Endogénne procesy

Endogénne procesy 

Tvorba reliéfuzávisí od geologického vývoja a geologickej stavby územia i od jeho klimatických podmienok.

Členitosť zemského povrchu – reliéfje výsledkom pôsobenia geologických síl, ktoré formujú zemskú kôru :

 - endodynamické javy – formujú zemskú kôru zvnútra – endogénne procesy (vnútorné

procesy)

- exodynamické javy – modelujú zemský povrch zvonka – exogénne procesy

(vonkajšie procesy)

Vnútorné procesy

Základné pojmy – vnútorné procesy

Procesy vznikajúce vnútri Zeme:

1. tektonické pohyby,
2. magmatizmus
3. vulkanická činnosť,
4. zemetrasenia

Vnútorné geomorfologické procesyutvárajú základné hrubé črty georeliéfu – morfoštruktúry – kontinenty, oceánske panvy, pásmové pohoria, oceánske chrbty, oceánske priekopy, hráste, priekopové prepadliny, chrbty a doliny na vrásach, sopky, lávové prúdy .... .

- dlhodobé pôsobenie denudácie (plošný odnos zvetralín z povrchu) zarovnáva

morfoštruktúry utvára ploché zarovnané povrchy.

Vnútorné geomorfologické procesy - najvýraznejšie pôsobia na styku litosférických dosiek,

- príčinou ich vznikuje tok tepelnej energie, gravitácia vnútri Zeme, geotermálna energia a diferenciačné procesy (pri vzniku nových látok s odlišných chemickým zložením dochádza ku zmenám hustoty a objemu hornín – vedie to k nestabilite a tektonickým pohybom).

1. Tektonické pohyby

Pohyby vo vrchnej časti litosféry, ktoré vyvoláva tlak, ťah a gravitácia.

Delia sa na :

- pevninotvorné pohyby – prejavujú sa pomalými dlhodobými zdvihmi (roztopením

ľadovca – zdvih Škandinávie) a poklesmi (zaťažovaním zemských krýh sedimentami –

pobrežie Holandska, Belgicka) veľkých častí zemskej kôry.

- horotvorné pohyby– sú relatívne rýchlejšie, s následnými deformáciami zemskej kôry - vznikajú nimi vrásové poruchy, tektonické poruchy a zlomové poruchy – horské pásma - vrásové, vrásovo-zlomovéa kryhové.

Vrásové pohori* – vznikajú pomocou základných tektonických porúch – vrás.

- vrásy predstavujú formu deformácie bez zlomu, ide o vlnovité prehnutie vrstiev.

- vrásu tvorí: vyklenutá časť vrásy – antiklinála (chrbát vrásy)

- prehnutá časť vrásy – synklinála (koryto vrásy)

- prepojené sú ramenom vrásy.

Vrásovo-zlomové pohoria sú vytvárané prešmykmi ako zlomovými poruchami vrstiev.

- prešmyky rozoznávame: vrásové - vznikajú z prevrátených vrás

kryhové – vznikajú pozdĺž zlomu zdvihom a nasunutím jednej

kryhy na druhú (Alpy, Karpaty).

- vrásové príkrovy vznikajú presunutím vrstiev na veľkú vzdialenosť, resp. nasunutím

jednej kryhy na druhú (vrásové pohoria Alpy, Karpaty).

Kryhové pohoria vznikajú, keď pevné horniny pri vrásnení praskajú, vznikajú v nich pukliny a zlomy, ktoré podmieňujú vznik krýh – ťahom alebo ich tlakom vznikajú:

-priekopové prepadliny – Východoafrická priekopová prepadlina,

Turčianska kotlina, Žiarska kotlina

- hráste – Malé Karpaty, Tríbeč, Branisko

- príkrovové pohoria* - príkrovy - mohutné masy hornín, ktoré boli z pôvodného

miesta premiestnené horotvornými pohybmi na iné miesto.

Vrásy a príkrovy

koryto vrásy chrbát vrásy

(údolie) (horský chrbát)

vývoj geosynklinály od sedimentárnej panvy, stláčaním k vyvrásneniu horského pásma

-

reliéf na zvrásnených horninách

- plastická deformácia hornín vedie ku vzniku panvy, klenieb a najvýznamnejších vrás, ktoré vytvárajú jednoduchá vrásová pohoria. Pokiaľ dôjde k pretrhnutiu vrásy vznikajú zložitejšie tvary - prešmyky a v prípade posunu vrás pozdĺž zlomov - príkrovy a presuny. Potom vznikajú vrásovo - príkrovové pohoria.

synklinála – znížená časť , antiklinála - vyvýšenina.

