Benelux

Benelux

Benelux je spoločné označenie pre 3 štáty: Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Leží medzi Francúzskom, Nemeckom a Severným morom. Dobrá poloha, predovšetkým z hľadiska dopravy, urýchlila ich hospodársky vývoj.

Prírodné podmienky

Na celom území Holandska a vo väčšej časti Belgicka sa rozprestierajú nížiny. Holandsko je na niektorých miestach dokonca nižšie ako hladina mora. Dochádza tu aj k pomalému poklesu pobrežnej čiary, pretože veľké rieky prinášajú naplaveniny. Kvôli neustálym problémom s morom vybudovali Holanďania veľké množstvo odvodňovacích kanálov a hrádzí (Delta plán). Juhovýchod Belgicka a Luxembursko majú vyššiu nadmorskú výšku. Pohorie Ardeny dosahuje približne 500 až 700 m.

Oblasťou pretekajú významné splavné rieky Rýn, Maas a Šelda, popretkávané množstvom prieplavov. Podnebie je mierne, výrazne ovplyvňované Atlantikom a Golfským prúdom. Ide teda o oceánske podnebie s veľkým množstvom zrážok.

Obyvateľstvo

Holandsko a Belgicko sú najhustejšie zaľudnené štáty Európy (ak nerátame trpasličie štáty, ako je napríklad Vatikán). Vysoká hustota zaľudnenia vyplýva z dobrých prírodných aj ekonomických podmienok. Je tu aj vysoký stupeň urbanizácie. Prirodzený prírastok je malý, zato je veľký počet prisťahovalcov. Imigrantov z Európy aj zo zámoria (predovšetkým z bývalých kolónií) priťahuje vysoká životná úroveň týchto štátov. Holandsko je homogénny štát, čo znamená, že v ňom žije prevažne väčšina Holanďanov (85 %).

V Belgicku sú dve veľké národnostné skupiny. Vlámovia žijúci na severe krajiny tvoria 56 % obyvateľstva a ich jazyk je takmer zhodný s holandčinou. Na juhu žije 42 % románskych Valónov, ktorí hovoria po francúzsky. Kultúrne a hospodárske rozdiely občas spôsobujú národnostné problémy.

Hospodárstvo

Štáty Beneluxu patria medzi vyspelé štáty sveta. Výškou HDP pripadajúceho na jedného obyvateľa sú na popredných miestach. V Belgicku boli veľké náleziská uhlia, dnes je však ťažba už zastavená. V Holandsku boli objavené náleziská ropy a zemného plynu, preto sa tu veľmi rozvinul chemický priemysel, a v Luxembursku sa ťaží železná ruda. V spracovateľskom priemysle je dôležité hutníctvo železa a výroba ocele a farebných kovov, a to hlavne v Luxembursku.

Inak sa spracúvajú dovážané suroviny, väčšinou priamo v prístavoch. Veľký význam má aj strojársky priemysel, elektrotechnika a elektronika (továreň Philips, centrum Eindhoven). Tradičným odvetvím je aj textilný priemysel (čipky z Gentu a Bruselu), sklárstvo a spracovanie drahokamov. V potravinárskom priemysle je v Belgicku dôležitá výroba piva a cukroviniek a v Holandsku produkcia mliečnych výrobkov (syrárstvo).

Vlhké podnebie vytvára priaznivé predpoklady pre poľnohospodárstvo, ktoré je tu veľmi intenzívne. Chová sa hovädzí dobytok, ktorý je dôležitým producentom mlieka. Holandsko je tiež preslávené pestovaním tulipánov, hyacintov, gladiol a ďalších kvetín. Exportujú sa rezané kvety aj cibuľky. V Holandsku nájdeme poldre – oblasti v minulosti zaplavené morom, neskôr vysušené a zúrodnené. Najväčšou takouto oblasťou je sladkovodné jazero IJsselmeer, postupne vysušované a prehradené hrádzami. Tradičný je aj rybolov.

Doprava je v krajinách Beneluxu zabezpečená kvalitnou a hustou dopravnou sieťou (železnice, cesty, vnútrozemské vodné cesty, letecké linky). Dôležitá je aj preprava osôb a nákladov. Významné sú prístavy Rotterdam – najväčší na svete, Amsterdam, Antverpy a letisko v Amsterdame. Rastie aj sektor služieb. Okrem cestovného ruchu sa Luxembursko stalo významným bankovým centrom.

Z histórie

Holandsko bolo prvým štátom, kde sa vyvinul raný kapitalizmus. Holanďania sa podieľali na kolonizácii zámorských krajín. Ešte po 2. svetovej vojne vlastnili Holandsko a Belgicko rozsiahle koloniálne územia. Holandsko v juhovýchodnej Ázii a karibskej oblasti, Belgicko malo kolónie v strednej Afrike (Kongo, Rwanda, Burundi). Súčasťou Holandska boli aj Holandské Antily (od roku 1954 autonómia) v karibskej oblasti Strednej Ameriky a ostrov Aruba (od roku 1986 oddelenie). Štáty Beneluxu patria medzi zakladajúcich členov EÚ. Všetky tri sú parlamentné monarchie (2 kráľovstvá, 1 veľkovojvodstvo) s demokratickým politickým systémom.

V Bruseli sídli väčšina orgánov EÚ a NATO, v Haagu zasadá Medzinárodný súdny dvor pri OSN a v Luxemburgu má sídlo Súdny dvor EÚ.

Hlavné mestá

Holandsko – Amsterdam (1 055 000 obyv.), sídlom vlády je Haag / ’s-Gravenhage

Belgicko – Brusel – po výstave Expo 58 tvorí dominantu mesta model atómu železa – Atomium, najznámejšou sochou sa stal cikajúci chlapček – Manneken Pis. V meste je veľmi krásne námestie Grand Place.

Luxembursko – Luxemburg – spoločná história s Čechmi