Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča margita (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.08.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 557 slov
Počet zobrazení: 51
Tlačení: 2
Uložení: 3

Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku 

Príroda Slovenska je okrem národných parkov chránená taktiež prostredníctvom oblastí s nižším stupňom ochrany, ktorý predstavujú chránené krajinné oblasti.

CHKO BIELE KARPATY

CHKO Biele Karpaty 1979 predstavuje flyšové pohorie prestúpené bradlovým pásom. Na týchto fenoménoch sa zakladá prírodná hodnota územia.

Z hladkého flyšového reliéfu vystupujú skalné, až bralné, prevažne vápencové bradlové útvary, v ktorých sú miestami vyvinuté menšie krasová javy. Na zamokrených územiach, ktoré sú výsledkom zosuvnej činnosti, sa nachádza vlhkomilná vegetácia a viacero druhov obojživelníkov.

CHKO CEROVÁ VRCHOVINA

CHKO Cerová vrchovina 1989 zaberá časť rovnomerného pohoria. Územie sa vyznačuje jedinečnými formami sopečných bazaltov, ktoré boli vypreparované z menej odolných neogénnych sedimentov.

Sú to: struskové kužele sopiek Ragač, Medveš, výplne sopečných komínov Hajnačsky hradný vrch, Soví hrad, výplne komínových žíl Šomoška, Ostrá skala, lávové prúdy a pokrovy Pohanský hrad, hrebeň Ragač-Borkút zvyšky veľkých kráterov fiľakovský hradný vrch, hodejov. Najcharakterickejšími rastlinnými spoločenstvami sú teplomilné dubiny a dubohrabiny s pôvodným cerom. Vzácne druhy rastlín a hmyzu sa vyskytujú na xerotermných skalných stepiach.

CHKO DUNAJSKÉ LUHY

Dunajské luhy sa tiahnu od Vlčieho hrdla v Bratislave, po oboch brehoch Dunaja a končia pri Zlatnej na Ostrove, neďaleko Komárna. Oblasť lužných lesov je súčasťou Podunajskej panvy. Jej vznik súvisí s horotvornými procesmi v starších, ale najmä mladších treťohorách, keď sa na jednej strane vyzdvihli pohoria a na druhej strane poklesávala zemská kôra a vznikali nížiny a kotliny.

Základy panvy sa datujú do vrchného bádenu (t. j. asi 15 mil. rokov) a počas treťohôr bolo celé územie zaliate morom. Koncom treťohôr sa územie vysladzuje a na povrch sa dostávajú kvartérne sedimenty. Počas štvrtohôr (kvartéru) územie pokleslo, čím sa niekoľkokrát zmenil tok Dunaja. Dunaj funguje v tejto oblasti ako nosič štrkového materiálu z oblastí Álp a Karpát. Tvorí ho pestrá škála hornín a minerálov: kremence, pieskovce, biely žilný kremeň, môžeme tu nájsť vápence rôznych farieb aj so skamenelinami, žuly, svory, ružovkasté porfýry, amfibolity, rohovce. V dunajskom piesku sa dá zistiť mnoho minerálov, v malom množstve dokonca aj zlato.
- rozsiahlou sústavou riečnych ramien
- Ostrove s vyvinutým ramenným systémom, rozsiahlymi komplexami lužných lesov a aluviálnych lúk
- Západná časť územia leží na vrchole akumulačného kužeľa po oboch stranách Dunaja. Centrálna časť je výsledkom kombinácie súbežných korýt a meandrovania rieky pretekajúcej nížinnou oblasťou a má najlepšie vyvinutý ramenný systém na celom slovenskom úseku Dunaja. Vo východnej časti sú zachované staré neprietočné ramená.
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského a slovensko – maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Toto jedinečné územie sa celé nachádza na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Systém agradačných valov a akumulačných depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie, vznikol ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu Dunaja. Takto vytvorená ramenná sústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohrošte po Sap, ale aj napriek tomu patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe.
- s dobre vyvinutým systémom ramien, mŕtvych ramien, piesčitých a štrkových brehov. Územie je tvorené lužnými lesmi, močiarmi a mokrými lúkami,
- - systém riečnych ramien a mŕtvych ramien na slovensko-maďarskom úseku Dunaja patrí k najväčším vnútrozemským deltám v strednej Európe a je reprezentatívnym a zriedkavým príkladom prírodného a prírode blízkeho typu mokrade v panónskej oblasti.
- Územie s úplnou prevahou holocénych nivných sedimentov, ležiacich na pieskových, štrkových a ílových neogénnych sedimentoch pontu a panónu. Geomorfológia: Stredná časť územia bola tvorená početnými meandrami a ramenným systémom Dunaja. Vo východnej časti sa vyskytuje veľa bývalých ramien a mŕtvych ramien.
- Prirodzené záplavy inundačného územia boli v minulých dvoch až troch desaťročiach obmedzené z dôvodu zaklesnutia dna koryta Dunaja (znížená akumulácia piesku a štrku spôsobená výstavbou priehrad v Rakúsku a Nemecku a intenzívnou ťažbou štrkopieskov z koryta Dunaja).

