Papier druhy

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 12.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 880 slov
Počet zobrazení: 14 590
Tlačení: 658
Uložení: 616
Druhy papiera
 
Existuje veľa druhov papiera, od najmenšieho ručne vyrábaného až po najtvrdší kartón. A tiež sa mnohorako využívajú. Farbu, pevnosť a štruktúru papiera možno meniť potlačením, farbením a primiešaním rôznych látok.
· papier - materiál, na ktorom sú tlačené známky. Papier rozdeľujeme podľa druhu, povrchu, hrúbky a farby.
· druh papiera - poznáme tieto druhy papiera - podľa spôsobu výroby - ručný strojový, podľa štruktúry - nepriesvitný a priesvitný papier, kartónový, pergamenový, žilkovaný.
· povrch papiera - môže byť - veľmi hladký, hladký, drsný, veľmi drsný až nerovný, hrboľatý.
· hrúbka papiera - môže byť - veľmi tenký (do 0,04 mm), tenký (0,05-0,07 mm), stredný (0,08-0,1 mm), hrubý (0,11-0,13 mm), veľmi hrubý (od 0,14 mm).
· farba papiera - farba papiera je závislá na jeho zložení a rozlišujeme biely papier, farebný (farba je obsiahnutá už v papieri) papier a zafarbený (papier sa zafarbí až pri tlači známok) papier.
· priesvitka - značka umiestnená v papierovej hmote a viditeľná proti svetlu alebo v benzínovom kúpeli. Podľa umiestnenia priesvitky delíme ich na jednotlivé - rovnaká na každej známke, viacnásobné - súvislé vypĺňa celú plochu tlačového listu.
· Ladurnerovo čiarkovanie - priesvitné čiarky, ktoré vznikajú otlačkom švov opravovaného sita, na ktorom sa hotová papierovina zbavuje vody.

4.1  Základné charakteristiky
Základné charakteristiky papiera sa vzťahujú na vlastnosti ako formát alebo plošná hmotnosť.
 
4.1.1  Formát
Formát znamená „rozmery“ papiera v zmysle dĺžky a šírky.
 
4.1.2  Plošná hmotnosť

Hmotnosť papiera alebo základná hmotnosť sa chápe ako hmotnosť papiera na plochu. Najčastejšie používanou jednotkou je g/m2. Fyzikálne charakteristiky ako pevnosť, hrúbka papiera a špecifický objem závisia na plošnej hmotnosti. Preto napríklad, čím je vyššia plošná hmotnosť, tým je väčšia nepriehľadnosť. Plošné hmotnosti do 170 g/m2 sa nazývajú papierom, pričom kartón má hmotnosť od 170 do 600 g/m2 a lepenka viac ako 600 g/m2. Pohľadnice majú zvyčajne plošnú hmotnosť medzi 150 g/m2 a 200 g/m2. Plošná hmotnosť novinového papiera je zvyčajne 45 g/m2.
 
4.1.3  Hrúbka
Hrúbka hárku papiera je definovaná ako vertikálna vzdialenosť medzi dvomi povrchmi papiera. Je to jedna z charakteristík, ktorá má, medzi iným, významný vplyv na tuhosť pri ohýbaní.
 
4.1.4  Objemová hmotnosť (špecifický objem)

Špecifický objem je pomer hrúbky k základnej hmotnosti. Väčšina typov papierov sa vyrába podľa plošnej hmotnosti. Avšak existujú papiere, ktoré sa vyrábajú striktne podľa hrúbky, ako napríklad objemový papier na výrobu kníh. Väčšia hrúbka papiera dodáva tlačovej produkcii väčší objem a tuhosť, pričom zachováva rovnakú plošnú hmotnosť. Stránky brožovaných kníh sú zvyčajne z 50 – 80 g/m2 MFS papiera a majú objemovú hmotnosť približne 2,4. Objemová hmotnosť SC papiera je približne 0,9.
 
