Pondelok, 20. februára 2017, meninyLívia, zajtra Eleonóra
Dnes prezretých 35025 študentských prácOnline: 3968 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Banská Bystrica mesto

Autor: Dievča petuska1 (21)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 697 slov
Počet zobrazení: 400
Tlačení: 26
Uložení: 29

Banská Bystrica mesto

Počet obyvateľov - 79 775
Rozloha - 103,38 km2
Nemecký názov - Neusohl
Maďarský názov - Besztercebánya

Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 - 362 metrov, na rozhraní 3 pohorí stredného Slovenska: Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty do Turca a Liptova. Osídlenie lokality siaha až do praveku. Už starí Slovania z osady Bystrica sa popri poľovníctve a rybárstve živili ryžovaním zlata a ťažbou rúd v povrchových jamách. Rozvoj osady narušil tatársky vpád roku 1241. Uhorský kráľ Belo IV. povýšil osadu na mesto roku 1255 a udelil Banskej Bystrici rozsiahle výsady, aby prilákal nemeckých prisťahovalcov, ktorí rozvíjali ťažbu drahých kovov, najmä medi. Výsady však podporovali aj obchod a remeslá. Prosperujúci banícky ťažiari už v polovici 13. storočia postavili na miernej vyvýšenine terajšieho Námestia Štefana Moysesa románsky Kostol Nanebovzatie Panny Márie. Postupne vytvorili okolo kostola mestský hrad s gotickým domom kráľa Mateja, Kostol sv. Kríža, radnicou a vežou so vstupným Barbakanom. Hrad opevnili v rokoch 1480 - 1510. Od roku 1475 je história Banskej Bystrice úzko spätá s rodinou Thurzovcov. Krakovský mešťan a banský podnikateľ Ján Thurzo si prenajali takmer všetky bane na meď a o 20 rokov neskôr vznikla Thurzovsko - fuggerovská ťažiarska spološnosť. V Thurzovom dome na Námestí SNP č. 4 dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Turecké nebezpečenstvo v 16. storočí urýchlilo opevnenie mesta kamennými hradbami s baštami a vstupnými bránami, do dnešných dní sa z nich zachovalo veľmi málo. Najzachovalejšou pamiatkou je Mäsiarska bašta v areáli Múzea SNP. Počas stavovských povstaní v 17. storočí postihli mesto rabovačky, požiare, epidémie i národnostné trenice. V roku 1620 zvolili v Banskej Bystrici v dome na Dolnej ulici č. 6 za uhorského kráľa Gabriela Bethlena, v budove je dnes Štátna galéria. 18. storočie prinieslo istú úľavu i hospodársky rozmach. Banskobystrická súkenka z roku 1725 patrí k začiatkom manufaktúr na Slovensku. V Hámri pokračovala výroba medeného plechu, kotlov, do popredia sa však dostávalo lesné hospodárstvo a ťažba dreva. V Banskej Bystrici si dlhé storočia udržiavalo vysokú úroveň cirkevné školstvo. V roku 1776 sa mesto stalo sídlom biskupstva a koncom 18. storočia aj sídlom župy. V roku 1785 tu založili Slovenskú učenú spoločnosť a súčastne v meste začala vychádzať aj prvá slovenská literárna revue. V 19. storočí sa mesto zapojilo do slovenského národného života. Počas účinkovania katolíckeho biskupa Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej, sa z banskobystrického gymnázia šírilo vzdelávanie v slovenskom jazyku. Na evanjelickej fare pôsobil spisovateľ K. Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej. K ďalšiemu postupnému rozmachu mesta došlo až po vzniku Československa. Strategická poloha a vhodné zázemie predurčili mesto v období Slovenského štátu k úlohe centra protifašistického odboja a národnooslobovacieho hnutia. Po prevrate na vojenskom veliteľstve 29. augusta 1944 sa o deň neskôr ozval z Banskej Bystrice rozhlasový Slobodný slovenský vysielač. Mesto sa stalo na 60 dní vojenským, politickým i hospodárskym strediskom slobodného územia. Druhá svetová vojna sa v Banskej Bystrici skončila 25. marca 1945, keď do mesta vstúpili rumunské a sovietske vojská. Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne a stalo sa administratívnym, kultúrnym, školským i spoločenským centrom regiónu. Na začiatku deväťdesiatych rokov žilo v meste viac ako 85 000 obyvateľov. Hospodárska základňa sa už tradične orientuje na drevospravujúci a textilný priemysel. Donedávna významný elektrotechnický priemysel a elektronika prechádzajú zložitou transformáciou. Nemalý význam v hospodárstve mesta má aj výroba spotrebného tovaru, lesníctvo a poľnohospodárstvo, obchod doprava a spoje. Mimoriadne perspektívnym odvetvím sa javí bankovníctvo a finančníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch. Banská Bystrica je sídlom Univerzity Mateja Bela. Mesto je sídlom viacerých stredných škôl a učilíšť. Zdravotníctvu dominuje jedna z najväčších a najmodernejších nemocníc na Slovensku - Nemocnica F. D. Roosevetla. Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj čulý kultúrny a spoločenský život. Do operného hľadiska pozýva domácich i hostí Štátna opera,. deti i dospelých poteší profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. Tradičné sú najmä folklórne vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy viacerých múzeí a galérií. Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavničkách, v zime sú k dispozícii v celom okolí mesta lyžiarske vleky a zimný štadión.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#banská bystrica referáty

Mestá na Slovensku

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Bardejov mesto 545 slov
Slovenčina Bratislava mesto 937 slov
Slovenčina Košice mesto 641 slov
Slovenčina Prešov mesto 505 slov
Slovenčina Sabinov mesto 542 slov
Slovenčina Zvolen mesto 857 slov
Slovenčina Žarnovica mesto 544 slov
Slovenčina Želiezovce mesto 175 slov
Slovenčina Žiar nad Hronom mesto 635 slov
Slovenčina Žilina mesto 1277 slov
0.054