Albánsko – Albánska republika

Albánska republika

– v rokoch 1944 – 1991 bolo Albánsko komunistickou krajinou, kde sa hospodárstvo rozvíjalo pod vplyvom ZSSR a Čínou (štát bol odrezaný od sveta, cestovanie do cudziny bolo zakázané, turisti boli do krajiny vpúšťaní ale Albánci mali zakázané rozhovory s nimi, v období vplyvu ZSSR a Číny sa vybudoval priemysel aj poľnohospodárstvo, a tým sa stali Albánci sebestační vo výrobe potravín)

– po r. 1991 padol komunistický režim, nastáva liberalizácia pomerov, prijali sa reformy (povolil sa vznik súkromných obchodov, vznik súkromného vlastníctva pôdy a chov hovädzieho dobytka, povolili sa zahraničné investície) a aj napriek tomu je najchudobnejšou krajinou Európy
Obyvateľstvo: 97% Albánci, 2% Gréci, 1% ostatní

Wechselkurs Albanischer Lek (ALL) – Albanien

HOSPODÁRSTVO

Krajina oplýva veľkým nerastným bohatstvom – rudy (chrómová, medená, železná) a na výrobu energie ťažia ropu, plyn, uhlie, ktorými pokrývajú vlastnú spotrebu. Majú dostatok vodných a tepelných elektrární, a vzhľadom na malú spotrebu energie, prebytok vyvážajú.

V súčasnosti za podpory zahraničných investorov sa modernizuje strojárstvo, hutníctvo a chemický priemysel. V štruktúre priemyslu dominuje potravinárstvo (spracovanie vlastných poľnohospodárskych plodín). Väčšina obyvateľstva sa živí poľnohospodárstvom – pestujú subtropické plodiny (olivy, citrusy, figy, zelenina, tabak, vinič, pšenica, kukurica, ryža) v nížinatých oblastiach pri pobreží Iónskeho a Jadranského mora, horské oblasti využívajú na málo intenzívny chov dobytka, kôz a oviec.

Cestovný ruch

Do roku 1991 prakticky neexistoval žiadny cestovný ruch (až na málopočetné skupinky organizovaných návštevníkov zo Západu). Dnešné Albánsko má však čo ponúknuť: historické pamiatky starých kultúr Grékov, Rimanov, Byzantíncov, ale najmä jedného z najstarších európskych národov – Ilýrov, indoeurópskeho pôvodu.

Vynikajúce podmienky horolezectvu a vysokohorskej turistiky môžu poskytnúť panenské Albánske Alpy. Lákadlom sú aj jazerá Ochridské a Prepasnské (na hranici s Macedónskom) a Skadarské jazero (na hranici s Čiernou Horou).

Pobrežie Jadranu
poskytuje letné strediská (známe letovisko Sarandë s kamienkovými aj piesčitými plážami, sieťou hotelov a reštaurácií, ktoré využívajú bohatí miestni obyvatelia a Gréci – na obrázku), avšak na nedostatočne vybudovanú infraštruktúru a slabú propagáciu v zahraničí zívajú pláže prázdnotou.

Obchodná bilancia: pasívna

Export: energia, rudy, potravinárske výrobky

Import: potraviny, dopravné prostriedky, chemické výrobky

OP: štáty EÚ, Rusko, Čína

Rozloha: 28,7 tisíc km2
Počet obyv.: 3,5 milióna

Hl. mesto: Tirana

Mena: lek