchý empirický vzťah, ktorý ale dobre funguje a ušetrí tak jeden neznámy aerodynamický koeficient. Ďalšie dva aerodynamické koeficienty pre výpočet derivácie sú odhadnuté z tvaru strely (autor Robert McCoy).
Ukážka výpočtu derivácie pre strelu 308 Sierra MK 168 gr, v0 = 800 m/s, zámerná vzdialenosť 1000 m, štandardná atmosféra:
 
Stúpanie  derivácia (cm)
10“  35
12“  29
14“  25
 
Pre zaujímavosť (stúpanie 12“):
Počiatočná rotácia strely: 2625 ot/s
Koncová rotácia strely (1000m): 2165 ot/s
Počiatočná rotačná energia strely: 9.8 J
 
Vplyv derivácie je zhruba podobný vplyvu slabého bočného vetru o sile cca 0.4 m/s. K odchýlke spôsobenej deriváciou je potrebné pripočítať vplyv Coriolisovej sily. Keby boli drážky ľavotočivé, bolo by to pre strelca na severnej pologuli výhodnejšie.
Pre vysoké uhly výstrelu je vplyv derivácie nezanedbateľný. Ukážka výpočtu derivácie pre strelu 105 mm, 14,97 kg, v0 = 493 m/s, stúpanie 189 cm, štandardná atmosféra:
 
Uhol výstrelu Dostrel (m) Doba letu (s) Derivácia (m)
45 stupňov 11500 52 290
70 stupňov 7500 69 560
 
Tu je derivácia zásadná a pre 70 stupňov je zrovnateľná s vplyvom vetru o rýchlosti 90 km/h (!). Vplyv Coriolisovej sily je viac než 10x menší.
V knihe „Modern Exterior Ballistics“ (Robert McCoy) sa vo výpočte používajú presné (namerané) aerodynamické koeficienty a výpočet sa robí ešte presnejšie (6DOF metóda), tak pre strelu Sierra sa výsledky z tohto programu dokonale zhodujú s výsledkami z knihy. Pre 105 mm strelu je odchýlka do 10% pre uhol výstrelu 45 stupňov a do 15% pre uhel 70 stupňov. Vypočítané derivácie boli tiež skutočne namerané.
 
 
A čo ďalej...
 
Ďalšie spresnenie výpočtu je v praxi už veľmi ťažké. Magnusova sila je vcelku nepodstatná (skôr je dôležitý jej moment), isté spresnenie je zavedenie členov druhého rádu do aerodynamických koeficientov (napr. závislosť odporu vzduchu na uhlu nábehu), pre priame streľby nepodstatné.
Vrcholom vonkajšej balistiky je "Metóda šiestich stupňov voľnosti" (Six Degrees of Freedom, 6DOF). Okrem všetkých síl zahrňuje i ich momenty a umožňuje spočítať precesný a nutačný pohyb strely behom letu – a podať kompletnú informáciu o stabilite. Avšak vyžaduje ďalšie, ťažko získateľné, aerodynamické koeficienty.
 
3. Cieľová balistika
Cieľová (ranivá) balistika je jedním zo základních kameňov taktickej strelby, ak už ide o pištol, pušku alebo samopal a patrí mezi nejdôležitějšie aspekty taktickej streľby. Vojenskí a policajní odstrelovači se zaoberajú strelbou na ľudské bytosti. Toto zabíjanie se politicky zdôvodňuje tím, že sa cíeľ, ktorý sa má odstraniť, pomenuje ako ,,nepriateľský vojak“, ,, terorista“ alebo ,,zločinec“. Policajní odstrelovač je oprávnený použiť smrtiacu zbraň na podozrelého, aby zabránil ublíženiu na zdraví alebo smrti svojích kolegou, rukojemníkov, svedkov  alebo seba. Odstřelovač nesplnil svoju úlohu keď zranil drogového magnáta, ktorý naríadil vraždu člena vlády v inom státě. Rozdiel mezi číslom 8 na terči a číslom 10 je iba 2 body. Ale rozdiel mezi zásahom do predĺženej miechy alebo do brucha na vzdialenosť 80m  môže znamenať smrť rukojemníka alebo kolegu. 
Cieľová balistika je pre policajných a vojenských odstrelovačov veľmi dôležitá, pretože títo ľudia berú jedným život, aby tí druhý přežili.
Terčom je ľudské telo, ale nieje to hociaké miesto, ale určité malé miesto na hlave alebo hrudi, ktoré spôsobí  rôzne stupne zneškodnenia človeka.   Americká námorna pechota rozdeluje tieto stupne do štyroch kategorii, ktoré sú:
-Okamžitý smrtelný zásah
-Smrtelný zásah
-Vyraďovací smrtelný zásah
-Vyraďovací zásah
 
 Okamžitý smrtelný zásah si môžeme predstaviť v situacii, kedy ozbrojený terorista mieri na rukojemníka zbraňou a má prst na spúšti. Pri zásahu tohto ozbrojenca nesmie prst vykonať žiadny pohyb, aby nedošlo k náhodnému výstrelu a zraneniu alebo zabitia rukojemníka. Aby sme tohto efektu docielili musí strela prerušit spojenie mezdi mozgom a predĺženou miechou. Oblasť kde sa mozog a prodĺžená miecha spájajú, ovládá pohybové (motorické) funkcie tela. Na hornom konci predĺženej miechy se nachádza jarmový oblúk, ktorým se prenášajú motorické informacie z mozgu do tela, a tiež je tu centrum koordinacie pohybov ľavej a pravej polovice tela. Po oboch stranách tohto oblúku sú umiestnené dve polovice malého mozgu, ktorý je strediskom pre udržiavanie rovnováhy a pod nim je predĺžená miecha, ktorá ovládá dýchanie a činnosť srdca.
.
Bod pre okamžitý smrtelný zásah je oblast o veľkosti asi 50x100mm od koreňu nosu dole. Zásah do tohto miesta privodí okamžité zneschopnenie a telo padne ako vrece zemiakov. Strela letiaca vysokou rychlosťou (cca 600m/s) môže zpôsobiť rovnaký efekt ako pri zásahu päť centimetrov od predĺženej miechy z dôvodov pôsobenia hydrodynamického šoku.
Smrteľný zásah: zásah do inej časti mozgu spôsobí tiež smrť, ale môže dôjsť ešte k svalovým kŕčom, ktoré spôsobia zmrštenie svalov a tým napríklad aj k stisnutiu spúšte. Zo spôsobov akým telo padne na zem, sa dá zvyčajne určiť do akej miery bol zásah úspešný. Ak telo ochabnuto padne priamo dolu alebo dopredu, došlo k okamžitému zneschopneniu. Ak  telo padne do strany, je veľmi pravdepodobné že došlo len k čiastočnému znefunkčneniu. V takom prípade by sme mali byť pripravení na druhý výstrel.
Vyraďovací smrteľný zásah niekedy tento zásah nemôžeme uskutočniť, pretože je kriminálnik čiastočne skrytý alebo sa pohybuje, alebo existuje príliš veľké riziko zasiahnutia rukojemníkou. K tomu vedie nedostatočné presvedčenie o umiestnení správneho zásahu z dôvodu malej skúsenosti strelca, nie veľmi dobrá presnosť zbrane alebo veľká vzdialenosť. Ak sa za takýchto podmienok nechcete pokúšať o zásah hlavy, musíte zvoliť iný, dostatočne presný zásah na telo. Rozhodovať sa môžeme napríklad medzi srdcom alebo stredom hrudnej kosti. Keď netrafíme srdce, okysličená krv umožní mozgu ešte 30-60 sekúnd fungovať. Policajní ostreľovači koordinujú v takýchto prípadoch streľbu dvoch ostreľovačov, kde druhý výstrel nasleduje okamžite po prvom výstrele.
Vyraďovací zásah smeruje na miesta, kde sa nenachádzajú žiadne životne dôležité orgány. Dochádza iba k vyradeniu schopností cieľa. Takýto zásah môže byť pre vojenského ostreľovača dôležitejší ako zásah smrteľný, pretože o poraneného člověka sa musia postarať ostatní členovia jeho skupiny a tým pádom je paralyzovaná celá skupina a ostreľovač sa môže vytratiť. Tieto zásahy nie sú tak jednoduché, ako sa zdá. Nejde iba o to strelit niekoho do nohy nebo do ruky. Aj na takých miestach existujú miesta, ktoré môžu zpôsobiť smrť. Ide napríklad o zásah stehennej tepny..
4. Zloženie projektilu:
 1) náboj (cartridge, shell) – celok určený na vkladanie (nabíjanie) do palnej zbrane, skladajúci sa z nábojnice, zápalky alebo zápalkovej zložky, výmetovej náplne a strely
2) nábojnica (Case) – valcové alebo tvarové puzdro s dnom, slúžiace k zostaveniu všetkých súčastí náboja v jeden celok a k utesnení nábojovej komory pri výstrele. Nábojnice sú väčšinou mosadzné alebo oceľové. Podľa usporiadania dna sú nábojnice s okrajom  a nábojnice s drážkou. Niektoré nábojnice s drážkou majú mierne presahujúce dno, ktoré umožňuje ich streľbu z revolveru bez akýchkoľvek ďalších pomôcok. Existujú tiež samonabíjacie pištole na náboje s okrajom,
3) zápalka (Primer)  súčasť náboja obsahujúca zápalkovú zložku, ktorá sa nárazom alebo iným spôsobom vznieti a zapáli výmetovú náplň,
 4) výmetová náplň (Powder) -  množstvo strelného prachu v náboji alebo v nábojnici. Pre moderné zbrane sa používa bezdymý prach, tj. strelivo koloidného typu na báze želatínovej nitrocelulózy vo forme zŕn stanovených tvarov a veľkostí. Podľa zloženia a technológie výroby môžu byť bezdymé prachy nitrocelulózové, nitroglycerínové, diglykolové, nitroguanidové a iné. Podľa tvaru zrna sú najbežnejšie prachy doštičkové, valčekové a guličkové. Pre staré zbrane sa používa čierny prach, tj. mechanická zmes asi 75 % liadku draselného, 13 % dreveného uhlia a 12 % síry vo forme nerovnako veľkých zŕn bridlicovo čiernej farby.
 5) projektil (bullet, projectile) - predmet, ktorý pri výstrele opúšťa vývrt hlavne s danou rýchlosťou, energiou a stabilitou a spôsobuje žiadaný účinok v cieli. Podľa konštrukcie sa strely delia na jednotné a hromadné.
 
