Fotografický prístroj

Fotografický prístroj
Je  opticko- mechanické zariadenie slúžiace na vytvorenie fotografie  pomocou svetla. Do obrazovej roviny sa premietajú body z predmetovej roviny. Premietajú sa sem však aj body, ktoré ležia pred a za predmetovou rovinou. Zobrazia sa ako neostré kruhy rôzneho priemeru. V dôsledku konečnej rozlišovacej schopnosti oka ich však vnímame ako ostré.
Preto hovoríme o hĺbke ostrosti.
 
4.1 Stavba fotoaparátu:
Základom fotoaparátu je svetlotesná komora, s otvorom vybaveným šošovkami., ktorý sa nazýva objektív a miesto kam dopadá svetlo, teda matnica.
 
4.1.1 Objektív:
Dôležitým parametrom objektívu je relatívny otvor. Je to pomer zväzku lúčov vstupujúcich do objektívu a jeho ohniskovej vzdialenosti.
Podľa zorného uhla rozlišujeme objektívy takto:
- Teleobjektívy
- Dlho ohniskové objektívy
- Normálne objektívy
- Širokouhlé objektívy

Normálne objektívy:
 Majú odlišné konštrukcie, s odlišnými stupňami korekcie. Sú charakteristické  malým astigmatizmom pri veľkej otvorovej chybe, čo umožňuje vytvoriť dostatočne rovnomerne ostrý obraz.
 
Širokouhlé objektívy:
 Vyžadujú veľmi dobrú korekciu optických chýb. Je tu možné dosiahnuť zväčšenie vzdialenosti medzi objektívom a obrazovou rovinou.
 
Ako objektívy s meniteľnou ohniskovou vzdialenosťou (zoom objektívy) označujeme systémy, ktorých ohnisková vzdialenosť je spojite meniteľná.  Stabilita polohy obrazu sa dá dosiahnuť mechanicky alebo opticky 
 
4.1.2 Uzávierka.
Jej úlohou je zabrániť dopadu svetla vo chvíli, keď sa nefotografuje .Doba,  počas ktorej je uzávierka otvorená sa nazýva expozícia.
 
4.2 Priebeh vzniku obrazu :
Obraz vzniká v ohniskovej rovine.
Pri stlačení spúšte dôjde k otvoreniu uzávierky. Čím dlhšie je otvorená, tým viac svetla dopadne na svetlo citlivý materiál.. Za maximálny expozičný čas, za ktorý možno odfotografovať nehybné predmety sa považuje recipročná hodnota ohniskovej vzdialenosti použitého objektívu. Pri bežnom objektíve je to asi 1/50s. Vytvára sa obraz zmenšený skutočný prevrátený. Dnes je už bežne vstup do tmavej komory fotoaparátu vybavený irisovou clonou.  Clona slúži na zaostrovanie. Mení veľkosť otvoru, ktorým dopadá svetlo. Pri menšom množstve svetla je obraz ostrejší.. presné množstvo svetla, potrebné na zachytenie obrazu je závyslé od veľkosti otvoru clony, e expozičnej doby. Zariadenie,  ktoré meria a vyhodnocuje množstvo svetla na fotografovanie sa nazýva expozimeter.
 
4.3 Svetlocitlivý materiál:
Film bol najskôr zo slídi nekor z PVC na ktorom  je nanesená tenká vrstva svetlo-citlivého materiálu obsahujúca soli striebra.
 
4.4 Základné vlastnosti svetlocitlivého materiálu :
 
Citlivosť
Citlivosť sa vyjadruje v logaritmickej stupnici . Medzi najčastejšie používané jednotky patrí ISO.

Rozlišovacia schopnosť
Rozlišovacia schopnosť, je schopnosť rozlíšiť čo najjemnejšie detaily a podrobnosti za optimálnych podmienok. V súčastnosti sa zvykne označovať počtom pixelov, ale pri klasickej fotografii ju vyjadruje počet čiar viditeľných na 1mm štvorcovom

Šum.:
Pri tomto parametri sa dá porovnať klasická fotografia s digitálnou. Zatiaľ čo pri klasickej sa objavoval len pri veľkých zväčšeniach,  digitálny šum je bežnou súčasťou digitálnej fotografie. Sú to drobné odchýlky v nameraných hodnotách jednotlivých snímacích prvkov. Súčastný trend speje k zmenšovaniu snímacích elementov, ale na druhej strane sa zdokonaľujú algoritmy na ich odstránenie.