:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Bratislava mesto

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča petuska1 (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 937 slov
Počet zobrazení: 603
Tlačení: 49
Uložení: 51

Bratislava mesto

Počet obyvateľov - 413 192
Rozloha - 367,66 km2
Nemecký názov - Pressburg
Maďarský názov - Pozsony

Bratislava leží na oboch brehoch Dunaja na rozhraní troch krajinných celkov: Borskej nížiny, Malých Karpát a Podunajskej roviny. Bratislava je najväčším mestom Slovenska. Dejiny tohto starobylého mesta siahajú až do praveku. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej pred 4500 rokmi. Mesto vyrástlo tam, kde sa rieka Dunaj stretáva s masívom Karpát i s posledným výbežkom Álp. Tu sa stretávajú dve veľké nížiny - Viedenská a Komárňanská panva. Cez Bratislavu prechádzali rôzne kmene a etniká iných kultúr. Najvýznamnejším boli Kelti, ktorí vybudovali mesto - oppidium. Keltský kmeň v 2. storočí pred n. l. založil na území mesta významné mocenské centrum s obrannou funkciou, kde hradný kopec tvoril obrannú baštu. Keltské oppidum zaberalo celý hradný vrch týčiaci sa nad hladinou Dunaja. Bratislavské oppidum sa preslávilo razením mincí, z ktorých najznámejšie sú s nápisom Biatec. Príčina zániku oppida bol vplyv vpádu Dákov. Zvyšky keltského obyvateľstva tu však žili až do rímskej okupácie pravého dunajského brehu. Bratislava sa v rímskom období ocitla priamo na hranici Rímskej ríše. Rimania na troskách po Keltoch vybudovali svoju strážnu stanicu. Archeologické nálezy dokazujú rímsku stavebnú architektúru aj v priestoroch Starého mesta alebo v Dúbravke, kde boli nájdené základy rímskych kúpeľov a na Devíne. Predkovia dnešných obyvateľov Slovenska Slovania prišli na územie terajšieho mesta v 5. a 6. storočí n. l. a slovanské hradiská v Bratislave a na neďalekom Devíne sa stali v 9. storočí centrami spoločného štátu západoslovenských kmeňov – Veľkomoravskej ríše. V nasledujúcom storočí sa vznikajúce mesto začlenilo do Uhorského kráľovstva. Bratislavský hrad sa stal dôležitým pohraničným hradom. Stal sa tak najdôležitejším hospodárskym a správnym centrom uhorského pohraničia a strediskom cirkevnej organizácie. Bratislavský hrad a jeho okolie sa tak stali terčom mnohých vojenských útokov. Neskôr v 11. a 12. storočí bol najlepšie opevnený hrad v Uhorskom kráľovstve.V období Veľkej Moravy bol Bratislavský hrad jeden z najvýznamnejších mocensko správnych centier, neskôr sídlo cirkevnej správy /prepošstvo/ a územnej správy Uhorska. Bratislava získala rozsiahle mestské privilégiá v roku 1291 od kráľa Ondreja III. Začiatkom 16. storočia - v období tureckých výbojov do strednej Európy a spojenia Uhorského kráľovstva s habsburským mocnárstvom - sa stala Bratislava korunovačným mestom. V bratislavskom Dóme sv. Martina v roku 1563 korunovali 1. kráľa Uhorska - Maximiliána II., ktorý bol od roku 1564 aj rímskym a nemeckým cisárom. Za takmer 300 rokov korunovali v Bratislave 10 kráľov, Máriu Teréziu ako jedinú panovníčku a 8 kráľovien - manželiek. Posledného z nich Ferdinanda V., korunovali v roku 1830. Posledný uhorský snem sakonal v Bratislave roku 1848. Ľudovít Štúr tam predniesol slávnu reč na obhajobu práv Slovákov. V medzivojnovom období bol vznik moderných vysokých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcii celoeurópskeho významu významným krokom. V tomto čase mesto zaznamenávalo urbanistický, architektonický, priemyselný a výrobný rozvoj smerom ku kvalite. Až do druhej svetovej vojny tu žili viaceré národnostné a kultúrne spoločenstvá ako slovenské, nemecké, maďarské, židovské, české, chorvátske a iné. Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch zasiahla aj Bratislavu. Mnoho priemyselných podnikov znižovalo výrobu, niektoré zatvorili. Robotníci strácali prácu a bieda mimoriadne rástla. K tomu sa pridalo stupňovanie politického napätia, ktoré malo za následok rozpad ČSR a dňa 14. marca 1939 po rozbití ČSR sa stala Bratislava hlavným mestom samostatného Slovenska. Mesto sa stalo sídlom prezidenta, parlamentu, vlády a všetkých úradov štátnej správy. Stratilo však časť svojho územia, pretože súčasťou Nemecka sa stala Petržalka a Devín. Bratislavu priamo zasiahli aj udalosti druhej svetovej vojny. Od júna 1944 do apríla 1945 trvala v meste vojnová situácia, kedy mesto bolo v rukách nemeckej armády a Bratislavu oslobodila až Sovietska armáda. Po druhej svetovej vojne sa situácia v Bratislave zmenila. Hneď po oslobodení z mesta odsunuli väčšinu obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti a rozhodnutím Národného výboru sa uskutočnilo pripojenie susediacich obcí k mestu a vznikla tzv. Veľká Bratislava. Po februári 1948 sa Československo stalo súčasťou socialistického tábora. V Bratislave to malo za následok vybudovanie silných a istých hraníc voči Západu. Časti mesta sa dostali do pohraničného pásma a časť obyvateľov sa musela presťahovať do centra. Do života obyvateľov zasiahli aj komunistické represálie, kedy bolo veľa ľudí zatknutých a tisíce obyvateľov, obvinených z buržoázneho zmýšľania boli násilne vysťahované. Ďalším významným politickým aktom, ktorý sa odohral v Bratislave, bolo podpísanie Zákona o Československej federácii 30. novembra 1968 na zrekonštruovanom Bratislavskom hrade. Týmto zákonom získala Bratislava štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky. Ďalší vývoj mesta sa niesol v znamení rozvoja priemyselnej výroby, búranie historického jadra, výstavby nových sídlisk a nevhodných dopravných stavieb. Najmä budovanie mosta SNP a nábrežných komunikácii viedlo k veľkoplošnej likvidácii, pri ktorej bola zničená historická zástavba Podhradia a dunajského nábrežia. Napriek tomu je mesto už dnes významným dopravným uzlom cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy a jeho poloha na križovatke obchodných ciest mu predurčila stať sa vstupnou bránou nielen na Slovensko, ale aj do celého stredoeurópskeho regiónu. Úderom dvanástej hodiny z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993 prestalo Československo po druhý krát existovať. Bratislava sa opäť stala hlavným mestom samostatného Slovenska. Status hlavného mesta znamenal radikálne zmeny v charaktere mesta. O Bratislave sa na začiatku 90-tych rokov návštevníci vyjadrovali ako o meste, v ktorom sa práve skončila vojna. V súčasnosti je považovaná za jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich a najperspektívnejších regiónov v Európe. Dnes v Bratislave žije takmer 500 000 obyvateľov. Je sídlom prezidenta, Národnej rady SR, vlády SR, ministerstva, diplomatických zastupiteľstiev a iných dôležitých úradov. Mnohí študenti tam navštevujú mnohé fakulty. V Bratislave je Slovenské národné divadlo, Nová Scéna, divadlo Astorka, Slovenská filharmónia, Lúčnica, SĽUK, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a mnohé ďalšie. V Bratislave i po celom Slovensku pracujú amatérske i neštátne kultúrne telesá.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Bratislava – hlavné mesto Slovenskej republiky Referát 393 slov 4.5

Mestá na Slovensku

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Banská Bystrica mesto 697 slov
Slovenčina Bardejov mesto 545 slov
Slovenčina Košice mesto 641 slov
Slovenčina Prešov mesto 505 slov
Slovenčina Sabinov mesto 542 slov
Slovenčina Zvolen mesto 857 slov
Slovenčina Žarnovica mesto 544 slov
Slovenčina Želiezovce mesto 175 slov
Slovenčina Žiar nad Hronom mesto 635 slov
Slovenčina Žilina mesto 1277 slov
0.012