4.1.5  Vizuálne charakteristiky
Pri meraní vizuálnych charakteristík papiera výsledok do veľkej miere závisí na zdroji svetla a pozorovateľovi. Samotný zdroj svetla je štandardizovaný najmä „teplotou svetla“ udávanou v stupňoch K (Kelvin). Pretože prirodzené denné svetlo má rôzne spektrum v závislosti na čase, mieste, počasí a iných faktoroch, pre denné svetlo boli definované štandardné typy svetla na reprezentatívnom základe, aby zaručili štandardizované, reprodukovateľné podmienky. Vizuálne charakteristiky povrchu papiera je možné zhodnotiť len za takýchto podmienok. Vnímanie zmien farieb okom sa mení s uhlom pozorovania (veľkosť objektu).
 
4.1.6  Jasnosť a bielosť
Hoci pojmy jasnosť a bielosť sa niekedy zamieňajú, je medzi nimi niekoľko rozdielov v zmysle toho, ako popisujú charakteristiky papiera. Jasnosť (hodnota L*) je schopnosť papiera odrážať všetky farby svetelného spektra rovnomerne. Indikuje rozsah, v akom papier odráža viditeľné svetlo všetkých vlnových dĺžok. Skutočne biely papier má vysoký stupeň odrazu a neodráža svetlo jednej vlnovej dĺžky väčšou intenzitou ako svetlo inej vlnovej dĺžky. Väčšina typov bieleho papiera má celkový stupeň odrazu 80 – 100 %. Jasnosť je veľmi dôležitým aspektom pre vnímanie farieb a preto predstavuje dôležitý základ pre riadenie farieb. CIE bielosť (W10) zodpovedá vizuálnemu vzhľadu bieleho papiera s alebo bez farbiva / zosvetľovača za svetelných podmienok so zdrojom svetla podobným dennému svetlu (D65/10). Na rozdiel od ISO jasnosti, ktorá je limitovaná na modrú časť viditeľného spektra, CIE bielosť je založená na odraze meranom v rámci celého spektra. Papier s modrým nádychom bude väčšine pozorovateľov pripadať belší. CIE bielosť zodpovedá vnímaniu ľudským okom. Zodpovedá priemernej hodnote stanovenej skúškami, ktoré zahŕňajú množstvo rôznych objektov testovania. L*, a*, b* (CIE farebné spektrum) Tento referenčný systém farieb je založený na vnímaní opačných farieb ľudským okom a indikuje, že farby nemôžu byť zároveň zelené a červené alebo žlté a modré. To umožňuje popísať pozíciu farby na osi červená/zelená alebo žltá/modrá jedinou hodnotou.
 
4.1.6.1  Vizuálne zjasňovače
Optické zjasňovače sa používajú ako prísady pri výrobe papiera na vytvorenie jasného bieleho papiera. Aby bolo možné zhodnotiť účinnosť zjasňovača, meria sa odraz pri 457 nm s a bez UV podielu. Optické zjasňovače (OBA alebo FWA) sa používajú na transformovanie neviditeľného ultrafialového svetla na viditeľné modré svetlo. To zvyšuje jasnosť L* a súradnica farby svetla sa posunie k modrej, t.j. hodnota b* bude viac záporná.

4.1.6.2  Opacita
Opacita je technický pojem pre odolnosť papiera voči svetlu. Vyjadrené vo fyzikálnych pojmoch je opacita schopnosť papiera absorbovať a odrážať svetlo. Čím vyššia je odolnosť voči svetlu, tým vyššia je opacita. Papier by mal byť čo najodolnejší voči svetlu, t.j. čo najnepriehľadnejší, aby text a obrázky na jednej strane nepresvitali na druhú stranu. Časť svetla, ktoré dopadne na povrch papiera cez papier prejde a časť je pohltená, ale väčšina svetla sa rozptýli a odrazí. Čim vyšší je odraz papiera, tým je väčšia jeho nepriehľadnosť. Refrakcia (lom) svetla závisí na počte prechodov vlákno/vzduch a pigment/vzduch v papieri.
 
4.1.7  Charakteristiky povrchu
Charakteristiky povrchu sa chápu ako topografia (geometrická štruktúra povrchu papiera) a pevnosti povrchu papiera. Tieto určujú vizuálny dojem a textúru papiera.
 