CHKO HORNÁ ORAVA

CHKO Horná Orava 1979 sa rozprestiera v oblasti horného povodia Oravy. Je to typická flyšova´krajina, v ktorej sa chránia najmä rastlinné a živočíšne spoločenstvá.

Chladné podnebie s dostatkom zrážok a výskyt nepriepustných ílovcov a slieňovcov podmienil vznik rašelinísk, ktoré na niektorých miestach prechádzajú do rašelinových borín a smrečín. Na pieskovcových masívoch sa chránia porasty smreka, kosodreviny a alpínske bylinné spoločenstvá. Zo živočíchov sa chráni najmä vodné vtáctvo a biotop vydry čiernej.

CHKO KYSUCE

CHKO Kysuce 1984 zaberá flyšové územie čiastočne ležiace v Slovensko-moravských Karpatoch a čiastočne na Západných Beskydách. Sú to pomerne vysoké flyšové pohoria s chladnou a vlhkou klímou. Flyšové horniny podmieňujú geomorfologické zvláštnosti.

Málo naklonené pieskovcové vrstvy spôsobujú výskyt prahov na riečke Výchylovke, pieskovcovo-zlepencové súvrstvia podmieňujú guľovitú odlučnosť Klokočovské skalie. Z flyšových vrstiev vyviera ľahká ropa Korňanský ropný prameň.

CHKO LATORICA

CHKO Latorica 1990 zaberá územie pozdĺž toku Latorica a dolných tokou Laborca a Ondavy so sústavou mŕtvych ramien, s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami.

V južnej časti je typický výskyt piesočnatých dún, na ktorých rastú agátové a dubové lesíky s pasienkami, vinicami a sadmi. V medzi dunových depresiách sú močiare. Chránené sú predovšetkým lužné lesy s výskytom duba letného, jaseňa, brestu a topoľa. Ďalej sa chránia rašeliniska, močiare a ich okolia a bývalé mŕtve ramená. Zo stavovcov je pozoruhodná pestrá škála vodného vtáctva, bohaté zastúpenie žiab a výskyt vzácnej a chránenej korytnačky močiarnej.

CHKO MALÉ KARPATY

CHKO Malé Karpaty 1976 sú jadrovým pohorím, v príkrovoch ktorého vznikli krasové povrchové i podpovrchové formy. Významné je nálezisko fosílnej morskej fauny NPR Devínska Kobyla. Typické sú tu teplomilné rastlinné spoločenstvá s dubom plstnatým a s lesostepnými a stepnými druhmi v podraste.

Na území hl. m. SR Bratislavy (súčasťou CHKO Malé Karpaty, celková rozloha 65 504 ha), ktorá bola vyhlásená Ministerstvom kultúry SSR v roku 1976) sa nachádza Bratislavský lesný park s rozlohou 9845,00 ha. Má vyše 80 km značkovaných turistických chodníkov, 60 udržiavaných lúčnych priestorov. Je jediným miestom v SR s výskytom reliktného druhu listnatca štítkového.

Predmetom ochrany sú zachované lesné spoločenstvá, prevažne dubové a dubovo- hrabové lesy, na južných svahoch s prechodom do xerotermných skalných stepí, na severných svahoch do bučín. Prevažná časť CHKO Malé Karpaty sa rozkladá v okresoch Malacky a Pezinok. Okrem MČ Devín sa nachádza sa aj v mestských častiach Devínska Nová Ves, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica, Nové Mesto, Rača a Vajnory.

CHKO POĽANA

CHKO Poľana 1981 je pohorie, predstavujúce rozrušený stratovulkánv ktorom eróziou vznikla kaldera.

Vypreparované boli rozličné formy andezitových prúdov: stolové vrchy Ľubietovský Vepor, stoľpovité a vežovité skalné formy a bralá , vysoké až 30 m Melichová skala, Kalamárka, skalné stupne a vysoké skalné steny Vodopád Bystré , Jánošíkova skala, z ktorých sa oddelili až 14 m vysoké balvany Bátovsky balvan.

