Atmosféra – plynný obal Zeme

Prírodné vedy » Geografia

Autor: miruska (19)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.03.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 785 slov
Počet zobrazení: 1 482
Tlačení: 130
Uložení: 117

Atmosféra – plynný obal Zeme

Základné pojmy

· atmosféra

· meteorológia

· význam atmosféry

· zloženie atmosféry

· členenie atmosféry

· počasie

· meteorologické prvky

· meteorologické javy

Atmosférageosféra - vzdušný obal Zeme.

- rozprestiera sa od povrchu Zemeaž po kozmický priestor.

- je predmetom štúdia - klimatológie (podnebie)

- meteorológie (počasie)

- aj geografie (najmä jej časť troposféra).

Meteorológia

Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním stavu, zmien, priebehu počasia a jeho predpoveďou.

Klímageografia – študuje klimatické pomery z geografického hľadiska (vzťah klímy a ostatných zložiek krajiny – pôda, voda, rastlinstvo . . . , priestorovú diferenciáciu klimatických podmienok, význam klímy pre krajinu a pre ľudskú spoločnosť

Význam atmosféry - nevyhnutnou podmienkou pre život

- filtruje slnečné a iné žiarenie dopadajúce na Zem z vesmíru,

- reguluje rozdelenie vlahy a tepla na Zemi,

- ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.

  • Príčinou pohlcovania (absorpcia) sú vodné pary
  • Príčinou odrazu (reflexie) sú vodné pary, ale aj prach v atmosfére
  • Príčinou rozptylu (difúzia) sú najjemnejšie čiastočky prachu a plynové molekuly

Chemické zloženie atmosféry

Atmosféru tvorí zmes plynných (vzduch), kvapalných a pevných častíc.

Čistý vzduch, bez vodných pár a prímesí, je zmes plynov:

78,07 % dusík,

20,97 % kyslík,

0,93 % argón

- ostatok tvoria: oxid uhličitý a vzácne plyny, ozón, vodík a i.

Kvapalné častice – vodné pary, tekuté časti (kvapky vody).

Pevné častice (kondenzačné jadrá) – ľadové kryštáliky, mikroorganizmy, pôdny, sopečný a kozmický prach, častice morskej soli.

Vodné kvapky – vznikajú zlúčením molekúl vodných pár s kondenzačnými jadrami.

Oxid uhličitý – je potrebný na fotosyntézu

- jeho nadmerné množstvo spôsobuje zosilňovanie skleníkového efektu (globálne

otepľovanie),

Oxidy dusíka a síry – v kombinácii s vodou spôsobujú kyslé dažde.

Chemické zloženie atmosféry

Vertikálne členenie atmosféry

Atmosféra sa člení na päť sfér (odlišujú sa najmä fyzikálnymi vlastnosťami):

troposféra- 0 – 11 km (pól 8 – 9 km, rovník 17 – 18 km),

- zahŕňa 90 % hmoty atmosféry a takmer celý objem vodných pár „kuchyňa

počasia“ – prebieha tu horizontálny a vertikálny prenos vzduchových hmôt

- tvoria sa oblaky

- tvoria sa atmosférické zrážky

- pokles tlaku, hustoty a teploty vzduchu približne o 0,6 °C na každých 100m

stratosféra 17 – 55 km

- ozónosféra (O3) - „Dobsonove jednotky“ 25 – 35 km = pohlcuje ultrafialové žiarenie

- horná hranica krajinnej sféry

mezosféra – 48 – 85 km – pokles teploty vzduch (teplota v hornej hranici -100° C)

termosféra80 – 8 000 km (T stúpa až na 1 500° C)

exosférado 20 – 70 tisíc km – časti vzduchu unikajú do medziplanetárneho priestoru

vplyvom prevládajúcich odstredivých síl.

Vertikálny rez atmosférou

Vrstvy atmosféry

POČASIE A PODNEBIE

Počasie

- je okamžitý stav atmosféry (ovzdušia) na vybratom mieste.

- charakterizuje sa nameranými hodnotami meteorologických prvkovaktuálnymi

 meteorologickými javmi.

