Vplyv kyslých dažďov

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 03.12.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 983 slov
Počet zobrazení: 46
Tlačení: 5
Uložení: 5

Vplyv kyslých dažďov

Kyslé dažde vyplavujú z pôdy mnohé mikroprvky (napr. vápnik, mangán, sodík, draslík), čím sa výrazné zhoršuje jej kvalita a aj kvalita vodného prostredia. Kyslé dažde však môžu extrahovať z pôdy do vodného prostredia aj toxické prvky (napr. hliník, meď, ortuť, olovo, nikel, berýlium, cín). Takto otrávená voda potom výrazné zasahuje do prírodných ekosystémov. Nie všetky pôdne lokality však reagujú rovnako na kyslé dažde. Niektoré lokality najmä s alkalickou pôdou pomerne dobre znášajú kyslé dažde, alkalická pôda pôsobí ako neutralizátor. Ak jazerá čí rieky nemajú vo svojom okol íalkalické pôdy, stavajú sa veľmir ýchlo mŕtvymi.

S vplyvom na povrchové vody súvisí aj fakt, že kyslé dažde sú po tom, ako dopadnú na pôdu, odnášané vodou do jazier a vodných tokov. V zakyslenej vode postupne vymiera fytoplanktón, preto je aj voda postihnutých jazier až neprirodzene priehľadná - čistá. Väčšina živých vodných organizmov - zvierat i rastlín - nie je schopná tolerovať zvýšené úrovne kyslosti vody. Postupne súotravovanéškodlivýmilátkami,ktorékyslé dazed vymývajúzpôdy.

Povrchové kontinentálne vody mávajú pH v rozmedzí 6,5- 8,5. V kyslých vodách pri pH 5,0 sa nevyvíjajú zárodky obojživelníkov a hynú aj dospelé jedince. Pri pH 5-6 sa nerozmnožujú až hynú viaceré druhy rýb, dafnie aj mäkkýše. Mnoho vtákov sa živí rybami. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embryá sa nevyvíjajú.

Na mnohých miestach sveta je dnes pozorované viditeľné odumieranie živých organizmov vo vodách riek a jazier. Príkladom sú tisícky jazier v Škandinávii bez akejkoľvek známky života, či už rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Vo Švédsku majú napríklad zo 100 000 jazier mŕtvych 20 000. Počas niekoľkých desaťročí boli tieto jazerá systematicky okysľované kyslými dažďami, ktorépochádzalizAnglicka,ŠkótskaaVýchodnejEurópy.

V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z ktorých úplne vymizli kedysi bežne rozšírené lososy. V severozápadnej časti USA a Kanady asi 8 % všetkých jazier je kyslých.

Baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajúsažiadneživinypreživočíchy.

Pozemné živočíchy bývajú taktiež postihnuté, nakoľko ich život závisí na vodnom systéme. Mnoho vtákov sa živí rybami. Po tom, čo ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a kyslé dažde vedú k poškodzovaniu tak živočíšnych ako aj rastlinných druhov. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom z prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embryá sa nevyvíjajú. Na vtáky negatívne pôsobí aj veľa hliníka, ktorý sa dostáva do vody vyplavovaním z pôdy.

Kyslé dažde postihujú aj rastlinstvo, citlivé sú najmä ihličnaté lesy. Vplyv kyslých dažďov na rastlinstvoprebiehav trochfázach:

1. V prvej fáze pôdny vápnik neutralizuje kyseliny dažďa a rast stromov sa môže dokonca zrýchliť.

2. V druhej fáze kyselinyvytlačia vápnik i horčík, rast stromov sa začína spomaľovať.

3. V tretej fáze je porušená rovnováha vápnika, z pôdy sa uvoľňuje veľa hliníka, ktorý blokuje kapilárny systém stromov a znemožňuje prúdenie potrebnej vody do kmeňov. Stromy začínajú postupnehynúťodnedostatkuvody,atoodkorunynadol.