 6) dno nábojnice - časť nábojnice, v ktorej je umiestnená zápalka alebo zápalková zložka
 
5. Druhy munície:

 Strela FMJ (full metal jacket) celoplášťová strela. Strela obsahuje olovené jádro, ktoré je pokryté kovovým pláštom. Strela vytvára hladký priestrel.

Strela HPBT: špeciálna biogiválna strela s expanznou dutinou. Obsahuje olovené jadro pokryté kovovým plášťom.

 Strela HPC: špeciálna strela s expanznou dutinou v prednej časti, ktorá je prekrytá medenou kuklou.
 
 Strela PTS: obsahuje olovene jadro prekryté zpevňujúcim plášťom a zakončená polymerovým hrotom. Dosahuje vyššej rychlosti a stability. Je velmi presná a netriešti sa.
 
 Strela SBT: poloplášťová strela. Aerodynamická konštrukcia strely v tvaru lodného chrbta významne znižuje odpor vzduchu-výsledkom čoho je nižší úbytok rýchlosti, vyššia dopadová energia, plochšia dráha letu a menšia odchylka vplyvom bočného vetra ako u rovnakých striel s válcovým chrbtom.
 
Strela SP: poloplášťová strela. Obsahuje kovové jadro a kovový plášť. Jadro, ktoré je vpredu obnažené sa pri zásahu deformuje do hríbovitého tvaru.
Strela SPCE: poloplášťová strela s presekávaciou hranou.
Strela TSX (Triple-Shock X): celomedená strela. Drážkovánie prispievá k dosiahnutiu väčšej rychlosti, stability a priebojnosti.
Strela XLC: celomedená strela. Po zásahu zostává celistvá.
 
6. Palné zbrane
Ručné palné zbrane, alebo strelné zbrane sú také, ktoré používajú k výstrelu energiu spálených plynov a ktoré môže ľahko preniesť a obsluhovať jedna osoba. Tieto zbrane sa najčastejšie používajú k trestnej činnosti a preto sú to práve ich náboje ktoré sú zkúmané v kriminalistike. Základné rozdelenie ručných strelných zbraní je na krátke a dlhé, krátke zbrane sa daľej delia na revolvery a pištole (tie sú ešte automatické, samonabíjacie alebo jednoranonvé). Dlhé zbrane sú samopaly a jednoranové, samonabíjacie a automatické pušky.
 
6.1 Krátke zbrane
Krátke zbrane sa vyznačujú oproti dlhým lepšou ovládatelnosťou a menšími rozmerami vďaka ktorým je omnoho ľahšie ich skyrť a rýchlo vytiahnuť. Preto sú krátke zbrane veľmi čatou voľbou zločincou, ozbrojenej kriminálnej činnosti, a tým pádom aj častejším predmetom forenzného skúmania. Revolver je krátka palná zbraň, ktorá má niekoľko (najčastejšie šesť) komôr s nábojami spojených do otočného bubna. Z tohto princípu plynie veľa výhod (odolnosť,nenáročnosť na muníciu,spoľahlivoť a dalšie.)  aj nevýhod (väčšia váha a rozmery, málo nábojov a pomalé nabíjanie). Nábojnice po streľbe ostávajú v zbrani a preto sú nábojnice z revolveru len málokedy nájdené.
 
Pištole samonabíjacie oproti revolverom používajú k výstreleniu náboja jednu komoru ktorá je pevnou súčasťou hlavne, do nej sú nábojé presúvané mechanikou zbrane zo zásobníka pružinovým mechanizmom typicky umiestneným v rukoväti pištole. Pri výstrele je časť energie výstrelu použitá pre pohyb záveru zbrane, ktorý uzaviera komoru zo zadu, pričom dôjde k vytiahnutiu a vyhodeniu použitej nábojnice. Vzhľadom ktomu, že náboj je behom cyklu výstreľu hned niekoľkokrát manipulovaný mechanikou zbrane, zanechávajú samonabíjacie zbrane zanechávajú veľmi veľa mechanických stôp. Pištole jednoranové bývajú buď zbrane terčové, alebo špeciálne skryté zbrane v obidvoch prípadoch sa jedná o zbrane nevhodné pre rýchlu opakovanú strelbu a tak si rovnako ako u revolverov páchateľ väčšinou odnesie nábojnicu spolu zo zbraňou.
 
6.2 Dlhé zbrane
Pod pojmom dlhá zbraň sa najčastejšie rozumie puška. Jednoranové pušky bývajú buď terčové alebo lovecké zbrane, zaraďujú sem aj viac hlavňové zbrane gulové, brokové alebo kombinované. Rovnako ako u pišotý tohto typu zostáva náboj po výstrele v komore. Samonabíjacie pušky pracujú na podobnom princípe ako pištole tohto typu len energia pre pohyb záveru nieje získaný využitím spätného razu spálených plynov, ale odvedením časťou týchto plynou do piestu, ktorý odomkne záver zo zavretej polohy a spôsobý jeho sklz. To na jednu stranu umožnuje použitie omnoho väčších tlakov spálených plynov a tým pádom lepší odtlačok nerovností komory do plášťu nábojnice, na druhú stranu nedochádza k pohybom záveru, pokým tlak plynov v hlavni nepoklesne. Samopaly, automatické pušky a automatické pištole pracujú rovnakým spôsobom ako ich samonabíjacie varianty, rozdielom je len u automatických zbraní vystrelenie viac projektilov počas jedného stisnutia kohútika.
 
7. Poškodenie tkanív a orgánov po zásahu
Strela, ktorá zasiahne ľudské telo preráža a trhá tkanivá, ktoré sú v dráhe jej letu.Strely z mäkkou špičkou alebo s dutinou v špičke sú konštruované k zvýšeniu ranivého efektu. Vytvorí strelný kanál rovnakej veľkosti ako deformovaná strela. Toto poškodenie tkanív sa nazýva primárny strelný kanál. Ak sa strela v tkanive alebo pri kontakte s kosťou rozloží, môžu črepiny vrátane segmentov kosti spôsobiť niekoľko ďalších strelných dutín. Celoplastová strela, ktorá sa nerozloží, zvyčajne preniká ďaleko hlbšie do tela, pretože si udrží vysokú energiu.  Primárnu strelnú dutinu vytvára pri svojom prieniku s tkanív strela. Existuje však ešte sekundárna dutina, ktorú spôsobuje tlaková vlna, ktorá sa šíri okolo pohybujúcej strely. Vzhľadom k tomu, že tekutiny sú nestlačiteľné, vzniká tu hydrodynamický efekt. Svalové vlákna absorbujú časť tlaku a dochádza k rôznym úrovniam odrenín a poškodeniu tkanív. Orgány s vysokým obsahom vody, obličky a pečeň, nedokážu reagovať pružne, a preto u nich dochádza k ďaleko väčším zranením. Telesné tkanivá a tekutiny sú tlakovou vlnou na čas odtlačené a potom sa vracajú na miesto v okolí primárnej dutiny. Poškodenia tkanív v sekundárnej dutine môžu byť v závislosti na sile a veľkosti tlakovej vlny relatívne malé alebo naopak veľmi veľké. Strely s vysokou rýchlosťou letu zákonite vytvárajú silnejšie tlakové vlny a tým aj väčšie poškodenia tkanív. Strely ráže 5,56 mm sú ľahšie a majú tendenciu odrážať sa od kostí. Odrazom mení smer letu, pričom monitorujú povrch kosti, než sa zase odrazí do iného smeru.