Meteorologické prvky - slnečné žiarenie,

- teplota vzduchu,

- tlak vzduchu,

- vlhkosť vzduchu,

- zrážky (atmosférické),

- oblačnosť,

- smer a rýchlosť vetra,

- výška snehovej pokrývky a i.

Meteorologické javy(javy prebiehajúce v atmosfére) - prúdenie vzduchu,

- rozloženie teplôt a ich zmeny, zrážky,

- tlakové útvary ...

Počasie študuje meteorológia (fyzikálna vedná disciplína), ktorá sleduje hodnoty meteorologických prvkov a javov, hodnotí ich krátkodobé a dlhodobé stavy, ktoré sa využívajú na charakteristiku počasia a podnebia.

Synoptická meteorológia

Vedná disciplína, ktorá sa v rámci meteorológie zaoberá prognózou vývoja počasia.

Synoptická mapa

Tematická mapa, ktorá špeciálnymi znakmi zachytáva rozloženie meteorologických prvkov a javov v regióne.

Atmosféra pôsobí na organizmyfyzikálnymi vlastnosťami (teplota, tlak, prúdenie a hustota), ale aj chemickým zložením (čistota vzduchu, znečistenie – smog ...)

- osobitne intenzívne reagujú na zmeny počasia – meteosenzitívny ľudia  (medicínsko-

meteorologické predpovede, ktoré majú pomôcť prekonávať rôzne zdravotné ťažkosti) –

rizikový stupeň 1, 2, 3, 4, 5.

Klíma - podnebie

Základné pojmy – klíma

· Klíma

· klimatotvorné činitele

· makroklíma

· mikroklíma

Klíma - je dlhodobí stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klímageografických činiteľov.

Klímageografické činitele(základné faktory ovplyvňujúce klímu):

  1. geografická šírka (tropické pásmo – polárne pásmo) - klesá množstvo prijatého tepla
  1. vzdialenosť od oceánov (oceanita – kontinentalita),
  1. všeobecná cirkulácia atmosféry (prúdenie vzduchu planetárnych rozmerov – pasáty,

monzúny, západné vetry miernych šírok, východné vetry polárnych šírok),

  1. morské prúdy (teplé a studené)
  1. nadmorská výška - so zvyšovaním nadmorskej výšky o 100m klesá teplota v priemere

o 0,6°C

  1. vlastnosti zemného povrchu (rozloženie horských pásiem, orientácia geografického

reliéfu voči Slnku, pôda a jej farba, snehová prikrývka) ,

  1. činnosť človeka – ovplyvňuje klímu nielen regionálne ale aj globálne

Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, ktorej poznatky využíva klímageografia, pri štúdiu rozšírenia podnebia na Zemi vo vzájomných vzťahoch s ostatnými zložkami krajiny.

Kategórie podnebia:

Makroklíma - klíma rozľahlých regiónov (severná Európa, Stredná Amerika).

- najvýznamnejšie na ňu vplývajú makroklimatické činitele - geografická šírka,

rozmiestnenie oceánov a pevnín, všeobecná cirkulácia atmosféry.

Mikroklíma - klíma veľmi malých regiónov.

- okrem makroklimatických činiteľov na ňu vplývajú aj mikroklimatické činitele - morské

prúdy, nadmorská výška, orientácia reliéfu vzhľadom na slnko, činnosť človeka.

Charakteristiky podnebiapriemerná ročná teplota,

- priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho mesiaca,

- ročná amplitúda teplôt,

- extrémne teploty (absolútne minimá a maximá teplôt),

- priemerný ročný úhrn zrážok a ich rozloženie v priebehu roka,

- prevládajúce vetry, ich smer a sila.

Chod teplôt a zrážok v priebehu roka vyjadruje klimatický diagram.

- vyjadriť ním môžeme typy podnebia - oceánsky,

- kontinentálny,

- prechodný (zmiešaný),

- stredomorský,

- monzúnový,

- vysokohorský.

Klímadiagramy

Anchorage (Aljašský chrbát) Bratislava

Chicago Tampa

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu