Hydrosféra súše – povrchová voda, jazerá, ľadovce a podzemná voda

Hydrosféra súše – povrchová voda, jazerá, ľadovce a podzemná voda

A. POVRCHOVÁ VODA

= hydrografická sieť, ktorú tvorí:

1. RIEČNA SIEŤ (sústava vodných tokov)

= vodné toky (väčšie sa nazývajú rieky, menšie potoky, toky s nepravidelným sklonom dna bystriny), vodný tok tvorí: – hlavný tok a jeho prítoky (vzdialenosť od prameňa k ústiu je dĺžka toku)

• prameň – miesto vzniku vodného toku (podzemná voda vyviera na povrch, výtok z jazera, odtok z ľadovca)
• ústie – miesto, kde rieka vteká do inej rieky, jazera, mora
• povodie – územie, z ktorého vodný tok odvádza povrchovú aj podpovrchovu vodu
• rozvodie – hranica medzi povodiami
• úmorie – územie tvorené povodiami vodných tokov, ktoré odvádzajú vodu do rovnakého mora
• myslená čiara, ktorá vyznačuje hranicu medzi susednými povodiami – rozvodnica, medzi úmoriami hlavná rozvodnica
• prietok – množstvo vody, ktoré pretečie prietokovým profilom za sekundu (v m3.s-1)
• vodný stav – výška hladiny vody nad zvoleným pevným bodom
• režim odtoku – zmeny prietoku počas roka (závisí od podnebia, geologického zloženia, georeliéfu a zdrojov, z ktorých je tok zásobovaný vodou – dážď, sneh, ľadovce)

2. VODNÉ NÁDRŽE

(prirodzené – jazerá, umelé – rybníky, priehradné nádrže)

• jazero – prirodzená zníženina zemského povrchu vyplnená vodou, jazerá predstavujú 0,5% zásob sladkej vody (najväčšia zásobáreň – Bajkal – 23 000 km3)

Jazerá podľa vzniku:

1. Vzniknuté činnosťou endogénnych síl:
   • vulkanické – vodou zaliate krátery vyhasnutých sopiek (napr. Crater Lake, Oregon, USA; Lago di Bracciano, Taliansko)
   • tektonické – vznikli pri tektonických pohyboch (Kaspické more, Bajkal, Tanganika, Mŕtve more)
2. Vzniknuté činnosťou exogénnych síl:
   • ľadovcové – vznikli činnosťou ľadovca (karové, hradené – Ženevské jazero, Švajčiarsko)
   • krasové – vznikli zaplavením závrtov alebo škrapových polí (napr. jazerá v Dinárskom krase)
   • pobrežné – vznikli z častí morských zálivov
3. Zmiešaného pôvodu – Ladožské, Onežské jazero, Veľké kanadské jazerá

Priehradná nádrž – umelo vytvorený priestor, v ktorom sa zadržiava voda na rôzne účely

Účely využitia priehradných nádrží:

• ochrana pred povodňami
• zásobovanie vodou
• výroba vodnej energie
• doprava
• zavlažovanie
• chov rýb
• rekreácia

B. VODA VIAZANÁ V SNEHU A ĽADE

• najväčší zdroj sladkej vody (24 mil. km3 vody)
• 16 mil km2 povrchu pevnín

Ľadovce:

• pevninské – 97% (Antarktída – 85%, Grónsko – 12%)
• horské – 3% (vysoké pohoria – Himaláje, Alpy, Kordillery, Kaukaz, Škandinávske vrchy)

• sneh – snehové vločky vytvárajú súvislú vrstvu – snehová pokrývka, ak teplota vystúpi nad 0°C, nastáva topenie snehu, zamrznutie zmäknutého snehu – firn
• snehová čiara – čiara, ktorá ohraničuje plochu zemského povrchu so súvislou snehovou pokrývkou

C. PODPOVRCHOVÁ VODA

Delí sa na:

• pôdna (v pôde)
• podzemná (vypĺňa dutiny a pukliny hornín)
• krasová podzemná voda (vo vápencoch a dolomitoch)

• pri striedaní nepriepustných a priepustných vrstiev je hladina podzemnej vody pod hydrostatickým tlakom – tzv. napätá alebo artézska voda
• pramene – studené, teplé (37°C-50°C – termálne pramene, nad 50°C – žriedla)
• gejzíry – pravidelné erupcie preplynených vôd

Termálne pramene a gejzíry sa vyskytujú v oblastiach s ulkanickou činnosťou.