- obrázky znázorňujú vývoj vrásy A,B,C - vrása D - prešmyk E - príkrov

reliéf na zlomových strukturách

- vzniká pri veľkom tlaku spôsobený pohybom zemské kôry. Pri odťahovaní hornín vzniká pokles, stláčaním prešmyk až presun a opakovaným pohybom pozdĺž stupňovitého zlomu hrásť - zdvih nahor a prielom - priekopová prepadlina - pokles dole. Pri horizontálnom posune vzniká strih a pri horizontálnom posune s pohybom - transformný zlom.

- obrázky znázorňujú jednoduché zlomové štruktúry v poradí pokles, prešmyk a strih

Zlomy

hrásť

priekopová prepadlina

dolomitový príkrov

2 .Magmatizmus

Procesy vznikajúce pôsobením magmy v zemskej kôre (hlbinné a žilné horniny).

Na zemskom povrchu sa tieto procesy označujú ako vulkanizmus – sopečná činnosť.

3 . Vulkanizmus

- je súhrn javov a procesov súvisiacich svýstupom magmy – lávy na zemský povrch (vznik

povrchových telies a sopečných hornín).

Podstatou vulkanizmu je prenos hmoty a energie zo zemského vnútra na zemský povrch.

- miesto, na ktorom preniká láva na povrch je sopka,

- tavenina sa dostáva k zemskému povrchu sopečným komínom -  sopúchom, ktorý je

spojený prívodnými kanálmi s magmatickým ohniskom (krbom) a na povrch vyúsťuje

obyčajne lievikovitým otvorom – kráterom,

- láva vytekajúca z krátera vytvára lávové prúdy

- pri spájaní lávových prúdov a ich rozlievaní do šírky vzniká lávový príkrov,

- pri explózii býva kráter rozmetaný, spodná časť krátera poklesne a na vrchole sa vytvorí

veľká centrálna depresia – kaldera.

Typy magmatických telies

lávová štítová sopka maar

kráter

stratovulkán

sopečný komín

(sopúch)

nepravá žila

magmatický krb

lávový prúd lakolit

Na Zemi je okolo 500 činných, aktívnych sopiek.

Podľa toho, aký materiál buduje sopečné teleso, rozoznávame tri základné druhy sopiek:

1. Lávové (efuzívne) – tvorené tekutejšou zásaditou lávou – štítové sopky.

- majú oproti výške širokú základňu, svahy len mierne sklonené (Havajské ostrovy, sopky

Islandu),

– tvorené kyslou lávou, ktorá sa rýchlo chladne a ťažšie sa rozteká, vytvára sopečné kopy, homole (v Slanských vrchoch a Štiavnických vrchov). Ak je láva veľmi hustá, je vytlačená vo forme sopečnej ihly (Szabova skala – ryolitové bralo v Štiavnických vrchoch).

1. Tufové (explozívne) – tvoria sopečné kužele so širokou kruhovou základňou (Fudžisan) – tvorené sypkým materiálom (sopečný popol).

1. Zmiešané sopky (stratovulkány) – sú budované striedavo sypkým materiálom

i lávovými prúdmi – Vezuv, Etna, Poľana

Sopečná činnosť sa prejavuje nielen sopečnými výbuchmi, ale aj výronmi plynov a pár, horúcimi minerálnymi prameňmi a gejzírmi v okolí sopiek.

Sopečná činnosť sa koncentruje do miest, ktoré sa nachádzajú v pohyblivých častiach zemskej kôry na okraji litosférických dosiek, v miestach riftových a subdukčných zón.

Mnohé jazerá vznikli v kráteroch sopiek ako napr. kráter Viti (320 metrov široký) pod sopečnou horou Krafla

vývoj stratovulkánu

Hlavné typy sopiek:  a - sopka typu Fudžisan (nasypaný kužeľ)

b - štítová lávová sopka havajského typu,

c - kužeľovitý stratovulkán s početnými menšími parazitickými kužeľmi typu

Etny

d -typ sopky s kalderou,

e -maar (explozívna sopka).

1. Zemetrasenia

- krátkodobé pohyby a otrasy zemskej kôry po uvoľnení napätia (tlaku) v zemskej kôre.

- spôsobujú ich napätia v zemskej kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú.

- miesto vzniku zemetrasenia - hypocentrum – ohnisko zemetrasenia.

