Neptún planéta

Neptún planéta
 
Neptún je najmenší a najchladnejší zo štyroch plynných obrov a zároveň najvzdialenejší od Slnka. Bol objavený v roku 1846 a zatiaľ skúmala tento vzdialený svet iba jediná medziplanetárna sonda. Keď v roku 1989 okolo neho letela, ponúkla prvý pohľad naň a zistila, že je najveternejšou planétou v slnečnej sústave. Okrem toho objavila sústavu prstencov okolo Neptúna, ako aj šesť jeho nových mesiacov. 

Neptún obehne okolo Slnka za 164,8 pozemského roka, čo znamená, že od jeho objavu zo Zeme v roku 1846 zavŕšil len jeden obeh. Neptún je od Slnka približne 30-krát ďalej ako Zem a v tej vzdialenosti svieti Slnko 900-krát slabšie. Napriek tomu je tento ďaleký a studený svet ovplyvňovaný slnečným teplom a očividne zažíva ročné obdobia. Pozorovania zo Zeme, ako aj pozorovania pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu ukazujú, že od roku 1980 sa jeho južná pologuľa zjasňuje. Zmeny sú však malé a ročné obdobia dlhé a preto sú potrebné dlhodobé pozorovania. V súčastnosti je južná pologuľa uprostred leta. Keď sa leto skonči, mala by nastať jeseň a po nej studenšia zima. Potom, po štyridsiatich jarných rokoch a pri postupne stúpajúcej teplote a jasnosti, príde zas leto.

Neptún sa veľkosťou aj vnútornou stavbou podobá Uránu – ani jeden z nich nemá rozoznateľný pevný povrch. Rovnako ako jeho sused je príliš hmotný na to, aby v pomere k jeho veľkosti pozostával najmä z vodíka. Jeho hlavnou zložkou je zmes vodného, čpavkového a metánového ľadu, ktorá vytvára najhrubšiu vrstvu. Nad touto vrstvou leží atmosféra. Je to nehlboká vrstva bohatá na vodík, obsahuje aj plyny hélia a metánu. Pod vrstvou vody a ľadov sa nachádza malé jadro z hornín a možno aj ľadu

Neptún pôsobí zmätene. Na planétu tak vzdialenú od Slnka má prekvapujúco dynamickú atmosféru, v ktorej sa tvoria obrovské búrky a preháňajú sa mimoriadne rýchle vetry. Teplo, ktoré Neptún dostáva od Slnka, nie je dostatočné na pohon jeho počasia. Jeho atmosféra môže byť zohrievaná zospodu vnútorným zdrojom, ktorý spúšťa aj veľké atmosférické zmeny. Biele pásy po obvode planéty tvorí oblačná prikrývka, ktorá vzniká tak, že sa ohriata atmosféra dvíha a následne kondenzuje. Najdivokejšie vetry sú v rovníkovej oblasti, kde vanú na západ a dosahujú rýchlosť až 2160 kilometrov za hodinu. Objavujú sa a potom zanikajú gigantické tmavé búrkovité útvary, sprevádzané svetlými oblakmi.

Prvý náznak, že Neptún má sústavu prstencov, prišiel v 80. rokoch minulého storočia, keď bolo pozorované, ako hviezdičky v jeho blízkosti pohasínajú a znova sa rozsvecujú. Túto záhadu vyriešil Voyager 2, ktorý zistil, že Neptún prstence naozaj má. V rámci sústavy prstencov obiehajú 4 z 13 mesiacov Neptúna. Iba jeden z trinástich, Triton má zanedbateľnú veľkosť. On a Nereid boli objavené pred érou medziplanetárnych sond. Po roku 2003 bolo objavených päť malých mesiacov a očakávajú sa ďalšie objavy.