Kyslé dažde

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 03.12.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 446 slov
Počet zobrazení: 66
Tlačení: 4
Uložení: 4

Kyslé dažde 

Vzniká v dôsledku úniku oxidu siričitého a oxidov dusíka do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v oblakoch. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa, alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch. Pojem kyslý dážď je niekedy použitý vo všeobecnejšom význame, ktorý zahŕňa všetky formy kyslého spádu - mokrý spád, kedy kyselinotvorné plyny a častice sú splachované dažďom a inými zrážkami, a suchý spád, keď sa plyny a častice ukladajú na povrch Zeme bez prítomnosti zrážok.

Počiatkom 19. storočia, vynálezca menom Janakan objavil chemickú podstatu kyslého dažďa. Zistil, že kyslý dážď sa dá definovať ako akýkoľvek výskyt zrážok s neobvykle nízkou hodnotou pH. Pri typickej koncentrácii CO2 vo vzduchu sa oxid uhličitý rozpúšťa vo vode za vzniku slabej kyseliny uhličitej, s hodnotou pH približne 5,6. Preto sa kyslý dážď niekedy definuje hodnotou pH < 5,6. Prirodzené zdroje kyslosti však spôsobujú, že v rôznych oblastiach sú hodnoty pH dažďa v rozsahu 4,5 až 5,6 s priemernou hodnotou 5,0, takže dážď s hodnotou pH < 5 je vhodnejšou definíciou.

Významným faktorom je aj kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC. Tieto kyslé substancie sa potom dostávajú do atmosféry, kde sa spájajú s vodou. Po reakcii s vodou v ovzduší, sa tieto zlúčeniny menia na slabé kyseliny sírové a dusičné, ktoré padajú na zem v podobe kyslého dažďa alebo snehu a dostávajú sa do pôdy, poškodzujú rastlinné porasty a budovy, a hubia život v riekach. 

Oblaky sú unášané vetrom a kyslé dažde sa tak dostavajú do veľmi vzdialených oblasti od zdroja. Zvlášť drastickým príkladom je Nórsko, ktorého energetické zdroje sú prevažné čisté, pretože má dostatok vodnej energie, ale i napriek tomu sú nórske vody a lesy ohrozované znečistením zo západnej a strednej Európy. Z 56000 ton síry, ktorá podľa údajov z roku 1978 spadla na územie Nórska, pochádzalo 84% zo zahraničia. 

Napríklad aj mnohé kyslé dažde v Kanade majú pôvod v dyme z tovární a elektrární v USA; kyslý dážď v Škandinávií pravdepodobne pochádza z Británie.

Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Má pH faktor 5,0 až 5,6. (Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom do 5,0). 

Niekedy býva kyslosť dažďa veľmi vysoká. Najkyslejší dážď v Európe sa doteraz nameral v roku 1974 nad Škótskou vysočinou s pH 2,4, na porovnanie ocot používaný v domácnosti ma pH 2,5. V severných Čechách majú dažde hodnotu pH 6,4 - 6,6, naše Vysoké Tatry 4,3 - 5,5, Bratislava 4,9 - 5,7. V Pensilvánii padal dážď ktorého pH namerali okolo 2,7. V západnej Virginii však zistili kyslý dážď s hodnotou pH až 1,5.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020