Planéty - slnečná sústava

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 21.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 808 slov
Počet zobrazení: 2 930
Tlačení: 275
Uložení: 259
Planéty - slnečná sústava
 
1. Úvod
Táto práca sa zaoberá planétami Slnečnej sústavy. Ich spoločnými znakmi, rozdielmi a zvlášnosťami. Vybrala som si túto tému, pretože je pre mňa dosť zaujímavá. Chcela by som Vám priblížiť všetko o planétach, kde sa vlastne Slnečná sústava končí, a prečo Pluto nepatrí medzi planéty. Dúfam, že Vás moja práca aspoň z časti zaujme.
 
2. Popis slnečnej sústavy
Okolo Slnka obieha 8 planét. Ich spoločnou charakteristikou je, že ide o telesá s relatívne malou hmotnosťou( v porovnaní s hviezdami) a nízkymi povrchovými teplotami. Spoločných vlastností je dosť, ale napriek tomu planéty netvoria homogénnu skupinu. Líšia sa hmotnosťou, rozmermi, fyzikálnym a chemickým zložením a možno dokonca aj mechanizmom vzniku. V celom vesmíre máme zatiaľ podrobnejšie preskúmané iba planéty Slnečnej sústavy. V posledných rokoch mnoho nových planét, ktoré obiehajú okolo iných hviezd- exoplanéty. Avšak o týchto vzdialených svetoch máme zatiaľ veľmi málo informácií. Od 24. augista 2006 sa Pluto nepovažuje za planétu Slnečnej sústavy z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy a objavov ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna.

 3. Ako vznikla Slnečná sústava
Pred piatimi miliardami rokov bola Slnečná sústava pravdepodobne iba rotujúci plynoprachový mrak. Postupne sa stred mraku skondenzoval do protohviezdy, z ktorej sa zmrštením vytvorilo Slnko. Ďalej od nej sa rovnakým spôsobom zhusťoval plyn a vznikli planéty. Jupiter, Saturn, Urán a Neptún- všetky s malým tuhým jadrom obklopeným plynom. Kamenné, terestrické planéty- Merkúr, Venuša, Zem a Mars- vznikli podobným spôsobom tak, že materiál sa zhlukoval do tuhých objektov, z ktorých väčšina plynu unikla. Tento opis vzniku Slnečnej sústavy je modifikáciou teórie nazývanej hmlovinová hypotéza, ktorú ako prvý navrhol v roku 1796 Pierre Laplace.

4. Planéty Slnečnej sústavy
4.1 Merkúr
- Je najbližšou plnétou Slnečnej sústavy od Slnka a najmenšia planéta.
- Je známy už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný voľným okom.
- Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka.
- Je malá kamenná planéta s povrchom posiatym impaktnými krátermi. Caloris basin je najväčší kráter s priemerom 1 300 km.
- Na povrchu je aj veľa hrebeňov( nazývaných zlomy), o ktorých sa predpokladá, že vznikli
asi pred štyrmi miliardami rokov, keď sa horúce jadro mladej planéty ochladzovalo a scvrkávalo. Povrch Merkúru sa do značnej miery podobá mesačnému povrchu.
- Teploty na jeho povrchu kolíšu od +440°C cez deň po –180°C v noci .Za takéto rozdiely môže hlavne nepítomnosť hustej atmosféry. Napriek tomu, že je najbližšie k Slnku, nedrží teplotný rekord medzi planétami.
- Slnko obieha v strednej vzdialenosti asi 58 miliónov kilimotrov.
- Pohybuje sa priemernou rýchlosťou takmer 48 kilometrov za sekundu, teda rýchlejšie ako iné planéty, a jeden deň je trvá necelých 88 dní.
- Na Merkúri slnečný deň trvá asi 176 pozemských dní.
- Nemá žiadne mesiace a prakticky žiadnu atmosféru. Tvoria ju stopové prvky vodíka a hélia.
Merkúr v číslach:
Rovníkový priemer:  4 879 km
Hmotnosť (Zem=1): 0,00553
Dĺžka dňa:  58,6462 d
Dĺžka roka: 87,97 d

4.2 Venuša
- Je druhou planétou v poradí od Slnka
- Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky.
- Slnko, Mesiac a Venuša sú jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá tiene.
- Obehne okolo Slnka zhrubaraz za 225 dní. Jej dráha je najmenej eliptická zo všetkých planét Slnečnej sústavy, čiže sa najviac približuje ku kružnici. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, takže podobne ako Merkúr sa nikdy nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka môže byť až 48°.
- Je vzdialená od Slnka 108 miliónov kilometrov. Je najpomalšie rotujúcou planétou. Jednu otočku vykoná približne raz za 243 dní a okrem toho sa otáča okolo vlastnej osi opačným smerom.
- Slnečný deň trvá okolo 117 dní.
- Obklopuje ju hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt. Atmosferický tlak na povrchu je okolo 9 Mpa, čo je 90-krát viac ako na Zemi
- Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480°C.
- Je stále zamračené, avšak s červenkastým nádychom. Hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až 70 km nad povrchom.
- Povrch je neustále zahalený v oblakoch. 60% povrchu tvorí mierne zvlnená planina. Najväčším horským masívom je Maxwellovo pohorie, ktorého najvyšší vrch má výšku až okolo 11 km, je teda vyšší ako Mount Everest.
- Magnetické pole je veľmi slabé.
- Nemá žiadne mesiace.
Venuša v číslach:
Rovníkový priemer:  12 102 km
Hmotnosť (Zem=1): 0,815
Dĺžka dňa:  243,01 d
Dĺžka roka: 224,7 d

4.3 Zem
- Je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.
- Obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi je trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy.
- Atmosféra Zeme je zložená z dusíka( 78%), kyslíka( 21%), argónu( necelé 1%) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny.
- Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100kPa. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením.
- Teploty sa pohybujú zhruba od –90°C( v Antarktíde) do +60°C( Sahara, Údolie smrti v USA). Priemerná teplota na povrchu planéty je okolo 15 °C. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období.
- Je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50%. Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom.
- Až 71% zemského povrchu tvoria oceány, zvyšok pevnina.
- Je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave.
- Má magnetické pole a obieha okolo nej jeden Mesiac.
Zem v číslach:
Rovníkový priemer:  12 756 km
Hmotnosť:  5,976*1024 kg
Dĺžka dňa:  23 h 56 m 4 s
Dĺžka roka: 365,256 d

4.4 Mars
- Je štvrtá planéta v poradí od Slnka.
- Bol pomenovaný podľa rímskeho boha vojny zrejme kvôli jeho načervenalému zafarbeniu.
- Je prvou z vonkajších planét, takže nastáva situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom. Vtedy ho možno pozorovať po celú noc a na oblohe je nápadným objektom.
- Obehne okolo Slnka raz za 687 dní.
- Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov.
- Jednu otočku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd. Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd.
- Má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu.
- Atmosféra planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov, čo je približne 100 až 150 krát menej ako na Zemi.
- Priemerná teplota povrchu planéty je okolo -56 °C. Avšak vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou.
- Povrch Marsu je sčasti pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj obrovské roviny. Vyskytujú sa tu obrovské sopky. Najväčší vulkán v Slnečnej sústave- Olympus Mons dosahuje výšku viac ako 20 km nad okolitým terénom. V rovníkovej oblasti Marsu sa nachádza ďalší zaujímavý útvar, obrovský kaňon Valles Marineris. Je dlhý viac ako 4 500 km.
- Má slabé magnetické pole.
- Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice, mesiace Phobos a Deimos.
Mars v číslach:
Rovníkový priemer:  6 794 km
Hmotnosť (Zem=1): 0,1074
Dĺžka dňa:  24 h 37 m 23 s
Dĺžka roka: 686,98 d

4.5 Jupiter
- Je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta Slnečnej sústavy.
- V priemere je štvrtým najjasnejším objektom na oblohe (po Slnku, Mesiaci a Venuši).
- Jeden obeh okolo Slnka mu trvá takmer 12 rokov v strednej vzdialenosti 779 miliónov kilometrov. Je to najrýchlejšie rotujúca planéta. Jednu otočku okolo vlastnej osi vykoná za necelých 10 hodín.
- Obklopuje ho mohutná atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka (asi 90%) a hélia (okolo 10%).
- Vyžaruje asi dva a pol krát viac energie ako prijíma od Slnka.
- Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy.
- Vyskytuje sa tu známa Veľká červená škvrna, ktorá sa tam nachádza už určite viac ako 300 rokov.
- Má veľmi silné magnetické pole.
- Obklopuje ho nevýrazný prstenec z prachu a plynu.
- Okolo Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto.
Jupiter v číslach:
Rovníkový priemer:  142 984 km
Hmotnosť (Zem=1): 317,94
Dĺžka dňa:  9 h 50 m
Dĺžka roka: 11,86 r

4.6 Saturn
- Je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi.
- Galileo Galilei prvý pozoroval planétu svojim novoobjaveným prístrojom a spozoroval jej neobvyklý tvar, no nedokázal rozlíšiť, že ide o prstenec.
- Prstence sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie.
- Má spomedzi všetkých planét najmenšiu hustotu. Je ľahší ako voda.
- Planéta sa skladá zo 75% vodíka a 25% hélia so stopami metánu, vody a amoniaku, podobne ako pôvodná hmlovina, z ktorej vznikli všetky planéty. Jadro je z kovového vodíka a má teplotu asi 12 000 K.
- Vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla.
- Má v súčasnosti objavených a pomenovaných 18 mesiacov. Najväčším a najvýznamnejším mesiacom Saturna je Titan, ktorý má priemer 2 575 km, a má aj vlastnú, veľmi hustú atmosféru.
- Býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, pretože je takmer tak jasný ako Jupiter.
Saturn v číslach:
Rovníkový priemer:  120 536 km
Hmotnosť (Zem=1): 95,18
Dĺžka dňa:  10 h 14 m
Dĺžka roka: 29,46 r

4.7 Urán
- Je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je pomenovaný podľa gréckeho praboha.
- Je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy.
- Obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Je vzdialený od Slnka 2,87 miliardy kilometrov.
- Ako jediná z planét má neobvykle veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka. Je takmer kolmo sklonený, takže sa na svojej dráhe "kotúľa".
- Patrí medzi veľké planéty.
- Okolo planéty obieha zatiaľ 15 pomenovaných mesiacov a najmenej 6 ďalších.
- Najvýznamnejších je päť veľkých satelitov: Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon.
- Býva väčšinou pozorovateľný aj voľným okom či menším ďalekohľadom.
Urán v číslach:
Rovníkový priemer:  51 118 km
Hmotnosť (Zem=1): 14,56
Dĺžka dňa:  17 h 14 m
Dĺžka roka: 84,01 r

4.8 Neptún
- Je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší.
- Dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Pravdepodobne je aj poslednou veľkou planétou.
- Je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej sústave. Rýchlosť oblakov dosahuje 2 000 km/h. Aj preto sa atmosféra Neptúnu mení veľmi rýchlo.
- Má okolo seba prstence. Sú veľmi nevýrazné a tenké. Najvýznamnejší z nich pomenovaný Adams, ďalšími sú Leverrier a Galle.
- Má osem pomenovaných mesiacov. Najväčšie z nich sú Triton a Nereidy.
- Planétu je možné vidieť na nočnej oblohe stredne veľkým ďalekohľadom ak viete kam sa máte pozerať.
Neptún v číslach:
Rovníkový priemer:  49 528 km
Hmotnosť (Zem=1): 17,14
Dĺžka dňa:  16 h 7 m
Dĺžka roka: 164,79 r 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.187