4.1.8  Lesk papiera
Lesk papiera je vizuálny dojem, ktorý máte keď pozeráte na povrch. Papier vyzerá lesklejší, ak sa najvýznamnejšia časť dopadajúceho svetla odráža priamo a len malá časť sa odráža rozptýlene. V technických pojmoch merania je lesk názvom pre objem priameho svetla odrazeného povrchom papiera. Povrch papiera je obvykle osvetlený v uhle menej ako 75° a odrazené svetlo sa meria v rovnakom uhle. Najbežnejším spôsobom merania lesku sú metódy merania Huntera a Lehmanna, avšak tieto nie sú navzájom porovnateľné. Skutočnosť, prečo sa používajú obe metódy je vzhľadom na historické a geografické okolnosti. V strednej Európe sa zvyčajne meria lesk papiera podľa Lehmannovej metódy. Lesk je dôležitou charakteristikou pre hodnotenie kvality obrázku vytlačeného na povrchu papiera. Vysokolesklý tlačený obrázok je možné vyprodukovať na matnom alebo hodvábno-matnom papieri, čím sa dosiahne väčší kontrast medzi obrázkami a inými prvkami tlače.
 
4.1.9  Drsnosť
Drsnosť charakterizuje hrboľatosť alebo reliéf povrchu papiera. Čím sú hrbole
a priehlbiny profilu väčšie, tým je papier drsnejší. Meranie pre drsnosť alebo hladkosť papiera podľa Bendtsena alebo PPS (Parker Print-Surf) je určené množstvom vzduchu, ktorý prechádza medzi povrchom definovanej rovnosti a povrchom testovacieho kusu za definovaných podmienok. V prípade nenatieraných typov papiera je drsnosť špecifikovaná podľa Bendtsena, pričom drsnosť natieraného papiera je špecifikovaná podľa PPS. Čím je vyššia drsnosť povrchu, tým je horšia kvalita tlače. Tak ako existuje veľa rôznych druhov reliéfov krajiny, podobne je veľa rôznych povrchov papiera. Preto napríklad v prípade nenatieraného papiera sú póry medzi jednotlivými vláknami pomerne veľké, takže povrch je ako krajina s pohoriami a údoliami. Drsnosť (Bendtsen) nenatieraného bezdrevného papiera je zvyčajne 200 – 500 ml/min., pričom hladený nenatieraný bezdrevný papier má drsnosť približne 60 ml/min. (Bendtsen) a je o 2,8 μm (PPS) menej drsný. V prípade lesklých mechanických SC papierov je drsnosť približne 1,0 μm (PPS).
 
4.1.10  Odolnosť voči suchému vytrhávaniu
Odolnosť voči suchému vytrhávaniu je dôležitou charakteristikou natieraných hárkových ofsetových papierov pre stanovenie efektu vytrhávania v tlačiarenskom lise. Indikuje, ako dobre sa náter viaže sám so sebou a s podkladovým papierom. Pri ofsetovej tlači pôsobia veľké príchytné sily prostredníctvom filmu nanášaného atramentu a priľnavosti gumenej platne. Výsledkom tejto sily je spôsobenie rizika, že jednotlivé vlákna, výplne alebo celé natrené plochy sa môžu vytrhnúť. Merania sa robia laboratórnym tlačiarenským lisom. Tento sa používa na simulovanie vytrhávania medzi papierom a atramentom pri rôznych rýchlostiach tlače. Príliš vysoké rýchlosti tlače (3 m/s) alebo prílišné prichytávanie (adhézia alebo lepivosť) v atramente môžu spôsobiť, že sa surový papier naštiepi.
 
4.2  Pevnostné charakteristiky
Pevnosť papiera je výnimočne dôležitá pre tlač a predovšetkým pre ďalšie spracovanie. Pre zaručenie hladkej výroby sú naše papiere podrobované rôznym testom, aby sa zabezpečilo, že papier spĺňa vysoké požiadavky, ktoré sa naň kladú. Pevnosť je ovplyvňovaná hlavne typom vlákien a usporiadaním vlákien v mikroštruktúre papiera. Chemická buničina má prirodzene väčšiu pevnosť ako mechanická buničina. V závislosti na tom, ako pevne sú vlákna usporiadané má papier rôzne pevnostné charakteristiky v smere behu a priečne k nemu.
 
4.2.1  Pevnosť v ťahu a dĺžka napnutia
Pevnosť v ťahu je maximálne napätie, ktoré dokáže papier vydržať pred tým, ako sa pretrhne. Taktiež indikuje faktory ako pevnosť vlákien, dĺžku vlákien a väzbu vlákien. Pevnosť v ťahu závisí na smere vlákien a v pozdĺžnom smere je väčšia ako v priečnom smere. Pevnosť v ťahu je možné použiť taktiež na stanovenie toho, ako je odolný papier voči pretrhnutiu pásu – čo je dôležitá charakteristika kotúčov tlačiarenského papiera.
 
4.2.2  Sila pretrhnutia
Sila pretrhnutia papiera je priemerná sila potrebná na to, aby sa zárez v papieri rozširoval, t.j. pokračoval v trhaní sa. Sila pretrhnutia závisí na smere vlákien a v priečnom smere je väčšia ako v pozdĺžnom smere. Sila pretrhnutia je dôležitým faktorom v pásovej ofsetovej tlači a pri produkcii perforovaných papierov a súvislých kancelárskych papierov.
 
4.2.3  Pevnosť vnútornej (Scott) väzby
Odolnosť papiera na použitie sily vertikálne na povrch papiera (Z smer) sa nazýva ako pevnosť vnútornej (Scott) väzby. Pevnosť vnútornej (Scott) väzby je ovplyvnená hrúbkou, obsahom plniva a typom použitých vlákien. Pevnosť vnútornej (Scott) väzby je dôležitým parametrom najmä pre tepelnú a hárkovú ofsetovú tlač a taktiež pre ďalšie spracovanie. Nedostatočná pevnosť vnútornej (Scott) väzby spôsobuje roztrhnutie jeho hrúbky pozdĺžne, vzhľadom na adhéziu povrchu gumovej platne. Použitie vysoko lepivých tlačiarenských atramentov tento fenomén zväčšuje.
 
4.2.4  Tuhosť pri ohýbaní
Tuhosť popisuje charakteristiky papiera v elastickom rozsahu. Indikuje odolnosť materiálu na deformáciu prostredníctvom vonkajšej sily. Papier má vyššiu pevnosť v ohybe v smere vlákien ako v pozdĺžnom smere. Aby sa zabezpečilo, že kniha sa otvára správne, vlákna papiera musia byť usporiadané paralelne ku chrbtu knihy. Ak chcete poznať smer, v ktorom sú usporiadané vlákna hárku papiera, zoberte okraj papiera medzi palec a ukazovák a prejdite nechtom na palci pozdĺž okraja papiera. Ak sa okraj zvlní, vlákna sú usporiadané priečne k okraju papiera.

5 Aplikácie

· na písanie alebo tlač: kus papiera sa stáva dokumentom - na uloženie záznamu (alebo v prípade tlače z počítača alebo kopírovania z iného papiera: ďalší záznam) a pre komunikáciu; viac aj v článku Čítanie. Papier môže reprezentovať i hodnotu:
o  papierové peniaze
o  bankovka
o  šek
o  potvrdenka
o  kupón
o  lístok

Oficiálne dokumenty a privátne výkazy, ktoré sa archivujú do počítača (elektronicky) sa môžu skartovať a recyklovať. Prevod môže realizovať skener a naskenovaný obrázok možné previesť do textu pomocou OCR programu. Potlačené papiere sa môžu viazať lepením, sponami atď. na formovanie kníh, brožúr, časopisov, novín atď. Počítačový súbor možno konvertovať na papierový dokument tlačou na tlačiarni.

· na balenie:
o  obálka
o  baliaci papier
o  tapeta

· na čistenie (viac i v článku papierová vreckovka):
o  toaletný papier
o  vreckovka
o  papierová utierka
o  rôzne čistenie v kuchyni atď.

· v stavebníctve
o  papierová lepenka
o  dekorácia

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu