Hydrosféra súše

HYDROSFÉRA SÚŠE

A. POVRCHOVÁ VODA

= hydrografická sieť, ktorú tvorí:

1. RIEČNA SIEŤ (sústava vodných tokov)

= vodné toky (väčšie sa nazývajú rieky, menšie potoky, toky s nepravidelným sklonom dna

bystriny), vodný tok tvorí: - hlavný tok a jeho prítoky (vzdialenosť od prameňa k ústiu je dĺžka toku)

• prameň - miesto vzniku vodného toku (podzemná voda vyviera na povrch, výtok z jazera, odtok z ľadovca)
• ústie – miesto, kde rieka vteká do inej rieky, jazera, mora

• povodie – územie, z ktorého vodný tok odvádza povrchovú aj podpovrchovu vodu
• rozvodie – hranica medzi povodiami
• úmorie – územie tvorené povodiami vodných tokov, ktoré odvádzajú vodu do rovnakého mora
• myslená čiara, ktorá vyznačuje hranicu medzi susednými povodiami - rozvodnica, medzi úmoriami hlavná rozvodnica
• prietok – množstvo vody, ktoré pretečie prietokovým profilom za sekundu (v m3.s-1)
• vodný stav – výška hladiny vody nad zvoleným pevným bodom
• režim odtoku – zmeny prietoku počas roka (závisí od podnebia, geologického zloženia, georeliéfu a zdrojov, z ktorých je tok zásobovaný vodou – dážď, sneh, ľadovce)

1. VODNÉ NÁDRŽE (prirodzené - jazerá, umelé – rybníky, priehradné nádrže)

• jazero – prirodzená zníženina zemského povrchu vyplnená vodou, jazerá predstavujú 0,5% zásob sladkej vody (najväčšia zásobáreň – Bajkal – 23 000 km3)

Jazerá podľa vzniku:

1. vzniknuté činnosťou endogénnych síl:

1. vulkanické – vodou zaliate krátery vyhasnutých sopiek (napr. Crater Lake, Oregon, USA; Lago di Bracciano, Taliansko)
2. tektonické – vznikli pri tektonických pohyboch (Kaspické more, Bajkal, Tanganika, Mŕtve more)

2. vzniknuté činnosťou exogénnych síl:

1. ľadovcové – vznikli činnosťou ľadovca (karové, hradené – Ženevské jazero, Švajčiarsko)
2. krasové – vznikli zaplavením závrtov alebo škrapových polí (napr. jazerá v Dinárskom krase)

1. pobrežné – vznikli z častí morských zálivov

1. zmiešaného pôvodu – Ladožské, Onežské jazero, Veľké kanadské jazerá

- priehradná nádrž – umelo vytvorený priestor, v ktorom sa zadržiava voda na rôzne účely

- ochrana pred povodňami

• zásobovanie vodou
• výroba vodnej energie
• doprava
• zavlažovanie
• chov rýb
• rekreácia

B. VODA VIAZANÁ V SNEHU A ĽADE

• najväčší zdroj sladkej vody (24 mil. km3 vody)
• 16 mil km2 povrchu pevnín
• ľadovce: pevninské – 97% (Antarktída – 85%, Grónsko – 12%)

1. horské – 3% (vysoké pohoria –Himaláje, Alpy, Kordillery, Kaukaz, Škandinávske vrchy)

• sneh – snehové vločky vytvárajú súvislú vrstvu – snehová pokrývka, ak teplota vystúpi nad 0°C, nastáva topenie snehu, zamrznutie zmäknutého snehu – firn
• snehová čiara – čiara, ktorá ohraničuje plochu zemského povrchu so súvislou snehovou pokrývkou

C. PODPOVRCHOVÁ VODA

• delí sa na: pôdna (v pôde)
  1. podzemná (vypĺňa dutiny a pukliny hornín)
  2. krasová podzemná voda (vo vápencoch a dolomitoch)

• pri striedaní nepriepustných a priepustných vrstiev je hladina podzemnej vody pod hydrostatickým tlakom – tzv. napätá alebo artézska voda
• pramene – studené, teplé (37°C-50°C – termálne pramene, nad 50°C – žriedla)
• gejzíry – pravidelné erupcie preplynených vôd

Termálne pramene a gejzíry sa vyskytujú v oblastiach s ulkanickou činnosťou