- miesto na zemskom povrchu najbližšie k hypocentru (kolmo nad hypocentrom)

a s najväčšími otrasmi – epicentrum.

hypocentrum

Podľa pôvodu:

tektonické zemetrasenia – v oblastiach styku litosférických dosiek, 90 % všetkých

zemetrasení,

vulkanické zemetrasenia  sú viazané na oblasti činných sopiek,

závalové zemetrasenia – sú zriedkavé, podmienené zrútením stropov jaskýň, banskými

závalmi – majú lokálny charakter.

Silu zemetrasenia možno charakterizovať dvoma spôsobmi:

- intenzitou na zemskom povrchu – (12 stupňová Mercalliho stupnica - MCS)

- na základe uvoľnenej energie -  ( 9 stupňová Richterova stupnica)

- meria sa seizmografmi

Na Slovensku sa seizmická aktivita prejavuje v okolí Komárna, Žiliny, Bratislavy a na

východnom Slovensku.

- viaže sa na dve významné tektonické línie: Komárňanský zlom, Dobrovodský zlom

(Malé Karpaty).

Stredná Európa sa nachádza v oblasti malej seizmickej aktivity.

Obr. 1 Jednoduchý seizmometer pre zisťovanie vertikálneho pohybu hornín. Ručička prístroja sa pohybuje na škále v súlade s tým ako pohyb zeme rozťahuje alebo stláča špirálovú pružinu.

seizmografický zápis

Zóny zemetrasenia

Najväčšie zemetrasenia za sto rokov:
- Richterova škála sa používa od roku 1935
- 26. decembra 2004 - Banda Aceh, Indonézia: podmorské zemetrasenie so silou 9,0

stupňa Richterovej škály vyvolalo prívalové vlny tsunami, ktoré v oblasti Indického

oceánu usmrtili vyše 220 000 ľudí 

- 26. decembra 2003 - Bám, Irán: zahynulo 31 884 ľudí, 18 000 bolo zranených

(6,7 stupňa)
- 26. januára 2001 - Gudžarát, India: 25 000 mŕtvych,166 000 zranených (6,7 stupňa)
- 20. júna 1990 - severozápad Iránu: vyše 40 000 mŕtvych a 100 000 zranených

(7,7 stupňa)
- 28. júla 1976 - Tang-šan, Čína: 242 000 mŕtvych, 164 000 zranených (7,8 stupňa)
- 31. mája 1970 - pohorie Huascaran, Peru: zemetrasenie a následné zosuvy pôdy usmrtili

66 800 ľudí (7,5 stupňa)
- 26. decembra 1939 - Erzincan, Turecko: najmenej 35 000 mŕtvych (8,0)
- 30. mája 1935 - Kvéta, India (teraz Pakistan): vyše 50 000 obetí (7,6 stupňa)

Zemetrasenia na pevnine môžu zrovnať zo zemou celé mestá, spôsobiť zosuvy pôdy i lavíny a zapríčiniť požiare.

Zemetrasenia pod morom môže spôsobiť obrovské vlny tzv. seizmické morské vlny,

čiže tsunami. Tieto vlny spôsobujú neraz väčšie škody ako samotný sopečný výbuch alebo zemetrasenie. Vlny cunami sa pohybujú veľa kilometrov naprieč oceánom rýchlosťou až 700 kilometrov za hodinu.

pri pobreží šírenie vznik

Rekordy:

Najvyššia seizmická morská vlna bola podľa odhadov vysoká 85 metrov – takmer taká vysoká ako Socha slobody v New Yorku. Objavila sa 24. apríla 1971 blízko japonského ostrova Čizaki.

Najrýchlejšia seizmická morská vlna, ktorá bola zaznamenaná sa pohybovala rýchlosťou 900 km/h. Bola o viac než 300 km/h rýchlejšia než svetový rýchlostný rekord na vode (556 km/h) dosiahnutý hydroplánom.

Väčšina zemetrasení trvá menej ako minútu.

Najdlhšie zemetrasenie trvalo 4 minúty. Bolo to 27. marca 1964 na Aljaške. Bolo to jedno z najsilnejších zemetrasení, vzhľadom na malú hustotu osídlenia zahynulo však „iba“ 115 ľudí.

Prvým prístrojom, ktorý zaznamenával zemetrasenia, bol seizmoskop vynájdený v Číne roku 132 p. n. l.

Zemetrasné vlny sa pohybujú cez tuhé horniny rýchlosťou asi 25 000 km/h, teda viac než 20-násobnou rýchlosťou zvuku. V piesku a bahne sa spomaľujú.