Slnečná sústava a slnko

Slnečná sústava a slnko
Najväčšími telesami slnečnej sústavy sú vedľa Slnka planéty, ktorých je deväť: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto ale v nekonečných hlbinách vesmíru sa všetko otáča. Deväť planét obieha okolo slnka, pričom každá z nich opisuje vlastnú elipsoidnú dráhu, akoby celú túto sústavu poháňalo akési ozubené koliesko. Zdá sa však, že v tomto súkolí niečo škrípe. Obežná dráha Uránu vykazuje odchýlku. Ako by ho priťahovalo nejaké celkom blízko neho sa nachádzajúce a doteraz neznáme vesmírne teleso...azda desiata planéta? Možno v blízkej dobe vedci  vysvetlia túto záhadu odchyľovania sa Uránu zo svojej obežnej dráhy. Okrem Merkúru a Venuše má každá planéta aspoň jeden mesiac. Mesiac tiež nazývame obežnicou planéty.
 
Slnko
Má priemer 1 400 000 km a je 109-krát väčšia ako zem, okolo svojej osi sa otočí za 25 dní. Slnko je tvorené najmä vodíkom (90 %) a héliom ( 8 % ). Teplota vnútri je 13 mil. °C na povrchu 6000 °C. Vnútri slnka prebiehajú termojadrové reakcie, pri ktorých z ľahkých jadier vodíka vznikajú jadrá hélia a vyžaruje sa obrovská energia vo forme svetla, tepla i iných zložiek elektromagnetického žiarenia, ktorá umožňuje existenciu života na Zemi. Vonkajšia časť slnka sa skladá z fotosféry, chromosféry a koróny (oblasť horúceho plynu). Zvláštnosťou fotosféry sú slnečné škvrny .
Slnečná škvrna – tmavé miesto na povrchu slnka. Má kruhovitý alebo nepravidelný tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné aj voľným okom, malé majú životnosť len niekoľko hodín. Ich teplota je asi 2000°C nižšia ako okolie.
Slnovrat – astronomický začiatok leta a zimy, okamih, keď slnko pri svojom zdanlivom pohybe dosiahne najväčšiu odchýlku od rovníka a začína sa vracať. Pri zimnom slnovrate 21. decembra stojí slnko nad obratníkom kozorožca, pri letnom slnovrate 21 . júna nad obratníkom raka. Ako najdlhší a najkratší deň roka bol letný a zimný slnovrat orientačným bodom v kalendári.
Zatmenie mesiaca – jav, keď sa mesiac dostane do tieňa Zeme. Zatmenie môže byť čiastočné, keď Zem zatieni len časť mesiaca (trvá maximálne 3 h 49 min.), úplné, keď tieň Zeme úplne prekryje mesiac (1h 44min.) ,a polotieňové (5h 57min.).
Zatmenie slnka – jav, keď sa mesiac na svojej obežnej dráhe okolo Zeme dostane medzi slnko a Zem a jeho tieň zasiahne povrch Zeme. Zatmenie môže byť úplné, keď tieň mesiaca zasiahne celú Zem, čiastočné, keď zasiahne len časť Zeme a prstencové, keď môžeme pozorovať prečnievajúci okraj slnka ako žiariaci prsteň.