Keď NATO zvažovalo zavedenie strely SS 109 (M855) kaliber 5,56 mm s hmotnosťou 62 grana (4g) do výzbroje, domnievali sa niektorí odborníci, že smrtiace účinky novej strely budú obmedzené z dôvodu nižšej rýchlosti a vyššej stabilite spôsobené kratším stúpaním vývrtu hlavne (177mm ). Boli vytvorené štúdie, ktoré mali posúdiť, či nová vyššie uvedená strela spôsobí rovnaká smrteľné zranenia ako staršie strela s hmotnosťou 55 grana (3,5 g). 
Obidvoma typmi sa strieľalo do bloku balistickej želatíny, ktorá simuluje telové tkaniva, a ako porovnávací materiál bola použitá strela ráže 7,62 mm. Výsledky potvrdili rovnaké smrtiace účinky 62 granovéj strely. Obrovský rozsah poškodeniu tkanív strelou 5,56 mm nie je spôsobený len jej vysokou rýchlosťou letu a následným tlakom, ale aj tým, že sa prevracia a rozpadá na fragmenty. Akonáhle sa otočí o 90 stupňov, ohýba sa, málinko sa sploští a potom sa láme pozdĺž technologickej drážky po zaškrtení strely v nábojnici. Zadná časť sa potom ďalej rozpadá na rad menších zlomkov. Pri menšej rýchlosti (vzdialenosť streľby nad 150m) je rozpad ďaleko menší, alebo k nemu vôbec nedochádza.
 
8. Záver
Balistika nás veľmi zaujala. Asi skoro každého normálneho človeka, predovšetkým mladého, zaujíma niečo so zbraňami, účel ich použitia, typy zbraní, atď. Balistika ako taká je zaujímavý vedný odbor, časť mechaniky, ktorá sa využíva napríklad pri usvedčení páchateľa trestného činu – forenzná balistika. Alebo cieľová balistika je veľmi dôležitá, využíva sa hlavne u ozbrojených síl a bez nej by bolo oveľa viac obetí – najmä civilných pri rôznych trestných činnostiach ako je únos, ozbrojený prepad, ďalej tiež pri vojenských akciách. Bez cieľovej balistiky by to bolo asi tak, že napríklad ostreľovač, ktorý vystrelí „na“ cieľ, môže pokojne trafiť niečo úplne iné, bežne aj rukojemníka. Avšak pri takýchto akciách je potrebný 100%-ný zásah. Ďalej napríklad pri delostrelectve je nevyhnutné ovládať vnútornú aj vonkajšiu balistiku, veď ako by to vyzeralo, keby nejaký amatér, ktorý to neovláda, vystrelí a trafi strelou veľkou ako vaša vaňa dom vlastnej starej mamy. Už len pre toto je balistika taká nevyhnutná. Vybrali sme si to už len preto, lebo sme sa chceli niečo naučiť o tom, ako sa strela správa v rôznych prostrediach, kam by sa mohla dostať, aké rôzne zranenie nám môže taká či už malá alebo veľká vecička spôsobiť, aké zásahy sa používajú na usmrtenie, paralyzovanie, alebo iba poranenie cieľa (v prípade niečoho neživého aké poškodenie cieľa). Pri balistike platia tiež rôzne, mnohé z nich všeobecne známe fyzické zákony. Fyzika je vlastne základom balistiky.