CHKO PONITRIE

CHKO Ponitrie 1985 sa rozprestiera v pohoriach Tribeč a Vtáčnik. Teplomilné spoločenstvá s lesostepnými až lesnými prvkami a vzácnymi rastlinami a živočíchmi sa nachádzajú najmä na karbonátových južne exponovaných stráňach pohoria Tribeč.

Nezvyčajné je výskyt drieňa s vresom v kyslej dúbrave na kremencoch NPR Hrdovická. V CHA Jelenská gaštanica sú chránené jedlé gaštany, ktoré tam boli vysadené už v roku 1240. V sopečnom Vtáčniku vynikajú najmä vypreparované andezitové skalné formy. Vo vrcholovej časti Vtáčnikaje chránená krivoľaká bučina s ostrovmi pôvodného smreka.

CHKO ŠTIAVNICKÉ VRCHY

CHKO Štiavnické vrchy 1979 má svoju originalitu v reliéfe vytvorenom na sopečných horninách a v prieniku teplejšej flóry a fauny zo susednej nížiny.

Z geomorfologických atraktivít sú najznamejšie Sitno so stolovitým zvyškom lávového prúdu, ryolitové bradlo s perlitom Szaboóva skala, balvaniská Kamenné more a jedna z najmladších sopiek na Slovensku v CHA Banskoštiavnická kalvária. Vplyv panónskej flóry zapríčiňuje výskyt dúbrav so starým porastami a hojný výskyt teplomilných biocenóz. História lesníckeho školstva podmienila vznik dendrologických záhrad.

CHKO STRÁŽOVSKÉ VRCHY

CHKO Strážovské vrchy 1989 sa viaže na Strážovské vrchy a Súľovské skaly. Pestrá geologická stavba podmieňuje výskyt mnohých typov a foriem reliéfu, napr. epigenetické tiesňavy so skalnými stenami, vrátami a bradlami Manínska úžina, Kostolecká tiesňava, príkrovovými troskami Strážov, Vápeč i formami krasu Mojtínsky kras a iné.

Na územie sa viaže predovšetkým bohatá vápnomilná flóra, ktorá vďaka výškovému rozpätiu predstavuje zástupcov alpínskej i panónskej flóry s mnohými reliktmi a endemitmi.

CHKO VIHORLAT

CHKO Vihorlat 1973 je originálny svojou stratovulkanickou stavbou. Zosunom neogénnych hornín vznikli jazerá Morské oko, Malé morské oko a močiare so zaujímavými biocenózami Montrogon, Ďurová mláka. Z reliéfu je zaujímavý Sninsky kameň, ktorý predstavuje zvyšok andezitového prúdu.

Prevažujú bukové porasty, v nižších polohách je dubohrabina. Na skalnatých andezitových svahoch a na skalných sutinách rastú javorové bučiny východo karpatckého rázu. Vo vihorlatských lesoch hniezdi bocian čierny, myšiarka ušatá a iné.

CHKO VÝCHODNÉ KARPATY

CHKO Východné Karpaty 1977 sa nachádza v stredovýchodnom cípe republiky, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Chránené sú tu predovšetkým bučiny a jedľobučiny flyšových pohorí, ktoré si miestami zachovali pralesoitý charakter.

Na strmých svahoch pieskovcových masívov sú aj javorové bučiny. Až 90% jedle je zastúpenej v porastoch NPR Palotská jedlina, NPR Komárnická jedlina. V odľahlých lesch sa vyskytujú druhy živočýchov, ktoré sú u nás zriedkavé alebo sa zatúlajú cez hranicu: vlk, medveď, rys, losmokraďový, zubor hôrny, vydra riečna, sova dlhochvostá, orol krikľavý a ďalšie.

CHKO ZÁHORIE

CHKO Záhorie 1988 je naša prvá nížinná CHKO. Má dve časti. Severovýchodnú – na pieskových presypoch porastených borovicovými lesmi medzi obcami Závod, Šaštín-Stráže, Bílkove Humence. Západnú – na nive a terasách Moravy v priestore Sekule – Zohor.

Sú to dve kontrastné územia: suché pieskové duny a zamokrené okolie rieky. To spôsobuje prítomnosť špeciálnych suchomilných, pieskomilných i močiarnych druhov rastlín a zvierat. Na nive Moravy sa zachovali vďaka ťažkým pôdam, ktore nevyhovujú americkým topoľom, pôvodné lužné lesy troch typov: 1. zaplavovaných mäkký vŕbovo-topoľový les, 2. nezaplavovaný jaseňovo-brestový les a 3. nezaplavovaný jaseňovo-brestový les s dubom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018