Bratislava mesto

Bratislava mesto

• Počet obyvateľov – 413 192
• Rozloha – 367,66 km2
• Nemecký názov – Pressburg
• Maďarský názov – Pozsony

Bratislava leží na oboch brehoch Dunaja na rozhraní troch krajinných celkov: Borskej nížiny, Malých Karpát a Podunajskej roviny. Bratislava je najväčším mestom Slovenska. Dejiny tohto starobylého mesta siahajú až do praveku. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej pred 4500 rokmi. Mesto vyrástlo tam, kde sa rieka Dunaj stretáva s masívom Karpát i s posledným výbežkom Álp. Tu sa stretávajú dve veľké nížiny – Viedenská a Komárňanská panva. Cez Bratislavu prechádzali rôzne kmene a etniká iných kultúr.

Brigády Bratislava

Najvýznamnejším boli Kelti, ktorí vybudovali mesto – oppidium. Keltský kmeň v 2. storočí pred n. l. založil na území mesta významné mocenské centrum s obrannou funkciou, kde hradný kopec tvoril obrannú baštu. Keltské oppidum zaberalo celý hradný vrch týčiaci sa nad hladinou Dunaja. Bratislavské oppidum sa preslávilo razením mincí, z ktorých najznámejšie sú s nápisom Biatec. Príčina zániku oppida bol vplyv vpádu Dákov. Zvyšky keltského obyvateľstva tu však žili až do rímskej okupácie pravého dunajského brehu.

Bratislava sa v rímskom období ocitla priamo na hranici Rímskej ríše. Rimania na troskách po Keltoch vybudovali svoju strážnu stanicu. Archeologické nálezy dokazujú rímsku stavebnú architektúru aj v priestoroch Starého mesta alebo v Dúbravke, kde boli nájdené základy rímskych kúpeľov a na Devíne. Predkovia dnešných obyvateľov Slovenska Slovania prišli na územie terajšieho mesta v 5. a 6. storočí n. l. a slovanské hradiská v Bratislave a na neďalekom Devíne sa stali v 9. storočí centrami spoločného štátu západoslovenských kmeňov – Veľkomoravskej ríše. V nasledujúcom storočí sa vznikajúce mesto začlenilo do Uhorského kráľovstva. Bratislavský hrad sa stal dôležitým pohraničným hradom.

Stal sa tak najdôležitejším hospodárskym a správnym centrom uhorského pohraničia a strediskom cirkevnej organizácie. Bratislavský hrad a jeho okolie sa tak stali terčom mnohých vojenských útokov. Neskôr v 11. a 12. storočí bol najlepšie opevnený hrad v Uhorskom kráľovstve.V období Veľkej Moravy bol Bratislavský hrad jeden z najvýznamnejších mocensko správnych centier, neskôr sídlo cirkevnej správy /prepošstvo/ a územnej správy Uhorska. Bratislava získala rozsiahle mestské privilégiá v roku 1291 od kráľa Ondreja III.

Začiatkom 16. storočia – v období tureckých výbojov do strednej Európy a spojenia Uhorského kráľovstva s habsburským mocnárstvom – sa stala Bratislava korunovačným mestom. V bratislavskom Dóme sv. Martina v roku 1563 korunovali 1. kráľa Uhorska – Maximiliána II., ktorý bol od roku 1564 aj rímskym a nemeckým cisárom. Za takmer 300 rokov korunovali v Bratislave 10 kráľov, Máriu Teréziu ako jedinú panovníčku a 8 kráľovien – manželiek. Posledného z nich Ferdinanda V., korunovali v roku 1830. Posledný uhorský snem sakonal v Bratislave roku 1848.

Ľudovít Štúr tam predniesol slávnu reč na obhajobu práv Slovákov. V medzivojnovom období bol vznik moderných vysokých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcii celoeurópskeho významu významným krokom. V tomto čase mesto zaznamenávalo urbanistický, architektonický, priemyselný a výrobný rozvoj smerom ku kvalite. Až do druhej svetovej vojny tu žili viaceré národnostné a kultúrne spoločenstvá ako slovenské, nemecké, maďarské, židovské, české, chorvátske a iné. Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch zasiahla aj Bratislavu. Mnoho priemyselných podnikov znižovalo výrobu, niektoré zatvorili. Robotníci strácali prácu a bieda mimoriadne rástla.

K tomu sa pridalo stupňovanie politického napätia, ktoré malo za následok rozpad ČSR a dňa 14. marca 1939 po rozbití ČSR sa stala Bratislava hlavným mestom samostatného Slovenska. Mesto sa stalo sídlom prezidenta, parlamentu, vlády a všetkých úradov štátnej správy. Stratilo však časť svojho územia, pretože súčasťou Nemecka sa stala Petržalka a Devín. Bratislavu priamo zasiahli aj udalosti druhej svetovej vojny. Od júna 1944 do apríla 1945 trvala v meste vojnová situácia, kedy mesto bolo v rukách nemeckej armády a Bratislavu oslobodila až Sovietska armáda.

Po druhej svetovej vojne sa situácia v Bratislave zmenila. Hneď po oslobodení z mesta odsunuli väčšinu obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti a rozhodnutím Národného výboru sa uskutočnilo pripojenie susediacich obcí k mestu a vznikla tzv. Veľká Bratislava. Po februári 1948 sa Československo stalo súčasťou socialistického tábora. V Bratislave to malo za následok vybudovanie silných a istých hraníc voči Západu. Časti mesta sa dostali do pohraničného pásma a časť obyvateľov sa musela presťahovať do centra.

Do života obyvateľov zasiahli aj komunistické represálie, kedy bolo veľa ľudí zatknutých a tisíce obyvateľov, obvinených z buržoázneho zmýšľania boli násilne vysťahované. Ďalším významným politickým aktom, ktorý sa odohral v Bratislave, bolo podpísanie Zákona o Československej federácii 30. novembra 1968 na zrekonštruovanom Bratislavskom hrade. Týmto zákonom získala Bratislava štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky. Ďalší vývoj mesta sa niesol v znamení rozvoja priemyselnej výroby, búranie historického jadra, výstavby nových sídlisk a nevhodných dopravných stavieb.

Najmä budovanie mosta SNP a nábrežných komunikácii viedlo k veľkoplošnej likvidácii, pri ktorej bola zničená historická zástavba Podhradia a dunajského nábrežia. Napriek tomu je mesto už dnes významným dopravným uzlom cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy a jeho poloha na križovatke obchodných ciest mu predurčila stať sa vstupnou bránou nielen na Slovensko, ale aj do celého stredoeurópskeho regiónu. Úderom dvanástej hodiny z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993 prestalo Československo po druhý krát existovať. Bratislava sa opäť stala hlavným mestom samostatného Slovenska.

Status hlavného mesta znamenal radikálne zmeny v charaktere mesta. O Bratislave sa na začiatku 90-tych rokov návštevníci vyjadrovali ako o meste, v ktorom sa práve skončila vojna. V súčasnosti je považovaná za jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich a najperspektívnejších regiónov v Európe. Dnes v Bratislave žije takmer 500 000 obyvateľov. Je sídlom prezidenta, Národnej rady SR, vlády SR, ministerstva, diplomatických zastupiteľstiev a iných dôležitých úradov. Mnohí študenti tam navštevujú mnohé fakulty. V Bratislave je Slovenské národné divadlo, Nová Scéna, divadlo Astorka, Slovenská filharmónia, Lúčnica, SĽUK, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a mnohé ďalšie. V Bratislave i po celom Slovensku pracujú amatérske i neštátne kultúrne telesá.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.