Viditeľné symptómy odumierania lesov sa poprvýkrát objavili v Európe v roku 1979 a v priebehu 4 rokov sa rozšírili do veľkých oblastí tohto kontinentu. Je veľmi ťažké určiť vždy špecifické príčiny tohto javu, o ktorom sa hovorí ako o kyslom daždi, keďže nepôsobí osamote ale ako súčasť rôznych foriem znečistenia ovzdušia a taktiež je následné kombinovaný s ďalšími stresovými faktormi ako je sneh, vietor, napadnutie hmyzom, hubovými ochoreniami a škodcami.

Zdravé ihličnaté stromy strácajú svoje ihličie po 6 - 8 rokoch, choré už po 2 - 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie. Potom klesá aj odolnosť stromov voči chorobám. Výrazne sa zvyšuje účinok prirodzených záťaží, napr. obdobie sucha, mráz alebo napadnutie škodcami, ktoré za normálnych podmienok škodia stromom menej. Dokonca ani arktické ovzdušie sa nevyhlo znečisteniu. Kyslé dažde poškodzujú u rastlín korene i listy, čo nepriaznivo ovplyvňuje obsah vody a živín, a znižuje sa ich fotosyntéza a rast.

Oxid siričitý môže prenikať cez prieduchy listov. S vodou, ktorá sa nachádza v rastlinných tkanivách, môže tvoriť kyselinu siričitú. Tá poškodzuje bunky a rastlinné farbivo - chlorofyl – dôležitéprefotosyntézu.

Kyslé aerosóly škodlivo pôsobia aj na človeka. Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú. Všetky tieto zložky sú ovplyvňované kyslým spádom a vplývajú tak na kvalitu ľudského zdravia. Väčšina medzinárodných štúdií poukazuje na to, že existuje závislosť medzi znečistením a dýchacími problémami v citlivej časti ľudskej populácie, kam patria napr. deti, starší a chorí ľudia. Kyslé aerosóly škodlivo sa dostávajú do dýchacích ciest, dráždia sliznice a tak uľahčujú vstupinfekciámdopľúc.

Kyslé dažde taktiež robia niektoré toxické prvky ako sú hliník, meď a ortuť rozpustnejšími, čím sa tieto škodliviny ľahšie dostavajú do ľudského organizmu. Podľa správy U.S. Office of Technology Assessment kyslé dažde spôsobujú v USA približne 50 tisíc úmrtí ročne.

Jedným z najdôležitejších problémov spojených s kyslými dažďami je, že dažde prenášajú kontamináciu veľmi ľahko a rýchlo z oblasti zdroja znečistenia do oblasti kde žiadne emisie nie sú.

Vysoké komíny elektrárni a tovární majú zabezpečiť, aby sa znečistenie nedostávalo do okolitých miest, ale bolo rozptýlené v atmosfére. Keď sú tieto škodliviny absorbovane vzdušnou vlhkosťou, okysľujú ju a následné sa dostavajú do ovzdušia, kde sú súčasťou oblakov. 

Kyslé dažde môžu mať väzný vplyv aj na stavby. Materiály, ako sú kameň, rôzne nátery a maľby alebo iné štruktúry, vrátané kovov, sú nimi poškodzované alebo často úplne zničené. Kyslé dažde doslova pomaly "požierajú" materiál až pokiaľ sa úplne nerozpadne. Stavebné materiály sa tak začínajú rozdrobovať, kovové konštrukcie korodujú, farby v maľbách miznú a na skle sa usadzujú inkrusty. Odhaduje sa, že korózia kovových konštrukcií budov v dôsledku kyslých dažďov spôsobuje škody len v USA v sume dvoch miliárd dolárov ročne.

Na mnohých miestach sveta boli zničene stavebne pamiatky, ktoré v minulosti prežili stáročia, ale neprežili posledné desaťročia. Príkladom môže byt katedrála Sv. Pavla v Londýne, ktorej kamenné múry boli "rozožraté" kyslými dažďami. V Ríme bola Michelangelova socha Marka Aurélia odstránená z verejného priestranstva, aby bola uchránená pred pôsobením vzdušného znečistenia.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014