Vplyv človeka na biosféru

Vplyv človeka na biosféru

Biosféra je zložka krajinne sféry, ktorá bola človekom najviac pozmenená.

Zásahy človeka do prírody zodpovedali jednotlivým etapám historického vývoja.

S nástupom poľnohospodárstva dochádzalo postupne k rúbaniu a vypaľovaniu lesov,

- získaná pôda bola využívaná na pasenie a na pestovanie poľnohospodárskych plodín,

K zmene charakteru krajiny prispela výstavba ľudských sídel a neskôr budovanie

dopravnej siete a priemyselných komplexov.

- intenzita antropogénnych zásahov do krajiny postupne narastala – dochádza k premene

pôvodných prírodných ekosystémov - vznikajú umelé ekosystémy

Najväčšie zmeny nastali v miernom podnebnom pásme, kde boli vyrúbané najväčšie

plochy lesov,

- v súčasnom období sú najväčšmi postihnuté tropické dažďové lesy (v súčasnej dobe sa

ročne vyrúbe 160 000 km²),

- odstraňovanie lesov spôsobuje urýchlený odnos pôdy,

Veľmi nebezpečné je ničenie lesa vo väčších nadmorských výškach – hladké svahy

umožňujú rýchly odtok vody a vznik povodní.

V dôsledku antropogénnych zásahov do prírody vyhynulo alebo bolo vyhubených mnoho

rastlinných a živočíšnych druhov,

- vymieranie rastlín a živočíchov pôsobí deštruktívne na stabilné ekosystémy (strata

autoregulačných schopností)

- v neporušených ekosystémoch je zastúpenie rastlinných a živočíšnych druhov vyvážené

Ľudská spoločnosť musí pochopiť, že je súčasťou prírody – že nie je vyvolená na to, aby

prírody bezohľadne využívala – ľudia musia zákony prírody pochopiť a rešpektovať, a nie snažiť sa ich meniť.

Vplyv človeka na biosféru do začiatku 20. storočia nemal globálny charakter.

- k zániku ekosystémov následkom ľudskej činnosti dovtedy dochádzalo viac-menej

lokálne (napr. zničenie cédrových lesov v pohoriach Libanonu kvôli drevu, ktoré bolo

využité na stavbu lodí civilizáciami, zaoberajúcimi sa zámorským obchodom - napr.

Feničania).

Podobne dochádzalo aj k likvidácii rastlinných a živočíšnych druhov.

- vyhubený bol vlkovec psohlavý v Austrálii a mnohé iné druhy.

Od 20. storočia má však človek schopnosť ovplyvňovať globálny ekosystém Zeme

a to predovšetkým vypúšťaním emisii do atmosféry.

- napríklad ozónová diera nad polárnymi oblasťami, ktorá vznikla v dôsledku produkcie

a úniku freónov, deštruujúcich stratosferický ozón, ktorý chráni pozemský život pred UV

žiarením (Ozónová diera).

- potom, čo sa túto hrozbu podarilo aspoň čiastočne zažehnať zákazom používania týchto plynov v chladiacich systémoch, predstavuje snáď najvážnejší problém produkcia vypúšťanie skleníkových plynov, na prvom mieste CO₂ do atmosféry.

- tento plyn, ktorý inak nie je jedovatý, ba naopak, autotrofné rastliny ho nevyhnutne

potrebujú na fotosyntézu, zadržiava časť infračerveného (teda tepelného, dlhovlnného

žiarenia), ktoré by inak Zem vyžiarila do vesmíru (Skleníkový efekt).

- to môže viesť ku globálnemu zvýšeniu teploty, roztápaniu ľadovcov, nárastu hladiny oceánov a posunom vegetačných pásiem.

Našťastie a na rozdiel od minulých storočí, človek o hroziacich nebezpečenstvách vie,

najmä vďaka pokročilým metódam diaľkového prieskumu Zeme (Orbitálna stanica Alfa) a výkonným počítačom, ktoré umožňujú prv nemysliteľné simulácie ďalšieho vývoja.

- rizikom ostáva, že človek sa rozhodne chrániť prírodu, ale len potiaľ, pokiaľ sa to nebude

týkať jeho samého ako konkrétnej osoby.

- napr. bude si naďalej nárokovať nadštandardný životný priestor na úkor prírodného

prostredia, čo je častý prípad nie len USA (problém zvaný "sprawl"), ale už aj na

Slovensku (zástavba).