Planéta Saturn

6.  Saturn
Asi najkrásnejší pre pozorovanie zo Zeme je plynný obor Saturn. Je výnimočný tým, že ho obklopuje prstenec, ktorý môžeme pozorovať i menšími ďalekohľadmi. Vedci sa domnievajú, že kedysi okolo planéty letelo teleso, gravitácia Saturnu ho rozdrvila, kamenné a ľadové časti začali obiehať okolo planéty a vytvorili prstenec. Zo Zeme sa javí, že sa skladá z troch častí, ale kozmická sonda Voyager 1 v roku 1985 objavila, že ho tvoria tisíce uzunkých prstencov. Zloženie planéty je hlavne z vodíka a hélia a jeho jadro je kamenné. Rovnako ako Jupiter rotuje okolo svojej osi veľmi rýchlo.

Celá planéta je stále zahalená do pásov mrakov. Okolo Saturnu obieha najmenej 18 mesiacov, ale môžu existovať aj iné menšie, ktoré zatiaľ nie sú objavené. Najzaujímavejší je z nich Mimas a najväčší zo Saturnových družíc Titan. Mimas sa vyznačuje obrovským kráterom Herschel, ktorý zrejme vznikol po zrážke s kométou alebo planétou, ktorá skoro tento malý mesiac roztrhla. Titan sa od všetkých mesiacov planét docela líši a to tým, že má ako jediný atmosféru tvorenú hlavne dusíkom a podobá sa nehostinnej atmosfére Venuše, avšak tu nepanujú obrovské teploty, ale arktické zimy. To je jedným z dôvodov, prečo sa na tomto mesiaci nachádza metán vo forme kvapaliny, a nie vo forme plynu. Povrch tohoto mesiaca zakrýva ,,more“ kvapalného metánu.