Planéta Jupiter

Planéta Jupiter

Väčšími ďalekohľadmi sa dajú rozpoznať dva čierne pásy a hlavne veľká červená škvrna, ktorá je v skutočnosti obrým búrkovým mrakom ( spozorovaná bola už viac než pred 300 rokmi ).

Na povrchu panujú kruté búrky a vetry, ktoré spôsobuje rýchla rotácia okolo svojej osi, ktorá trvá menej ako desať hodín ( najkratší deň v celej Slnečnej sústave). Atmosféru planéty tvoria jedovaté a nedýchateľné plyny ( čpavok, vodík, metán ). Okolo Jupiteru obieha najmenej 16 mesiacov. Z nich 4 sú pozorovateľné aj menšími ďalekohľadmi, ktoré pozoroval už v roku 1610 Galileo Galilei.

Sú to tieto: Európa, Io, Kallisto, a Ganymed ( najväčší mesiac v Slnečnej sústave). Io sa vyznačuje množstvom činných sopiek, Európa má svoj hladký povrch zvrásnený prasklinami , v ktorých možno bola kedysi voda. Ľadový povrch Kallista a Ganymeda je posiaty množstvom kráterov ako na našom Mesiaci. V roku 1979 objavil Voyager 1, že okolo planéty krúži tenký a slabo žiariaci prstenec – z kamenných alebo ľadových častíc.

V roku 1992 roztrhla gravitácia Jupiteru kométu Shoemaker-Levy 9 na viacej ako 21 kusov, ktoré sa za dva roky zrazili s Jupiterom a nastala jedna z najväčších vesmírnych predstavení v 20. storočí. Keby sa tieto úlomky zrazili so Zemou, náraz by bol tak silný, že by celé ľudstvo zahynulo a na Zemi by nastala arktická zima.